Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Niektorí kandidáti na banskobystrického župana sú ochotní vzdať sa v prospech najsilnejšieho súpera M.Kotlebu. Kto to bude, naznačí nezvyčajný dvojprieskum, povedal v TABLET.TV V.Hřích z agentúry AKO.
Autor Teraz.sk
Bratislava 12. júna (Teraz.sk) – Agentúry AKO a Focus pripravujú na september v Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK) netradičný dvojprieskum preferencií kandidátov na predsedu kraja. Ak by sa niektorí kandidáti chceli vzdať v prospech najsilnejšieho súpera Mariana Kotlebu, ako naznačovali na jar, budú mať pre svoje rozhodnutie k dispozícii najpresnejšie dáta. „Navrhli sme, že by sa naraz meralo rovnakou metodikou cez nás, aj cez kolegov z Focusu, spravil by sa priemer z týchto výsledkov a ten by bol bázou na rozhodnutie, kto z nich má najväčšiu šancu,“ povedal v TABLET.TV Václav Hřích z agentúry AKO.
Jeden z kandidátov, Stanislav Mičev, už v máji vyzval ostatných k tomu, aby za zaviazali, že sa pred voľbami vzdajú v prospech najsilnejšieho súpera, ktorý sa postaví proti Marianovi Kotlebovi. Dôvodom bola jednokolová voľba, v ktorej môže byť trieštenie hlasov voličov z jedného názorového spektra rozhodujúcim faktorom. Hoci viacerí kandidáti výzvu kritizovali, niektorí možnosť vzdať kandidatúry už pred voľbami nevylučujú. „Rozhodnutie je na nich, ale dáme im dáta,“ povedal Hřích. „Už sa to v minulosti dialo, keď niektorí kandidáti odstupovali v prospech iných. Dali si to predtým zmerať, len to nebolo verejné,“ dodal.
Focus aj AKO patria medzi slovenskú špičku a realizácia prieskumu naraz, s tou istou otázkou, tou istou metodikou, ale na dvoch rôznych reprezentatívnych vzorkách zvyšuje presnosť prieskumu. To bude dôležité najmä v prípade, že nebudú rozdiely v podpore kandidátov veľké. Každý prieskum totiž pracuje s určitou štatistickou odchýlkou. „Ak by rozdiely napríklad medzi tromi kandidátmi boli veľmi malé, povedzme jednopercentné, v skutočnosti prvý môže byť tretí a naopak,“ poznamenal Hřích.
Na otázku, či nie sú prieskumy v krajoch menej presné, ako na celoslovenskej úrovni, Hřích reagoval, že to tak byť nemusí. „Nie, limit je daný len počtom voličov v danej aglomerácii. Ak robíme napríklad prieskum na vzorke tisíc respondentov, musíme urobiť v priemere 12.000 telefonátov. Takže ak má oblasť viac ako 12.000 – 13.000 voličov, už sa to dá. V krajoch to vôbec nie je problém. V krajských mestách a väčšine okresných tiež nie,“ povedal.
V Bratislavskom samosprávnom kraji sa už stalo, že jeden z kandidátov zverejnil falošný prieskum, o ktorom tvrdil, že ho robila agentúra AKO. Neskôr vysvetľoval, že sa sám stal obeťou omylu.
Podľa Hřícha niekedy kandidáti, ktorí v danej chvíli nemajú veľkú podporu voličov, podľahnú lákadlu umelo ich presviedčať o tom, že sú populárnejší, ako v skutočnosti. Na to môžu slúžiť aj rôzne zmanipulované alebo priamo vymyslené prieskumy preferencií. „Prieskum ovplyvňuje obidve strany. Jednak môže ovplyvňovať kandidátov, ktorí môžu do poslednej chvíle zvažovať relevantnosť svojej kandidatúry. Na druhej strane, voliči sa snažia na základe prieskumov zistiť, kto je relevantný kandidát, kto je v hre. Najmä ak je väčšie množstvo kandidátov a je ťažšie medzi nimi rozlišovať,“ povedal Hŕích.
Ak sa chce čitateľ presvedčiť, či sa ku konkrétnemu prieskumu naozaj hlási agentúra, ktoré je pod ním podpísaná, najjednoduchšie je pozrieť sa na jej webstránku, alebo do nej priamo zavolať. Ak agentúra internetovú stránku nemá, je možné cez google preveriť, či prieskum prevzali nejaké celoštátne médiá, ktoré si reálnosť prieskumu preverujú po svojej linke.
