Bratislava 27. júla (TASR) – Súčasťou transformácie Slovenskej akadémie vied (SAV) sú prevody miliónových majetkov, ktoré boli v správe príspevkových a rozpočtových organizácií štátu, na nový typ právnickej osoby, tzv. verejnej výskumnej inštitúcie, a tá bude mať právo s nimi podnikať. Preto je mimoriadne dôležité, aby prevod prebehol transparentne a zákonným spôsobom. V diskusii na TABLET.TV to zdôraznila ministerka školstva Martina Lubyová (nom. SNS).

„Ak budú tieto organizácie zaregistrované bez patričných predpisov, akýkoľvek problém o rok či dva sa bude spätne datovať k tomu, že vznikli za nevyjasnených podmienok, právneho vákua, alebo, že nadobudli majetok spôsobom, ktorý bude v budúcnosti spochybňovaný,“ upozornila Lubyová. „Je veľmi dôležité, aby sa to urobilo korektne, transparentne a v súlade so zákonom. Je to aj v záujme tých organizácií, aj v našom záujme,“ dodala na margo aktuálnych transformačných problémov SAV, ktorá nestihla jarný termín dodania podkladov na registráciu inštitúcií a aktuálne sa nachádza v právnom vákuu.

Za predpokladu, že inštitúcie SAV budú konať a dodajú v čo najkratšom čase zvyšné chýbajúce podklady, podľa ministerky je možné zaregistrovať ich plne v súlade so zákonom ako vedecké výskumné inštitúcie s platnosťou od septembra tohto roka.

Slovenskej akadémii vied chce podľa nej v tejto veci vyjsť v ústrety vláda aj ministerstvo, ale len ak budú inštitúcie akadémie postupovať v súlade so zákonom. Aktuálne výzvy na to, aby inštitúcie SAV zaregistrovala bez deklarácie vkladu majetku štátu a so spätnou platnosťou, ministerka rešpektovať nebude. „Nikto nemôže petíciou vyzývať na porušovanie zákona. Nikto by si nezobral na svedomie, že nedodali ste, ale my vás aj tak zaregistrujeme, dokonca ešte so spätným dátumom,“ zdôraznila.



Zmena formy inštitúcií SAV bola podľa ministerky zvolená preto, aby bolo možné vedu a výskum viac prepojiť s praxou, vrátane súkromných investorov. „Predtým boli organizácie, ktoré SAV zriaďovala, buď rozpočtové alebo príspevkové organizácie štátu. Teraz sa premenia na vedecké výskumné inštitúcie (VVI). To je úplne nový druh právnickej osoby v právnom poriadku SR. Teraz by už vedci mali mať možnosť aj podnikať. Majú orgány, ktoré sú podobné orgánom akciových spoločností, Dozornú radu, Správnu radu, majú možnosť prijímať súkromný kapitál a hospodáriť s ním,“ vysvetľuje.

Dve cesty transformácie

Ak vzniká verejná výskumná inštitúcia podľa zákona o VVI, musí najprv deklarovať majetok, ktorý od štátu preberá, vložiť ho do zakladacích listín a následne to musí odsúhlasiť ministerstvo financií a vláda. Slovenská akadémia vied však mala vytvorenú vlastnú legislatívnu transformačnú skratku prostredníctvom paragrafu, ktorý bol vložený priamo do zákona o SAV. Ak by sa akadémii podarilo transformovať podľa tohto paragrafu, inštitúcie by sa vklad majetku štátu deklarovať nemuseli. Tento paragraf je však v porovnaní so zákonom veľmi jednoduchý, uvádza fixný termín dodania podkladov a nepozná opravné mechanizmy pre prípad, že inštitúcie SAV podklady dodať nestihnú. To sa však podľa ministerky reálne stalo.

„Sú rôzne cesty transformácie. Keď chcete ako ústredný orgán štátnej správy založiť vedeckú výskumnú inštitúciu, robíte to podľa zákona o vedeckých výskumných inštitúciách. Kde musíte zdokladovať a naceniť majetok, najmä majetok štátu, ktorý chcete vložiť do tejto vedeckej výskumnej inštitúcie. A bolo by vhodné naceniť ho reálnou hodnotou a nie zostatkovou účtovnou, lebo tento majetok bude v budúcnosti generovať aktíva tejto spoločnosti. A toto celé by malo byť odsúhlasené Ministerstvom financií a vládou, keďže ide o vklad štátu do akoby už podnikateľského subjektu,“ vysvetľuje Lubyová.

„SAV mala naplánovaný iný mechanizmus, bol to tzv. transformačný paragraf, ktorý vznikal po protestoch v roku 2015. Paragraf 21 A, ktorý sa vložil do zákona o SAV a je procesne aj komplexne vyňatý zo zákona o verejnej výskumnej inštitúcii. Získali teda vlastnú cestu transformácie, ktoré bola na jednej strane veľmi výhodná, na druhej zasa veľmi nevýhodná,“ uvádza ministerka.

