Bratislava 8. februára 2017 (TABLET.TV) - Slováci sa stali tolerantnejšími k radikálnym názorom, stúpa tiež počet ľudí, ktorí nemajú problém s ich verejnou prezentáciou. Podľa výskumu spokojnosti s fungovaním demokracie na Slovensku, len 29% opýtaných uviedlo, že je spokojných, až 68% vyslovilo nespokojnosť. Kleslo aj presvedčenie voličov v porovnaní s rokom 2010, že voľbami môžu niečo zmeniť.

Verejnosť má naďalej kritický pohľad na korupčnosť politikov a štátnych úradníkov. Kým v roku 2008 odpovedalo 55,8 percenta respondentov, že do korupcie sú zapletení mnohí alebo všetci politici, v roku 2016 si to myslelo už 58,7 percenta ľudí.

Slovenská verejnosť v porovnaní s minulosťou viac toleruje ľudí s radikálnymi názormi, ktorí chcú revolúciou zvrhnúť vládu. Kým v roku 2008 by len 38,2 percenta respondentov takýmto ľuďom určite alebo skôr povolilo verejné zhromaždenie, v roku 2016 by to povolilo už 60,8 percenta respondentov. Podobne, vydávanie kníh radikálov by v roku 2008 skôr alebo určite dovolilo 40,7 percenta ľudí, no v roku 2016 už 61,2 percenta respondentov.

Z hľadiska politických postojov súvisí tolerancia ľudí s radikálnymi názormi najsilnejšie s presvedčením, že do korupcie je zapojených veľa politikov na Slovensku. Celkovo 49,5 percenta respondentov, podľa ktorých sú takmer všetci politici zapletení do korupcie, by určite dovolilo radikálom usporadúvať verejné zhromaždenia. Toto spojenie v roku 2008 na Slovensku neexistovalo.

Miloslav BAHNA, sociológ: „Veľkú skupinu ľudí tolerujúcich radikalizmus a extrémizmus na verejnosti tvoria tí, ktorí sú presvedčení, že politici sú skorumpovaní. Až 49,5 percenta respondentov, ktorí sa v minuloročnom výskume vyjadrili, že takmer všetci politici sú zapletení do korupcie, by určite dovolilo radikálom organizovať verejné zhromaždenia. Tým, že väčšina ľudí je presvedčených, že veľa politikov je korupčných, myslia si, že radikálom treba dať slovo. V roku 2008 takéto spojenie korupcie a radikalizácie takmer neexistovalo.“

Pavol BABOŠ, politológ: „Som presvedčený, podobne ako viacerí sociológovia a politológovia v demokratickom svete, že to, čo sledujeme, je dôsledkom straty rovnováhy medzi vrstvami spoločnosti, ktoré sa živia prácou, a vlastníkmi kapitálu. Firmy, ktoré neplatia dane, využívajú prácu migrantov na stláčanie miezd a nie vždy sa taja tým, že vedia ovplyvniť politikov vo Washingtone, v Londýne či Bruseli. A keď im tí nevyjdú v ústrety, zdvihnú kotvy a pôjdu ďalej. Tento dojem nadobudlo dostatočne veľa ľudí, aby si v Británii odhlasovali brexit a v USA zvolili Trumpa. Ani v jednom prípade však nejde o ozajstné riešenie problémov týchto ľudí. Ak sa nič nezmení a politické elity nezačnú úprimne konať inak, čoraz väčšia časť spoločnosti bude v politikoch vidieť iba tých, čo sa spriahli so zlými korporáciami, s bankármi či oligarchami. Pritvrdzovanie súboja medzi tými, čo zo zmien ťažia, a tými, čo na nich strácajú, povedie k vyššiemu dopytu po ešte väčších extrémoch, než je Trump.“

KĽÚČOVÉ OTÁZKY DISKUSIE:
==> Aké sú hlavné zistenia výskumu CSES a ISSP Slovensko 2016?
==> Do akej miery tieto zistenia vyplývajú z veku, sídla, vzdelania a voličskej orientácie oslovených respondentov?
==> Podľa výskumu spokojnosti s fungovaním demokracie na Slovensku, len 29 % opýtaných uviedlo, že je spokojných, až 68 % vyslovilo nespokojnosť. Kleslo aj presvedčenie voličov v porovnaní s rokom 2010, že voľbami môžu niečo zmeniť. Navyše v oboch prípadoch ide o zhoršujúci sa trend – čím si ho vysvetľujete?
==> Aký dopad na kvalitu liberálnej demokracie môžu mať tieto trendy?
==> Podľa iných prieskumov značná časť spoločnosti je ochotná akceptovať aj nedemokratický politický systém -

"Zhruba každý štvrtý občan Slovenska vidí alternatívu súčasného stavu demokracie už aj v zrušení parlamentného systému a nastolení diktatúry. K socialistickému zriadeniu spred roka 1989 by sa vrátilo až 28 percent ľudí, a až 35 percent pripúšťa vystúpenie Slovenska z Európskej únie," povedal o prieskume Focusu riaditeľ Ineko Peter Goliáš. Ako sa dá týmto trendom predchádzať?

==> Považujete takéto trendy za reálne ohrozenie politického systému?
==> Závisí postoj ku korupcii a radikálnym názorom aj od toho, či ide o voliča koalície, opozície alebo nevoliča?
==> Ako vnímajú ľudia na Slovensku prepojenie korupcie a extrémizmu či radikalizácie?
==> Prejavuje sa korupčnosť politikov a štátnych úradníkov na postojoch k liberálnej demokracii?
==> Ktoré sociálne skupiny sa najviac radikalizujú?
==> Aké sú hlavné trendy v postoji ku korupcii v iných krajinách, najmä v susedných?
==> Do akej miery sa prejavuje postoj ku korupcii vo voličských preferenciách ľudí na Slovensku?

MODERÁTOR: Juraj HRABKO

DRAMATURGIA, PODKLADY: Róbert KOTIAN