Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ak sa pravidlá pre voľbu kandidátov na sudcov ústavného súdu nezmenia tak, aby mala šancu aj opozícia, SaS nebude zbytočne nominovať svojich ľudí, povedal v TABLET.TV Richard Sulík.
Autor Teraz.sk
Bratislava 7. septembra (Teraz.sk) – Dominantným prezidentským kandidátom je v tejto chvíli Robert Mistrík, pričom koalícia doteraz nebola schopná postaviť proti nemu relevantného súpera. V diskusii na TABLET.TV to povedal predseda SaS Richard Sulík.
„Nemáme tu relevantného kandidáta koalície. Smer nevie nikoho nájsť, nazval by som to vyhlásením personálneho bankrotu, SNS otáľa a možno nakoniec všetci podporia Bugára. Nepoznáme ešte skutočných súperov pána Mistríka,“ vyhlásil Sulík.
Hoci jeho strana, podobne ako SPOLU Miroslava Beblavého, Roberta Mistríka podporuje, Sulík ho nepovažuje za kandidáta SaS. „My nemáme vlastného kandidáta, Robert Mistrík je nezávislý kandidát, zbiera si podpisy pod petíciu a my sme sa rozhodli ho podporiť,“ povedal Sulík.
Nepopiera pritom, že politické skúsenosti získal vedec a podnikateľ Mistrík práve v drese SaS. „Nebol iba zakladajúcim členom SaS, bol dokonca v prípravnom výbore ešte v roku 2008 a mne sa s ním spolupracovalo veľmi dobre. V roku 2013 sa rozhodol opustiť SaS, lebo sa chcel venovať svojmu podnikaniu a vede. Teraz sa rozhodol kandidovať a my sme sa rozhodli ho podporiť. Rozhodne je to občiansky kandidát,“ zhrnul Sulík.
Porovnanie Roberta Mistríka s Jiřím Drahošom, známym českým vedcom, ktorého v prezidentských voľbách porazil v druhom kole politicky skúsenejší Miloš Zeman, podľa Sulíka nesedí. „Každý prípad je iný. Pána Drahoša nepoznám osobne a ani som nesledoval jeho kampaň. Robert Mistrík je veľmi sčítaný a za tých päť rokov v SaS, my sme boli v tom čase členmi vládnej koalície, niečo z politiky pochytil,“ tvrdí Sulík.
Na otázku, prečo sa opozičné strany nesnažia zjednotiť na podpore spoločného prezidentského kandidáta Sulík odpovedal, že to nie je potrebné, keďže voľba prezidenta je dvojkolová. „Je to presne tým, že je dvojkolový systém. Nie je tu bezpodmienečný tlak, že musí prísť k dohode na jednom kandidátovi. Keďže ide o väčšinovú voľbu, mala by aj dvojkolová ostať. Ale to znamená, že sa nemusíme hneď dohodnúť,“ povedal.
V diskusii komentoval aj netradičnú dohodu OĽaNO a SaS na jednej strane a KDH na druhej, podľa ktorej všetky tri strany podporia toho kandidáta z dvojice Ján Mrva/Caroline Líšková, ktorý lepšie uspeje v prieskume voličských preferencií agentúry Focus.
„My sme v komunálnych voľbách podporili kandidáta OĽaNO Jána Mrvu preto, že OĽaNO podporilo nášho kandidáta na župana Juraja Drobu pred rokom. Je to politická dohoda, ktorú dodržujeme,“ poznamenal Sulík. KDH postavilo do volieb Caroline Líškovú, potom sa však Alojz Hlina s Igorom Matovičom dohodli na spoločnej podpore silnejšieho kandidáta, rozhodnúť o mene má prieskum.
„Je to trochu z núdze cnosť. Dohodli sa na tom Igor Matovič a Alojz Hlina, aby tento problém nejako vyriešili. Ja kandidatúru Caroline Líškovej, čo je, mimochodom, mimoriadne sympatická mladá dáma, považujem za predčasnú. Každopádne je veľmi dobre, že pochopili, že musíme spojiť sily, ak chceme v Bratislave ako pravicová koalícia vyhrať,“ reaguje Sulík.