Podľa čoho sa dá odhadnúť, či bola v poriadku metodika prieskumu? „Je minimálne penzum informácií, ktoré musí agentúra o prieskume zverejniť. Spôsob zberu, či bol anketársky, telefonický alebo online, kedy bol robený zber, aká bola veľkosť a reprezentativita vzorky. Reprezentativita hovorí o tom, že štruktúra respondentov vo vzorke je rovnaká, ako štruktúra dospelej populácie. Ako bola kladená otázka a či to bola spontánna alebo podporená znalosť. Ak tieto informácie chýbajú, už je to zdvihnutý prst,“ povedal Hřích.
Rozhodnutie Národnej rady SR chrániť parlamentné voľby pred ovplyvňovaním neserióznymi prieskumami dvojtýždňovým moratóriom však Hřích neschvaľuje. „Nie, nikto sa s tým nevie zmieriť. V zahraničí to smeruje skôr k rušeniu alebo obmedzeniu moratórií. Otázna je vymožiteľnosť moratória. Ak to dám na FB, publikoval som to na Slovensku alebo mimo Slovenska? Alebo publikujete výsledky v Česku a na Slovensku urobíte len odklik na českú stránku. Moratórium postihuje tých, ktorí chcú hrať fér a dodržiavať zákony,“ tvrdí Hřích.
V diskusii hodnotil aj vývoj preferencií politických strán od parlamentných volieb až po posledný, júnový prieskum AKO.
„Smer-SD mal vo voľbách 28,28 percenta. Ich preferencie fibrilujú medzi 26 až 29,9 percenta. Dalo by sa povedať, že sa príliš nemenia, aj keď posledné tri mesiace zaznamenávame, že sú najnižšie za sledované obdobie,“ povedal.
„Sloboda a solidarita (SaS) mala vo voľbách 12,1 percenta a za celé sledované obdobie mala vždy vyššie preferencie, ako volebný výsledok. U nás sa to pohybuje medzi 13 – 17 percent, výraznejší pokles bol v januári. OĽaNO/NOVA je jediná parlamentná strana, ktorá mala vždy nižšie preferencie, ako bol jej volebný výsledok, u nás sa to pohybuje od 6,4 – 9,5 percenta. Najlepší výsledok bol v júni, desať percent, ale aj to je menej ako volebný výsledok,“ hodnotí Hřích.
Slovenská národná strana mala podľa neho od volieb vždy vyššie percentá, ako bol volebný výsledok. „Veľmi zaujímavo rástla po voľbách, súviselo to asi s účasťou vo vláde, ktorú jej voliči ocenili. Potom prišli medializované udalosti, ktoré zastavili rast a spôsobili pokles, to bolo na prelome rokov. Momentálne je situácia zastabilizovaná, ale stále nezískali späť všetko, čo mali v lete minulého roka,“ povedal.
„Preferencie ĽS-NS fibrilujú, ale sú stále vyššie ako volebný výsledok, u nás sú od 8,7 až po 12,3 percenta. Najmenej mali v októbri minulého roka, najviac v januári a od apríla zaznamenávame mierny pokles preferencií tejto strany,“ pokračuje Hŕích.
Pripomenul, že strana Sme rodina – Boris Kollár mala vo voľbách výsledok 6,62 percenta. „Majú relatívne nestabilné preferencie. Do októbra mali čísla nižšie ako volebný výsledok, od novembra vyskočili vyššie, vo februári znovu poklesli, idú hore – dolu. Čísla naznačujú, že je to veľmi emotívny a relatívne nestabilný volič. V poslednom meraní mali historicky najvyššie čísla, 8,7 percenta,“ uvádza.
„Most mal vo voľbách 6,5 percenta. Preferencie sú u nás 6,1 až 8,1, posledný výsledok bol sedem percent. Držia sa teda veľmi blízko svojmu volebnému výsledku,“ hodnotí.
KDH začalo podľa Hřícha po prehratých voľbách, kde získali len 4,94 percenta hlasov, naberať späť stratených voličov. „U viacerých agentúr sa objavili nad piatimi percentami. Keď to voliči zaregistrovali, naraz skočili späť. Už sa pohybujú stabilnejšie okolo šiestich percent, otázkou je, čo spraví strana pre lepší výsledok,“ upozorňuje.
