Bratislava 11. októbra (TASR) - Na časti územia bratislavských mestských lesov pri povodí rieky Vydrica by mala byť vytvorená prírodná rezervácia s piatym stupňom ochrany alebo bezzásahový les. Už niekoľko rokov za to bojujú ochranári a materiál by mali tento mesiac na zasadnutie mestského zastupiteľstva dostať už aj bratislavskí poslanci. Pod návrh, aby bolo približne 480 hektárov lesa v Malých Karpatoch chránených, sa už podpísalo aj takmer 10.500 občanov v petícii.

"Bratislava by mohla občanom a návštevníkom ponúknuť zážitok nie z technického a umelého lesa, aký je tam teraz, ale z autentického lesa, ktorý postupne dorastie drevinami a kroviskami, ktoré tam boli pôvodne. S tým sa vráti aj flóra, typická pre Karpatský región," argumentoval na dnešnej tlačovej konferencii jeden z podporovateľov vyhlásenia územia za rezerváciu, námestník primátora Bratislavy Ján Budaj (Zmena zdola-DÚ).

Za takúto ochranu severovýchodnej časti lesoparku už roky bojujú ochranárske združenia. Myšlienka sa podľa Jaromíra Šíbla, podpredsedu Bratislavského regionálneho a ochranárskeho združenia (BROZ), zrodila ešte v roku 2005. "Na celom území mestských lesov sa hospodári. Nie sú to síce lesy hospodárske, ale lesy osobitného určenia, a to z titulu rekreačnej funkcie a funkcie ochrany prírody. To znamená, že ťažba dreva by tam mala byť až na poslednom mieste," vysvetlil. Podotkol však, že v súčasnosti to tak nie je a v lokalite sa ťaží so všetkými negatívnymi dôsledkami na lesné prostredie i vzácne druhy rastlín. Oblasť podľa jeho slov využívajú aj poľovníci. "Na území lesov, ktoré sú vo vlastníctve mesta, fakticky aj občanov, sa nemôžete cítiť bezpečne. Poľovníci sa tam môžu pohybovať 24 hodín denne," upozornil. Piaty stupeň ochrany by zastavil poľovníkov aj ťažbu dreva, zakázal vjazd motorových vozidiel alebo výstavbu objektov.

Proti vyhláseniu rezervácie však stoja Mestské lesy v Bratislave. Riaditeľ Vladimír Kutka ešte v máji pre TASR reagoval, že organizácia by na takýto úkon aj finančne doplatila. "Minulý rok nám mesto zrušilo príspevok a poslanci povedali, že máme viac ťažiť, ak potrebujeme peniaze na fungovanie," podotkol s tým, že ak mesto nemá peniaze, malo by využívať potenciál lesov, z ktorých má príjem. Ak by mesto ťažbu zastavilo, Mestské lesy by podľa Kutku potrebovali pokryť výpadok z ťažby vo výške asi 200.000 eur ročne.



Ďalšie peniaze by však organizácia podľa svojho riaditeľa potrebovala aj na údržbu prejazdnosti chodníkov, altánkov i úpravu ciest. "Ale to možno nebude ani možné. V normálnej rezervácii totiž nemôžete chodiť mimo vyznačených chodníkov, ísť bicyklom, klásť oheň, zbierať plody, kvety, je tam zákaz poľovníctva, rybárstva. Máme protipožiarne služby, ale už ani my tam nebudeme môcť chodiť?" pýta sa Kutka a podotýka, že ochranári chcú akúsi "rezerváciu s ľudskou tvárou". Podľa Šíbla sa však vyhlásením rezervácie neobmedzí vstup verejnosti do lokality. "Zákon dáva možnosti a my sme ich využili. Napriek tomu, že na území bude platiť piaty stupeň ochrany, súčasne bude umožnený voľný pohyb všetkým návštevníkom," uistil.

Riaditeľ mestských lesov rovnako zdôrazňuje, že ak príde nejaká kalamita, budú musieť drevo vyťažiť a pripraviť pôdu na zalesnenie, aby tam o desať či 15 rokov obnovili les. "Ak tam bude rezervácia, necháme tam len popadané drevo, ľudia sa tam nedostanú. Nie je to len o nákladoch, ale aj o funkčnom využití územia," zdôraznil. Už dnes majú podľa Kutku Mestské lesy vyčlenených niekoľko desiatok hektárov lesa, ktoré sú bezzásahové.

V lokalite sa taktiež plánuje trasa diaľnice D4. "Ak nejaký tunel pod Karpatmi bude, vo všetkých jeho troch verziách ide tak rozsiahlo pod Karpatmi a jeho ochranná zóna je nakreslená tak široko, že zasahuje celé toto územie," podotkol Budaj. Jednoduchšie by preto vraj bolo vyhlásiť bezzásahové územie. "Ale aj rezervácia umožňuje stavebné povolenia, bolo by len potrebné urobiť o niekoľko administratívnych krokov viac. Toto ale nie je zásadný argument," dodal námestník primátora.