„Veľmi výhodná bola v tom, že od SAV sa nevyžadovalo žiadne zdokumentovanie majetku štátu, teda to, čo by sa z majetku štátu dostalo do verejnej výskumnej inštitúcie nebolo potrebné deklarovať, vložiť to do zakladacích listín a prehnať to schvaľovacím procesom cez ministerstvo financií a vládu,“ povedala. „Na druhej strane, procesne to bolo nastavené tak, že na to nebol určený žiadny proces, bol tam pevne stanovený jeden fixný dátum 31. 5., kedy bolo treba dodať gro dokumentácie a na základe kontroly všetkých týchto dokumentov mali byť zaregistrovaní k 1.7. Bolo to treba stihnúť a dodať túto dokumentáciu. Zákon bol platný od septembra minulého roku, teda v zásade bolo sedem mesiacov na to, aby dodali prvú „várku“. Ministerstvo to bolo povinné skontrolovať to a vyzvať ich, aby do konca mája doplnili, čo chýba, 21. mája boli vyzvaní, ale už to nestihli do 31. mája doplniť,“ povedala Lubyová s tým, že jednotlivé inštitúcie doteraz postupne dodávajú jednotlivé dokumenty.

Keďže sa však nedokázali zaregistrovať na základe transformačného paragrafu, musia to teraz urobiť podľa štandardného zákona platného pre všetky inštitúcie. Rozdiel je len v tom, že musia deklarovať majetok, vložiť to do zakladacích listín a postup musí odsúhlasiť ministerstvo financií a vláda. Obe inštitúcie však už deklarovali záujem vyjsť v tejto veci SAV v ústrety.

„To, čo ešte chýba, čo by potrebovali dotiahnuť, je deklarácia majetku, schválenie vkladu majetku štátu. Ale keďže tak či tak musia urobiť protokoly, aby si majetok vedeli odovzdať medzi zakladateľom a VVI, tak tieto protokoly môžu byť využité aj na registráciu majetku štátu,“ povedala Lubyová. „Nikto nemá záujem destabilizovať, niečo im nedať, im sa, naopak, má vložiť štátny majetok. Je to akoby privatizácia štátneho majetku. Nikto nemá záujem im ho nedávať. Máme predrokované s pánom premiérom aj pánom ministrom financií, že keď predložia tieto protokoly, budeme ich urýchlene procesovať tak, aby tieto súhlasy dostali čo najskôr. V ideálnom scenári by mohli byť zaregistrovaní, ale už aj s vkladom majetku úplne v súlade so zákonom, od septembra,“ uzavrela Lubyová.

Eurofondy na vedu a výskum

V diskusii sa Martina Lubyová vyjadrila aj k otázkam eurofonfov určených pre vedu a výskum, reforme škostva a platom pracovníkov v školstve.

Sama prišla na pozíciu ministerky z vedeckého prostredia, viedla jednu z inštitúcií SAV. „Prišla som z vedeckého, aj školského prostredia. Dlhodobejšie som pracovala v Slovenskej akadémii vied, aj som prednášala na slovenskej vysokej škole. V minulosti som sa venovala problémom vedy a výskumu, pôsobila som aj v zahraničí, napríklad v OECD. Brala som to ako profesionálnu výzvu,“ povedala.

Prvý problém, ktorý musela riešiť, boli zablokované eurofondové výzvy práve na vedu a výskum. „Mala som už skúsenosti z hodnotenia rôznych európskych projektov vo vede, napríklad v rámci systému Horizont 2020, mala som predstavy o tom, ako prebiehajú hodnotiace mechanizmy. Roky som pracovala v Bruseli pre direktoriáty, ktoré sa zaoberali vedou a výskumom a mala som skúsenosti s hodnotením projektov, výberom hodnotiteľov, nastavením kritérií,“ povedala.

„Trúfala som si na to pozrieť sa na ten mechanizmus, nájsť chyby a urobiť nápravu. To znamená, navrhnúť nový systém hodnotiacich a výberových kritérií, ktoré už reagovali na identifikované chyby,“ dodala.

Nový systém podľa nej musel byť schválený Monitorovacím výborom. „To je orgán, v ktorom je okolo 70 zástupcov jednak vedeckej komunity, tretieho sektora, chodia tam aj zástupcovia Európskej komisie,“ povedala. Kontroly podľa nej trvali do konca roka 2017 a nové kritériá boli pripravené „po zapracovaní takmer 90 pripomienok celej širokej komunity začiatkom marca“. „Aj Komisia ich schválila, bolo to isté obnovenie dôvery k systému hodnotenia. Zároveň sme vypracovali spolu aj s inými rezortmi manuál na zlepšenie týchto procedúr, kde sú veci ako zvýšenie objektivity hodnotenia, losovanie hodnotiteľov, zvýšenie preverovania odbornej kompetentnosti hodnotiteľov. Po nahodení tohto systému sme mohli pristúpiť k odblokovaniu a vypisovaniu nanovo výziev, ktoré boli v rámci našej prioritnej osi zablokované,“ povedala ministerka.

