Akadémia TASR
Všetky správy
Najhorší je nejasný stav. Čo treba prijať, treba prijať hrdo, s vážnosťou a citom. Bezbrehé naťahovanie času je znejasňovaním a oslabovaním, povedal o brexite J.Figeľ, kandidát KDH do europarlamentu.
Autor Teraz.sk
Bratislava 13. apríla (Teraz.sk) – Osobitný vyslanec Európskej únie (EÚ) Ján Figeľ prijal ponuku kandidovať za KDH do Európskeho parlamentu aj preto, aby svojou účasťou z posledného miesta podporil celý tím, nejde však o symbolickú kandidatúru. „Nehrám a nešpekulujem. Prijal som pozvanie, ale podmienil som účasť posledným miestom na kandidátnej listine, na čom bola zhoda s vedením KDH. Znamená to istú pokoru, ale aj odvahu a námahu. Je možné byť zvolený aj z posledného miesta, ale nie je to ľahké. Uchádzam sa o preferenčné hlasy s plnou vážnosťou. Aj preto, aby som posilnil hnutie, ktoré som kedysi zakladal, v čase, keď ho iní opustili a tým ho oslabujú,“ povedal vo štvrtkovej (11.4.) diskusii v TABLET.TV Ján Figeľ.
Dodal, že jeho hnutie je s európskou integráciou spojené už od zakladajúceho snemu vo februári 1990, kedy o európskej stoličke a hviezdičke pre Slovensko hovoril prvý predseda hnutia Ján Čarnogurský. Samotný Figeľ bol vyjednávačom v prístupovom procese Slovenska do EÚ a po vstupe aj prvým slovenským eurokomisárom. „Sú to jedinečné skúsenosti a chcem ich priniesť v období, kedy sa skúša súdržnosť celej Európskej únie,“ povedal Figeľ.
Kandidátnu listinu KDH na čele s europoslancom Ivanom Štefancom považuje Figeľ za kvalitnú. Voličom, z ktorých každý môže prideliť dva preferenčné hlasy, by okrem seba odporúčal celú škálu osobností. „Nechcel by som taktizovať. Mnohých z tých ľudí odporúčam práve preto, čo som žil a robil, niektorých som pozýval do politiky, ako je napríklad Maroš Čaučík alebo Andrej Klapica. Samotného lídra kandidátky spolu s dnešným predsedom som pozval do hnutia v rámci stratégie KDH Plus, teda Ivana Štefanca a Alojza Hlinu. Miriam Lexmann poznám z pôsobenia v Bruseli, Miriam Kuzárovú z úsilia o podporu kresťanov a prenasledovaných vo svete. Je tam množstvo ľudí, ktorých svojou účasťou na kandidátke podporujem,“ povedal Figeľ.
Zdôraznil, že kresťanskodemokratické strany stáli už pri zrode Európskej únie a hodnoty ako sloboda, spravodlivosť, solidarita či subsidiarita ako systém zdola usporiadanej slobody, sú doteraz pre úniu konštituujúcimi. Úniu podľa Figeľa neohrozujú len radikálne protieurópske strany, ale aj opúšťanie pôvodných hodnôt.
Dodal, že jeho hnutie je v Európskom parlamente dlhoročnou súčasťou Európskej ľudovej strany (EĽS). „My sme eurorealisti. Sú federalisti, ktorí to tlačia do polohy zintegrovať čím viac a čím rýchlejšie. Ale Európska únia nie je federáciou, ani konfederáciou, ale spoločenstvom vznikajúcim zdola, ktoré spája svoje oprávnenia do prenesenej suverenity nie preto, aby svojich členov robilo slabšími, ale silnejšími. My sme proti harmonizácii priamych daní, sme za zachovanie suverenity národných štátov v kultúrno – etických otázkach,“ povedal Figeľ.
Na druhej strane je podľa neho potreba spolupráce štátov evidentná. „Žijeme vo svete, ktorý je stále globálnejší a sú tu obrovské tlaky od veľmocí ako Čína, Rusko, USA,“ upozornil Figeľ. „Európska únia by mala prinášať toľko slobody, koľko je len možné. A zároveň toľko regulácie a limitov, koľko je nevyhnutné pre oprávnené záujmy občanov a štátov. Čo najviac slobody a zároveň toľko integrácie, koľko je nevyhnutné,“ zopakoval.