„Existuje totiž štatistická odchýlka a politik by mal byť pokojný až vtedy, keď je jeho strana niekoľko mesiacov na zvoliteľnej úrovni aj nad spodnou hranicou odchýlky. Keď je tesne nad piatimi percentami, stále to môže byť 4,9 percenta,“ uzatvára Hŕích.
Jeden z kandidátov, Stanislav Mičev, už v máji vyzval ostatných k tomu, aby za zaviazali, že sa pred voľbami vzdajú v prospech najsilnejšieho súpera, ktorý sa postaví proti Marianovi Kotlebovi. Dôvodom bola jednokolová voľba, v ktorej môže byť trieštenie hlasov voličov z jedného názorového spektra rozhodujúcim faktorom. Hoci viacerí kandidáti výzvu kritizovali, niektorí možnosť vzdať kandidatúry už pred voľbami nevylučujú. „Rozhodnutie je na nich, ale dáme im dáta,“ povedal Hřích. „Už sa to v minulosti dialo, keď niektorí kandidáti odstupovali v prospech iných. Dali si to predtým zmerať, len to nebolo verejné,“ dodal.
Focus aj AKO patria medzi slovenskú špičku a realizácia prieskumu naraz, s tou istou otázkou, tou istou metodikou, ale na dvoch rôznych reprezentatívnych vzorkách zvyšuje presnosť prieskumu. To bude dôležité najmä v prípade, že nebudú rozdiely v podpore kandidátov veľké. Každý prieskum totiž pracuje s určitou štatistickou odchýlkou. „Ak by rozdiely napríklad medzi tromi kandidátmi boli veľmi malé, povedzme jednopercentné, v skutočnosti prvý môže byť tretí a naopak,“ poznamenal Hřích.
Na otázku, či nie sú prieskumy v krajoch menej presné, ako na celoslovenskej úrovni, Hřích reagoval, že to tak byť nemusí. „Nie, limit je daný len počtom voličov v danej aglomerácii. Ak robíme napríklad prieskum na vzorke tisíc respondentov, musíme urobiť v priemere 12.000 telefonátov. Takže ak má oblasť viac ako 12.000 – 13.000 voličov, už sa to dá. V krajoch to vôbec nie je problém. V krajských mestách a väčšine okresných tiež nie,“ povedal.
Falošné prieskumy
V Bratislavskom samosprávnom kraji sa už stalo, že jeden z kandidátov zverejnil falošný prieskum, o ktorom tvrdil, že ho robila agentúra AKO. Neskôr vysvetľoval, že sa sám stal obeťou omylu.
Podľa Hřícha niekedy kandidáti, ktorí v danej chvíli nemajú veľkú podporu voličov, podľahnú lákadlu umelo ich presviedčať o tom, že sú populárnejší, ako v skutočnosti. Na to môžu slúžiť aj rôzne zmanipulované alebo priamo vymyslené prieskumy preferencií. „Prieskum ovplyvňuje obidve strany. Jednak môže ovplyvňovať kandidátov, ktorí môžu do poslednej chvíle zvažovať relevantnosť svojej kandidatúry. Na druhej strane, voliči sa snažia na základe prieskumov zistiť, kto je relevantný kandidát, kto je v hre. Najmä ak je väčšie množstvo kandidátov a je ťažšie medzi nimi rozlišovať,“ povedal Hŕích.
Ak sa chce čitateľ presvedčiť, či sa ku konkrétnemu prieskumu naozaj hlási agentúra, ktoré je pod ním podpísaná, najjednoduchšie je pozrieť sa na jej webstránku, alebo do nej priamo zavolať. Ak agentúra internetovú stránku nemá, je možné cez google preveriť, či prieskum prevzali nejaké celoštátne médiá, ktoré si reálnosť prieskumu preverujú po svojej linke.
Podľa čoho sa dá odhadnúť, či bola v poriadku metodika prieskumu? „Je minimálne penzum informácií, ktoré musí agentúra o prieskume zverejniť. Spôsob zberu, či bol anketársky, telefonický alebo online, kedy bol robený zber, aká bola veľkosť a reprezentativita vzorky. Reprezentativita hovorí o tom, že štruktúra respondentov vo vzorke je rovnaká, ako štruktúra dospelej populácie. Ako bola kladená otázka a či to bola spontánna alebo podporená znalosť. Ak tieto informácie chýbajú, už je to zdvihnutý prst,“ povedal Hřích.