„Vypracovali sme nové výzvy dlhodobého strategického výskumu, boli odsúhlasené všetkými orgánmi, ešte čakáme na vyjadrenie orgánu auditu, to by sme mali mať v priebehu niekoľkých dní,“ dodala Lubyová. „Keďže sme potrebovali obnoviť dôveru v hodnotiaci systém, sú naše hodnotiace a výberové kritériá najkomplexnejšie v rámci všetkých operačných programov na Slovensku a sú veľmi komplexné aj v rámci Európskej únie. Je to dlhodobá byrokratická administratívna procedúra, ale urobili sme maximum pre to, aby sme to zvládli a myslím si, že už sme naozaj len niekoľko dní od toho, aby sme mohli vypísať to, čo bolo zablokované,“ zhrnula.

Reforma školstva a platy pedagógov

Ďalšou z úloh bola reforma školstva, ktorú začal pripravovať jej predchodca Peter Plavčan, po ktorom zdedila strategický dokument Učiace sa Slovensko. Spolu so Správou o stave školstva, ktorú v roku 2013 prerokoval parlament a programovým vyhlásením vlády sa stal zdrojom pre Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorý následne schválila vláda. „Zároveň sme vypracovali sadu piatich akčných plánov s dvojročným cyklom. Historicky je to po prvý krát, čo máme desaťročnú stratégiu a víziu, ktorá je zároveň rozpracovaná do formy konkrétnych opatrení s konkrétnymi rozpočtami,“ povedala Lubyová.

„Je to program rozvoja, nie len reforiem, lebo nemôžete žiť v stave desaťročnej reformy, ktorá by stresovala všetkých od rodičov, učiteľov až po ministerstvo. V tejto prvej dvojročnej fáze treba nastaviť nanovo prostredie, urobiť štrukturálne zmeny, nastaviť nanovo legislatívu a pravidlá,“ upozornila. „Máme veľmi aktívnu legislatívnu činnosť, na jeseň sme mali v parlamente štyri novely zákonov, ktoré sa významne týkali aj školského prostredia. Duálne vzdelávanie, plánovanie činnosti odborného školstva, riešenie problematiky osemročných gymnázií, nastavenie novej akreditačnej agentúry na podporu kvality vzdelávania na vysokých školách, novela vysokoškolského zákona,“ dodala.

Napríklad v rámci hodnotenia kvality vzdelávania vysokých škôl treba podľa nej najprv vytvoriť akreditačnú agentúru, ktorá bude v zmysle medzinárodných štandardov nezávislým hodnotiacim orgánom. „Mala by byť založená už budúcom roku a prvé kolo toho, čo sa doteraz nazývalo komplexné akreditácie, by malo padnúť na rok 2020,“ povedala.

Jednou z ciest, ako zvýšiť kvalitu vzdelávania je aj zvyšovanie platov pedagógov. „Myslím si, že sa nám podarilo obnoviť kultúru tripartity a dialógu v našom rezorte. Možno ste si všimli, že náš rezort bol vyčlenený z celonárodnej tripartity na zvláštne vyjednávanie. To ma mrzí, lebo si myslím, že tripartita by mala byť riešená na celonárodnej úrovni. Sama som roky pracovala v Medzinárodnej organizácii práce, čo je jediná agentúra OSN budovaná na princípoch tripartity. Mám veľmi dobré skúsenosti so sociálnym dialógom,“ povedala Lubyová.

„Podarilo sa nám dohodnúť aj s Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy, aj s KOZ a ďalšími účastníkmi, že sa nám vrátili do celonárodnej tripartity. Podarilo sa nám vyjednať naozaj výhodné podmienky, je to desaťpercentné navýšenie pre pracovníkov v našom rezorte od januára budúceho roka a od januára nasledujúceho roka ďalších desať percent. Okrem toho sa nám podarilo docieliť, aby vedci, výskumní pracovníci, vrátane doktorandov boli presunutí do vyššej platovej tabuľky,“ konštatovala. „Pracujeme aj na tom, aby sme v zákone, ktorý sa vzťahuje na odmeňovanie zamestnancov vo verejnom sektore, ktorý sa vzťahuje aj na vedcov a výskumníkov odstránili stropy na odmeňovanie. To bránilo v získavaní špičkových vedcov,“ dodala ministerka.