Žilina 6. júna (TASR) – Príslušníci 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline majú v operácii ISAF v Afganistane mimoriadne dobrú povesť a ich pôsobenie zahraniční partneri oceňujú. Po slávnostnom nástupe 36 príslušníkov pluku, odchádzajúcich plniť úlohy do operácie ISAF, to dnes na pôde 5. pluku špeciálneho určenia povedal zástupca náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl (OS) SR Pavel Macko.

Misia v Afganistane je podľa neho mimoriadne dôležitá, pretože krajina potrebuje bezpečnostné zložky, ktoré dokážu dlhodobo udržať situáciu pod kontrolou. „Aj v najvyspelejších demokratických krajinách je kriminalita a rôzne živly. Ale neprerastá to do takej situácie ako v Afganistane. Práve vďaka tomu, že majú fungujúci systém štátu, polície, súdov, vlastné ozbrojené sily, ktoré sú schopné plniť úlohy. Afganistan je v tomto niekde na pol ceste. Medzinárodné spoločenstvo im pomáha, nie je to len Severoatlantická aliancia. Je tam skutočne 50 krajín, ktoré sa usilujú v dobrej viere, že to najlepšie, čo im môžeme poskytnúť, je pomôcť im dostať sa z problémov, aby si krajinu mohli spravovať sami,“ povedal Macko.

Fotogaléria: Odchod vojakov do Afganistanu


Vojaci odchádzajú s výcvikovým a poradenským poslaním

Foto: TASR/Pavol Ďurčo

Veliteľ 5. pluku špeciálneho určenia Ľubomír Šebo doplnil, že 36 vojakov rôznych hodností odchádza do Afganistanu hlavne s výcvikovým a poradenským poslaním.

„Sme radi, že v rámci spolupráce s americkou armádou sme vysoko hodnotení. Aj informácie, ktoré mám takmer denne od mojich chlapcov, dokazujú záujem americkej strany o spoluprácu práve s nami. Je to dosť veľká skúška pre chlapcov, skúška pre rodiny. A incident, ktorý sa stal na konci minulého roka nás tiež dostal z akejsi nepriestrelnosti do reality, že sa to môže stať aj nám. Stalo sa, takže tam idú s tým, že sa to môže stať,“ uviedol Šebo.

Viacerí z príslušníkov 5. pluku špeciálneho určenia, ktorí odchádzajú do Afganistanu, už majú podľa ich veliteľa skúsenosti z pôsobenia v zahraničných misiách. „Sú to zmiešané pocity. V prvom rade bude musieť byť rodina samostatná - manželka, deti, ktoré tu nechávame. A samozrejme aj rodičia žijú v tom, cítia s nami. S tým, že pracujeme, plníme úlohy v zahraničných misiách, v rôznych rizikových oblastiach. Je to náročné pre nás, aj pre nich. Je to vypäté, ale o to bude vzácnejšie, keď sa vrátime,“ dodal.