Rozhodnutie Národnej rady SR chrániť parlamentné voľby pred ovplyvňovaním neserióznymi prieskumami dvojtýždňovým moratóriom však Hřích neschvaľuje. „Nie, nikto sa s tým nevie zmieriť. V zahraničí to smeruje skôr k rušeniu alebo obmedzeniu moratórií. Otázna je vymožiteľnosť moratória. Ak to dám na FB, publikoval som to na Slovensku alebo mimo Slovenska? Alebo publikujete výsledky v Česku a na Slovensku urobíte len odklik na českú stránku. Moratórium postihuje tých, ktorí chcú hrať fér a dodržiavať zákony,“ tvrdí Hřích.
Vývoj podpory politických strán
V diskusii hodnotil aj vývoj preferencií politických strán od parlamentných volieb až po posledný, júnový prieskum AKO.
„Smer-SD mal vo voľbách 28,28 percenta. Ich preferencie fibrilujú medzi 26 až 29,9 percenta. Dalo by sa povedať, že sa príliš nemenia, aj keď posledné tri mesiace zaznamenávame, že sú najnižšie za sledované obdobie,“ povedal.
„Sloboda a solidarita (SaS) mala vo voľbách 12,1 percenta a za celé sledované obdobie mala vždy vyššie preferencie, ako volebný výsledok. U nás sa to pohybuje medzi 13 – 17 percent, výraznejší pokles bol v januári. OĽaNO/NOVA je jediná parlamentná strana, ktorá mala vždy nižšie preferencie, ako bol jej volebný výsledok, u nás sa to pohybuje od 6,4 – 9,5 percenta. Najlepší výsledok bol v júni, desať percent, ale aj to je menej ako volebný výsledok,“ hodnotí Hřích.
Slovenská národná strana mala podľa neho od volieb vždy vyššie percentá, ako bol volebný výsledok. „Veľmi zaujímavo rástla po voľbách, súviselo to asi s účasťou vo vláde, ktorú jej voliči ocenili. Potom prišli medializované udalosti, ktoré zastavili rast a spôsobili pokles, to bolo na prelome rokov. Momentálne je situácia zastabilizovaná, ale stále nezískali späť všetko, čo mali v lete minulého roka,“ povedal.
„Preferencie ĽS-NS fibrilujú, ale sú stále vyššie ako volebný výsledok, u nás sú od 8,7 až po 12,3 percenta. Najmenej mali v októbri minulého roka, najviac v januári a od apríla zaznamenávame mierny pokles preferencií tejto strany,“ pokračuje Hŕích.
Pripomenul, že strana Sme rodina – Boris Kollár mala vo voľbách výsledok 6,62 percenta. „Majú relatívne nestabilné preferencie. Do októbra mali čísla nižšie ako volebný výsledok, od novembra vyskočili vyššie, vo februári znovu poklesli, idú hore – dolu. Čísla naznačujú, že je to veľmi emotívny a relatívne nestabilný volič. V poslednom meraní mali historicky najvyššie čísla, 8,7 percenta,“ uvádza.
„Most mal vo voľbách 6,5 percenta. Preferencie sú u nás 6,1 až 8,1, posledný výsledok bol sedem percent. Držia sa teda veľmi blízko svojmu volebnému výsledku,“ hodnotí.
KDH začalo podľa Hřícha po prehratých voľbách, kde získali len 4,94 percenta hlasov, naberať späť stratených voličov. „U viacerých agentúr sa objavili nad piatimi percentami. Keď to voliči zaregistrovali, naraz skočili späť. Už sa pohybujú stabilnejšie okolo šiestich percent, otázkou je, čo spraví strana pre lepší výsledok,“ upozorňuje.
„Existuje totiž štatistická odchýlka a politik by mal byť pokojný až vtedy, keď je jeho strana niekoľko mesiacov na zvoliteľnej úrovni aj nad spodnou hranicou odchýlky. Keď je tesne nad piatimi percentami, stále to môže byť 4,9 percenta,“ uzatvára Hŕích.