On sám sa aktuálne angažuje ako osobitný vyslanec EÚ pre podporu slobody náboženstva vo svete. „Bol som pozvaný vykonávať túto úlohu pred troma rokmi, v čase genocídy kresťanov, Jezídov a iných na Blízkom východe. Toto obdobie znamenalo aj krízu v Európe, pretože migrácia, aj utečenecká kríza zasiahla aj európsky kontinent,“ poznamenal Figeľ. Do kampane KDH chce podľa vlastných slov prispieť aj motívom presadenia náboženskej slobody ako trvalej súčasti politiky EÚ.
Na otázku, ako eurovoľby ovplyvnia prebiehajúce politické rokovania o brexite, Figeľ reagoval, že posledný európsky summit, ktorý dal Veľkej Británii možnosť odložiť brexit až do 31. októbra, vniesol do procesu viac nejasnosti.
„Na jednej strane je lepšie, ak je aspoň dohoda o dohode, ako keď je nedohoda. Brexit je nóvum, doteraz nikto z Európskej únie nevystupoval. A vidíme, aké je to citlivé, čo sa deje v Británii, aká zložitá je situácia vo vláde, v parlamente a v spoločnosti. Ale oni odídu, otázka je len, kedy a ako,“ odhadol Figeľ.
Teoretická možnosť zrušenia brexitu podľa neho stále existuje, vyžadovala by si však v Británii omnoho vyššiu politickú a spoločenskú podporu. „Rozum hovorí, že situácia vo Veľkej Británii je nastavená tak, že je to skôr o súvislostiach odchodu a nie o tom, či odídu. A čo bude v budúcnosti, je otázne. Ale už samotný vstup Veľkej Británie do Európskej únie v minulosti bol dosť zložitým procesom, nepatrila medzi zakladajúce štáty,“ pripomenul. „Aj keď sa napokon dostala do únie, stále to bolo s množstvom euroskepticizmu, množstvom výnimiek, spomeniem len Schengen či euro a poľnohospodársku politiku,“ dodal.
Dnes je podľa neho Británia rozdelená „pol na pol“ a možno smeruje k predčasným voľbám a zásadným rozhodnutiam vnútorného charakteru. „Najhorší scenár je odchod bez dohody. A je evidentné, že britský parlament sa vie zhodnúť len na tom, čo odmieta, čo je smutné,“ podčiarkol Figeľ.
Európsky summit podľa neho situáciu nevyriešil „Summit je hodnotený ako rozporuplný a riešenie ako málo čisté. Zneisťuje totiž situáciu a zvlášť vo vzťahu k európskym voľbám. Ako bude vyzerať Európsky parlament a ako formovanie Európskej komisie? Dostávame sa do zložitej situácie aj na strane dvadsaťsedmičky,“ upozornil Figeľ.
„Nikto nikoho v únii nedrží nasilu, je to slobodné zoskupenie. Po prvý krát však krajina po vlastnom rozhodnutí realizuje článok 50 a ten má isté súvislosti a nadväznosti. Nemôže to byť gumové pravidlo a prax bude akákoľvek, lebo potom akoby politika valcovala právo. A to je to málo čisté na tomto riešení. Dnes nevieme, na čom vlastne sme,“ dodal.
Za úplne neadekvátny považuje pôvodný návrh predsedu Európskej rady Donalda Tuska, aby Briti dostali odklad dlhý celý rok. Aj flexibilný odklad do konca októbra podľa Figeľa stavia množstvo nezodpovedaných otázok.
„Je to najmä otázka európskych volieb a zloženia Európskeho parlamentu. Ak majú Briti ostať v únii aj v máji, majú zorganizovať voľby. Druhá, s tým súvisiaca vec, je nominácia svojho eurokomisára a tým pádom aj celej Komisie. Britská účasť na Komisii a vôbec všetkých inštitúciách bola vážna, to nie je malý štát. Po ďalšie, rozpočtové, finančné veci sa schvaľujú konsenzom členských krajín. Rozpočet je citlivý, peniaze sú v politike vždy citlivou témou. A ako sa dohodneme, keď nevieme, či sú členmi, alebo už nie sú,“ zhrnul.
„Najhorší je nejasný stav. To, čo treba prijať, treba prijať hrdo, v vážnosťou a citom. Bezbrehé naťahovanie času je skôr znejasňovaním a oslabovaním akcentu, že máme zodpovednosť za tento stav,“ poznamenal Figeľ s tým, že predlžovanie neistoty má konkrétne negatívne finančné dôsledky na obchod a podnikanie v Európskej únii aj Veľkej Británii.