„V iných mestách sme sa vždy pridali k tomu najvhodnejšiemu kandidátovi, vystupujeme v koalíciách. Je to preto, že komunálne voľby sú jednokolové a tam je dohoda omnoho dôležitejšia,“ dodáva s tým, že SaS zo zásady nevstupuje do koalícií so Smerom-SD, SNS a ĽS NS.
„Tieto tri strany sú pre nás neprijateľné a ostane to tak aj v parlamentných voľbách,“ vyhlásil Sulík.
Na margo kauzy vyšetrovania únosu vietnamského podnikateľa Trinh Xuan Thanha, ktorý mohol byť zo schengenského priestoru vyvezený v slovenskom vládnom špeciáli, Sulík povedal, že on osobne sa prikláňa k názoru, že vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák „všetko veľmi dobre vedel“. „Čo to je za ministra, ak o tom nevedel? Čo je to tam, holubník? Požičať lietadlo, ktoré letí mimo schengenského priestoru, to nie je ako požičať bicykel a ísť do najbližšej krčmy,“ tvrdí Sulík.
„Celé je to hnusná špinavá historka a robí nám obrovskú hanbu najmä v Nemecku. Som zvedavý, aké budú výsluchy tých niekoľkých desiatok ľudí. Počkáme si, ako to celé dopadne,“ povedal predseda SaS s tým, že sa ako europoslanec snaží aj on osobne získať informácie od nemeckých orgánov.
Na margo pripravovanej ústavnej zmeny pravidiel voľby kandidátov na ústavných sudcov Sulík povedal, že prichádza príliš krátko pred samotnými jesennými voľbami, v ktorých sa bude vyberať až deväť z celkovo trinástich ústavných sudcov. „Je to prikrátko. Tie zmeny mali už dávno platiť,“ vyhlásil. Stretnutie s ministrom spravodlivosti Gáborom Gálom (Most - Híd) na túto tému však považuje za konštruktívne. „Treba počkať, čo konkrétne dajú na stôl,“ poznamenal Sulík.
Zvýšenie kvóra potrebného na zvolenie kandidáta z jednoduchej väčšiny na kvalifikovanú, teda namiesto polovice prítomných poslancov na viac ako polovicu zo všetkých 150 zákonodarcov, však Sulík považuje za kozmetickú zmenu. „Teoreticky, ak by bolo v sále prítomných 76 poslancov, stačila by zvolenie kandidáta nadpolovičná väčšina z nich. Ale to je len teória. Prax je taká, že ak ide o dôležitú zmenu, sú tam poslanci vládnej koalície nastúpení do nohy,“ povedal.
„Podľa mňa by bola najlepšia zmena taká, že by sa sudcovia volili po troch a tak, aby mal každý poslanec jeden jediný hlas. Dnes, keď volia troch sudcov, má každý poslanec de facto tri hlasy a koalícia si vždy zvolí všetkých troch svojich. Ak by sa volili po troch a každý poslanec by mal iba jeden hlas, bolo by zaručené, že v každom kole zvolí opozícia aspoň jedného svojho,“ navrhol Sulík. Ak by mali prvé tri trojice rôzne dlhé funkčné obdobia, teda šesť, deväť a dvanásť rokov, dosiahlo by sa podľa neho aj to, že by Ústavný súd bol od začiatku riadne obsadený, neskôr by ho však dopĺňal vždy iný parlament s obmeneným zložením poslancov.
„Keď tie zmeny budú také, že opozícia získa aspoň teoretickú šancu v prípade, že sa zjednotí, presadiť svojho kandidáta, potom by sme určite takýchto kandidátov navrhli. Inak nebudeme nahadzovať loptičky, aby ich niekto iný v kuse zostreľoval,“ odpovedal Sulík na otázku, či bude nejakých kandidátov na sudcov nominovať aj SaS.
