Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Svoje výhrady k medzištátnej dohode v oblasti ťažby uplatnilo napríklad aj Bulharsko, Fínsko, Švédsko či Rakúsko.
Autor TASR
Banská Bystrica 24. januára (TASR) – Starostovia obcí Podpoľania, okolia Detvy, Banskej Štiavnice a Kremnice, ako i zástupcovia tretieho sektora sa v stredu v Banskej Bystrici zišli s poslancami Národnej rady SR Zsoltom Simonom a Vierou Dubačovou (obaja nezaradení), aby prediskutovali výzvu adresovanú parlamentu, ktorá sa týka dodržiavania platných zákonov na Slovensku.
Ide o zákaz dobývania rádioaktívnych nerastov, okrem prípadu, ak obyvatelia každej dotknutej obce s tým v miestnom referende vyslovia súhlas a tiež o zákaz používania technológie kyanidového lúhovania pri úprave alebo zušľachťovaní nerastov. Návrh na uzavretie Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody (CETA) medzi Kanadou a EÚ, jej členskými štátmi, totiž tieto výhrady neobsahuje a keďže medzinárodná zmluva má prednosť pred zákonmi SR, vznikajú obavy, že by sa v budúcnosti dali obísť.
Občania vo výzve žiadajú poslancov NR SR, aby schválili a predložili prezidentovi SR na ratifikáciu a prezidenta, aby ratifikoval medzištátnu zmluvu až po zapracovaní podmienok, a teda zákazov vyplývajúcich z našej legislatívy.
"Zmluva je momentálne v schvaľovacom procese. V decembri bolo na ministerstve hospodárstva ukončené medzirezortné pripomienkové konanie k zmluve, v ktorej si každá členská krajina EÚ, teda aj Slovensko, má povedať, čo považuje za podstatné, na ktorých dôležitých požiadavkách a opatreniach trvá aj po ratifikácii. Naše dnes platné zákony vôbec nie sú do tohto dokumentu premietnuté. Naopak, je tam zapracovaný desať rokov starý a už neplatný geologický zákon, keď sa inak pristupovalo k povoleniu ťažby uránu. Najdôležitejší banský zákon v prípade ťažby zlata a zákazu technológie kyanidového lúhovania, tam nie je spomenutý vôbec," zdôraznil Simon s tým, že podľa neho nejde o chybu či nepozornosť úradníkov.
Podľa právnika Jozefa Šuchtu z občianskeho združenia Brečtan svoje výhrady k medzištátnej dohode v oblasti ťažby uplatnilo napríklad Bulharsko, Fínsko, Švédsko či Rakúsko.
"Ako právnik môžem povedať, že v prípade súdneho sporu s kanadským investorom sa bude brať na zreteľ text dohody a fakt, že tam nie je žiadna výhrada. Medzinárodná dohoda má podľa Ústavy SR prednosť pred zákonmi SR. Nechceme nič iné, len aby sa do textu dostali citácie platných slovenských zákonov. Je verejne známe, že o ťažbu uránu u nás usilujú firmy, ktoré majú majoritné kanadské zastúpenie a považujeme za nehorázne, že takto sa im nahráva. Jedna z firiem, ktorá má vážny záujem o ťažbu uránu na Slovensku, vedie momentálne štyri súdne spory s našou krajinou a hrozí náhradou škody vo výške 30 miliónov eur," varoval Šuchta.
Ide o zákaz dobývania rádioaktívnych nerastov, okrem prípadu, ak obyvatelia každej dotknutej obce s tým v miestnom referende vyslovia súhlas a tiež o zákaz používania technológie kyanidového lúhovania pri úprave alebo zušľachťovaní nerastov. Návrh na uzavretie Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody (CETA) medzi Kanadou a EÚ, jej členskými štátmi, totiž tieto výhrady neobsahuje a keďže medzinárodná zmluva má prednosť pred zákonmi SR, vznikajú obavy, že by sa v budúcnosti dali obísť.
Občania vo výzve žiadajú poslancov NR SR, aby schválili a predložili prezidentovi SR na ratifikáciu a prezidenta, aby ratifikoval medzištátnu zmluvu až po zapracovaní podmienok, a teda zákazov vyplývajúcich z našej legislatívy.
"Zmluva je momentálne v schvaľovacom procese. V decembri bolo na ministerstve hospodárstva ukončené medzirezortné pripomienkové konanie k zmluve, v ktorej si každá členská krajina EÚ, teda aj Slovensko, má povedať, čo považuje za podstatné, na ktorých dôležitých požiadavkách a opatreniach trvá aj po ratifikácii. Naše dnes platné zákony vôbec nie sú do tohto dokumentu premietnuté. Naopak, je tam zapracovaný desať rokov starý a už neplatný geologický zákon, keď sa inak pristupovalo k povoleniu ťažby uránu. Najdôležitejší banský zákon v prípade ťažby zlata a zákazu technológie kyanidového lúhovania, tam nie je spomenutý vôbec," zdôraznil Simon s tým, že podľa neho nejde o chybu či nepozornosť úradníkov.
Podľa právnika Jozefa Šuchtu z občianskeho združenia Brečtan svoje výhrady k medzištátnej dohode v oblasti ťažby uplatnilo napríklad Bulharsko, Fínsko, Švédsko či Rakúsko.
"Ako právnik môžem povedať, že v prípade súdneho sporu s kanadským investorom sa bude brať na zreteľ text dohody a fakt, že tam nie je žiadna výhrada. Medzinárodná dohoda má podľa Ústavy SR prednosť pred zákonmi SR. Nechceme nič iné, len aby sa do textu dostali citácie platných slovenských zákonov. Je verejne známe, že o ťažbu uránu u nás usilujú firmy, ktoré majú majoritné kanadské zastúpenie a považujeme za nehorázne, že takto sa im nahráva. Jedna z firiem, ktorá má vážny záujem o ťažbu uránu na Slovensku, vedie momentálne štyri súdne spory s našou krajinou a hrozí náhradou škody vo výške 30 miliónov eur," varoval Šuchta.