„Ak sa Británia nebude správať konzekventne k súvislostiam vlastného rozhodnutia, najhorší možný scenár, ktorý si neželám, ale je predĺžením osi na ktorej teraz sú, je malá Británia namiesto Veľkej Británie. A rozdelené kráľovstvo namiesto Spojeného kráľovstva. Čo urobia Škóti a v Severnom Írsku, bude veľmi závisieť od toho, čo sa bude diať okolo brexitu,“ uzavrel Figeľ.
Dodal, že jeho hnutie je s európskou integráciou spojené už od zakladajúceho snemu vo februári 1990, kedy o európskej stoličke a hviezdičke pre Slovensko hovoril prvý predseda hnutia Ján Čarnogurský. Samotný Figeľ bol vyjednávačom v prístupovom procese Slovenska do EÚ a po vstupe aj prvým slovenským eurokomisárom. „Sú to jedinečné skúsenosti a chcem ich priniesť v období, kedy sa skúša súdržnosť celej Európskej únie,“ povedal Figeľ.
Kandidátnu listinu KDH na čele s europoslancom Ivanom Štefancom považuje Figeľ za kvalitnú. Voličom, z ktorých každý môže prideliť dva preferenčné hlasy, by okrem seba odporúčal celú škálu osobností. „Nechcel by som taktizovať. Mnohých z tých ľudí odporúčam práve preto, čo som žil a robil, niektorých som pozýval do politiky, ako je napríklad Maroš Čaučík alebo Andrej Klapica. Samotného lídra kandidátky spolu s dnešným predsedom som pozval do hnutia v rámci stratégie KDH Plus, teda Ivana Štefanca a Alojza Hlinu. Miriam Lexmann poznám z pôsobenia v Bruseli, Miriam Kuzárovú z úsilia o podporu kresťanov a prenasledovaných vo svete. Je tam množstvo ľudí, ktorých svojou účasťou na kandidátke podporujem,“ povedal Figeľ.
Zdôraznil, že kresťanskodemokratické strany stáli už pri zrode Európskej únie a hodnoty ako sloboda, spravodlivosť, solidarita či subsidiarita ako systém zdola usporiadanej slobody, sú doteraz pre úniu konštituujúcimi. Úniu podľa Figeľa neohrozujú len radikálne protieurópske strany, ale aj opúšťanie pôvodných hodnôt.
Európska únia, KDH a sloboda náboženstva
Dodal, že jeho hnutie je v Európskom parlamente dlhoročnou súčasťou Európskej ľudovej strany (EĽS). „My sme eurorealisti. Sú federalisti, ktorí to tlačia do polohy zintegrovať čím viac a čím rýchlejšie. Ale Európska únia nie je federáciou, ani konfederáciou, ale spoločenstvom vznikajúcim zdola, ktoré spája svoje oprávnenia do prenesenej suverenity nie preto, aby svojich členov robilo slabšími, ale silnejšími. My sme proti harmonizácii priamych daní, sme za zachovanie suverenity národných štátov v kultúrno – etických otázkach,“ povedal Figeľ.
Na druhej strane je podľa neho potreba spolupráce štátov evidentná. „Žijeme vo svete, ktorý je stále globálnejší a sú tu obrovské tlaky od veľmocí ako Čína, Rusko, USA,“ upozornil Figeľ. „Európska únia by mala prinášať toľko slobody, koľko je len možné. A zároveň toľko regulácie a limitov, koľko je nevyhnutné pre oprávnené záujmy občanov a štátov. Čo najviac slobody a zároveň toľko integrácie, koľko je nevyhnutné,“ zopakoval.
On sám sa aktuálne angažuje ako osobitný vyslanec EÚ pre podporu slobody náboženstva vo svete. „Bol som pozvaný vykonávať túto úlohu pred troma rokmi, v čase genocídy kresťanov, Jezídov a iných na Blízkom východe. Toto obdobie znamenalo aj krízu v Európe, pretože migrácia, aj utečenecká kríza zasiahla aj európsky kontinent,“ poznamenal Figeľ. Do kampane KDH chce podľa vlastných slov prispieť aj motívom presadenia náboženskej slobody ako trvalej súčasti politiky EÚ.