Sloboda a solidarita medializovala aj založenie vlastnej mládežníckej organizácie „Mladí SaSkári“. „Už sme tam, v SaS, starí fotri. Ja už mám cez päťdesiat, Galko má cez päťdesiat, iba naše dámy nestarnú. Povedali sme si, že ak chceme osloviť mladých ľudí ich témami a ich jazykom, je dôležité mať mládežnícku organizáciu a tú teraz budeme s plnou vážnosťou budovať,“ uzavrel Sulík.
„Nemáme tu relevantného kandidáta koalície. Smer nevie nikoho nájsť, nazval by som to vyhlásením personálneho bankrotu, SNS otáľa a možno nakoniec všetci podporia Bugára. Nepoznáme ešte skutočných súperov pána Mistríka,“ vyhlásil Sulík.
Hoci jeho strana, podobne ako SPOLU Miroslava Beblavého, Roberta Mistríka podporuje, Sulík ho nepovažuje za kandidáta SaS. „My nemáme vlastného kandidáta, Robert Mistrík je nezávislý kandidát, zbiera si podpisy pod petíciu a my sme sa rozhodli ho podporiť,“ povedal Sulík.
Nepopiera pritom, že politické skúsenosti získal vedec a podnikateľ Mistrík práve v drese SaS. „Nebol iba zakladajúcim členom SaS, bol dokonca v prípravnom výbore ešte v roku 2008 a mne sa s ním spolupracovalo veľmi dobre. V roku 2013 sa rozhodol opustiť SaS, lebo sa chcel venovať svojmu podnikaniu a vede. Teraz sa rozhodol kandidovať a my sme sa rozhodli ho podporiť. Rozhodne je to občiansky kandidát,“ zhrnul Sulík.
Porovnanie Roberta Mistríka s Jiřím Drahošom, známym českým vedcom, ktorého v prezidentských voľbách porazil v druhom kole politicky skúsenejší Miloš Zeman, podľa Sulíka nesedí. „Každý prípad je iný. Pána Drahoša nepoznám osobne a ani som nesledoval jeho kampaň. Robert Mistrík je veľmi sčítaný a za tých päť rokov v SaS, my sme boli v tom čase členmi vládnej koalície, niečo z politiky pochytil,“ tvrdí Sulík.
Na otázku, prečo sa opozičné strany nesnažia zjednotiť na podpore spoločného prezidentského kandidáta Sulík odpovedal, že to nie je potrebné, keďže voľba prezidenta je dvojkolová. „Je to presne tým, že je dvojkolový systém. Nie je tu bezpodmienečný tlak, že musí prísť k dohode na jednom kandidátovi. Keďže ide o väčšinovú voľbu, mala by aj dvojkolová ostať. Ale to znamená, že sa nemusíme hneď dohodnúť,“ povedal.
Komunálne voľby
V diskusii komentoval aj netradičnú dohodu OĽaNO a SaS na jednej strane a KDH na druhej, podľa ktorej všetky tri strany podporia toho kandidáta z dvojice Ján Mrva/Caroline Líšková, ktorý lepšie uspeje v prieskume voličských preferencií agentúry Focus.
„My sme v komunálnych voľbách podporili kandidáta OĽaNO Jána Mrvu preto, že OĽaNO podporilo nášho kandidáta na župana Juraja Drobu pred rokom. Je to politická dohoda, ktorú dodržujeme,“ poznamenal Sulík. KDH postavilo do volieb Caroline Líškovú, potom sa však Alojz Hlina s Igorom Matovičom dohodli na spoločnej podpore silnejšieho kandidáta, rozhodnúť o mene má prieskum.
„Je to trochu z núdze cnosť. Dohodli sa na tom Igor Matovič a Alojz Hlina, aby tento problém nejako vyriešili. Ja kandidatúru Caroline Líškovej, čo je, mimochodom, mimoriadne sympatická mladá dáma, považujem za predčasnú. Každopádne je veľmi dobre, že pochopili, že musíme spojiť sily, ak chceme v Bratislave ako pravicová koalícia vyhrať,“ reaguje Sulík.
„V iných mestách sme sa vždy pridali k tomu najvhodnejšiemu kandidátovi, vystupujeme v koalíciách. Je to preto, že komunálne voľby sú jednokolové a tam je dohoda omnoho dôležitejšia,“ dodáva s tým, že SaS zo zásady nevstupuje do koalícií so Smerom-SD, SNS a ĽS NS.