Brexit
Na otázku, ako eurovoľby ovplyvnia prebiehajúce politické rokovania o brexite, Figeľ reagoval, že posledný európsky summit, ktorý dal Veľkej Británii možnosť odložiť brexit až do 31. októbra, vniesol do procesu viac nejasnosti.
„Na jednej strane je lepšie, ak je aspoň dohoda o dohode, ako keď je nedohoda. Brexit je nóvum, doteraz nikto z Európskej únie nevystupoval. A vidíme, aké je to citlivé, čo sa deje v Británii, aká zložitá je situácia vo vláde, v parlamente a v spoločnosti. Ale oni odídu, otázka je len, kedy a ako,“ odhadol Figeľ.
Teoretická možnosť zrušenia brexitu podľa neho stále existuje, vyžadovala by si však v Británii omnoho vyššiu politickú a spoločenskú podporu. „Rozum hovorí, že situácia vo Veľkej Británii je nastavená tak, že je to skôr o súvislostiach odchodu a nie o tom, či odídu. A čo bude v budúcnosti, je otázne. Ale už samotný vstup Veľkej Británie do Európskej únie v minulosti bol dosť zložitým procesom, nepatrila medzi zakladajúce štáty,“ pripomenul. „Aj keď sa napokon dostala do únie, stále to bolo s množstvom euroskepticizmu, množstvom výnimiek, spomeniem len Schengen či euro a poľnohospodársku politiku,“ dodal.
Dnes je podľa neho Británia rozdelená „pol na pol“ a možno smeruje k predčasným voľbám a zásadným rozhodnutiam vnútorného charakteru. „Najhorší scenár je odchod bez dohody. A je evidentné, že britský parlament sa vie zhodnúť len na tom, čo odmieta, čo je smutné,“ podčiarkol Figeľ.
Európsky summit podľa neho situáciu nevyriešil „Summit je hodnotený ako rozporuplný a riešenie ako málo čisté. Zneisťuje totiž situáciu a zvlášť vo vzťahu k európskym voľbám. Ako bude vyzerať Európsky parlament a ako formovanie Európskej komisie? Dostávame sa do zložitej situácie aj na strane dvadsaťsedmičky,“ upozornil Figeľ.
„Nikto nikoho v únii nedrží nasilu, je to slobodné zoskupenie. Po prvý krát však krajina po vlastnom rozhodnutí realizuje článok 50 a ten má isté súvislosti a nadväznosti. Nemôže to byť gumové pravidlo a prax bude akákoľvek, lebo potom akoby politika valcovala právo. A to je to málo čisté na tomto riešení. Dnes nevieme, na čom vlastne sme,“ dodal.
Za úplne neadekvátny považuje pôvodný návrh predsedu Európskej rady Donalda Tuska, aby Briti dostali odklad dlhý celý rok. Aj flexibilný odklad do konca októbra podľa Figeľa stavia množstvo nezodpovedaných otázok.
„Je to najmä otázka európskych volieb a zloženia Európskeho parlamentu. Ak majú Briti ostať v únii aj v máji, majú zorganizovať voľby. Druhá, s tým súvisiaca vec, je nominácia svojho eurokomisára a tým pádom aj celej Komisie. Britská účasť na Komisii a vôbec všetkých inštitúciách bola vážna, to nie je malý štát. Po ďalšie, rozpočtové, finančné veci sa schvaľujú konsenzom členských krajín. Rozpočet je citlivý, peniaze sú v politike vždy citlivou témou. A ako sa dohodneme, keď nevieme, či sú členmi, alebo už nie sú,“ zhrnul.
„Najhorší je nejasný stav. To, čo treba prijať, treba prijať hrdo, v vážnosťou a citom. Bezbrehé naťahovanie času je skôr znejasňovaním a oslabovaním akcentu, že máme zodpovednosť za tento stav,“ poznamenal Figeľ s tým, že predlžovanie neistoty má konkrétne negatívne finančné dôsledky na obchod a podnikanie v Európskej únii aj Veľkej Británii.
„Ak sa Británia nebude správať konzekventne k súvislostiam vlastného rozhodnutia, najhorší možný scenár, ktorý si neželám, ale je predĺžením osi na ktorej teraz sú, je malá Británia namiesto Veľkej Británie. A rozdelené kráľovstvo namiesto Spojeného kráľovstva. Čo urobia Škóti a v Severnom Írsku, bude veľmi závisieť od toho, čo sa bude diať okolo brexitu,“ uzavrel Figeľ.