„Tieto tri strany sú pre nás neprijateľné a ostane to tak aj v parlamentných voľbách,“ vyhlásil Sulík.
Kauza únos
Na margo kauzy vyšetrovania únosu vietnamského podnikateľa Trinh Xuan Thanha, ktorý mohol byť zo schengenského priestoru vyvezený v slovenskom vládnom špeciáli, Sulík povedal, že on osobne sa prikláňa k názoru, že vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák „všetko veľmi dobre vedel“. „Čo to je za ministra, ak o tom nevedel? Čo je to tam, holubník? Požičať lietadlo, ktoré letí mimo schengenského priestoru, to nie je ako požičať bicykel a ísť do najbližšej krčmy,“ tvrdí Sulík.
„Celé je to hnusná špinavá historka a robí nám obrovskú hanbu najmä v Nemecku. Som zvedavý, aké budú výsluchy tých niekoľkých desiatok ľudí. Počkáme si, ako to celé dopadne,“ povedal predseda SaS s tým, že sa ako europoslanec snaží aj on osobne získať informácie od nemeckých orgánov.
Výber ústavných sudcov
Na margo pripravovanej ústavnej zmeny pravidiel voľby kandidátov na ústavných sudcov Sulík povedal, že prichádza príliš krátko pred samotnými jesennými voľbami, v ktorých sa bude vyberať až deväť z celkovo trinástich ústavných sudcov. „Je to prikrátko. Tie zmeny mali už dávno platiť,“ vyhlásil. Stretnutie s ministrom spravodlivosti Gáborom Gálom (Most - Híd) na túto tému však považuje za konštruktívne. „Treba počkať, čo konkrétne dajú na stôl,“ poznamenal Sulík.
Zvýšenie kvóra potrebného na zvolenie kandidáta z jednoduchej väčšiny na kvalifikovanú, teda namiesto polovice prítomných poslancov na viac ako polovicu zo všetkých 150 zákonodarcov, však Sulík považuje za kozmetickú zmenu. „Teoreticky, ak by bolo v sále prítomných 76 poslancov, stačila by zvolenie kandidáta nadpolovičná väčšina z nich. Ale to je len teória. Prax je taká, že ak ide o dôležitú zmenu, sú tam poslanci vládnej koalície nastúpení do nohy,“ povedal.
„Podľa mňa by bola najlepšia zmena taká, že by sa sudcovia volili po troch a tak, aby mal každý poslanec jeden jediný hlas. Dnes, keď volia troch sudcov, má každý poslanec de facto tri hlasy a koalícia si vždy zvolí všetkých troch svojich. Ak by sa volili po troch a každý poslanec by mal iba jeden hlas, bolo by zaručené, že v každom kole zvolí opozícia aspoň jedného svojho,“ navrhol Sulík. Ak by mali prvé tri trojice rôzne dlhé funkčné obdobia, teda šesť, deväť a dvanásť rokov, dosiahlo by sa podľa neho aj to, že by Ústavný súd bol od začiatku riadne obsadený, neskôr by ho však dopĺňal vždy iný parlament s obmeneným zložením poslancov.
„Keď tie zmeny budú také, že opozícia získa aspoň teoretickú šancu v prípade, že sa zjednotí, presadiť svojho kandidáta, potom by sme určite takýchto kandidátov navrhli. Inak nebudeme nahadzovať loptičky, aby ich niekto iný v kuse zostreľoval,“ odpovedal Sulík na otázku, či bude nejakých kandidátov na sudcov nominovať aj SaS.
Sloboda a solidarita medializovala aj založenie vlastnej mládežníckej organizácie „Mladí SaSkári“. „Už sme tam, v SaS, starí fotri. Ja už mám cez päťdesiat, Galko má cez päťdesiat, iba naše dámy nestarnú. Povedali sme si, že ak chceme osloviť mladých ľudí ich témami a ich jazykom, je dôležité mať mládežnícku organizáciu a tú teraz budeme s plnou vážnosťou budovať,“ uzavrel Sulík.
