
Tie prispejú k prepísaniu histórie nielen bratislavského hradného vrchu a Bratislavy, ale isto aj Slovenska a celej strednej Európy v prvom storočí do nášho letopočtu.
Výskum nadviazal na výsledky predchádzajúcej výskumnej kampane, realizovanej na hrade v rokoch 2008-2010. Na výskume pracovalo viac ako 15 odborníkov z odboru archeológie a prizvaní boli odborníci z oblasti historickej architektúry, antropológie, geológie, archeobotaniky, pedológie a geodézie. Najvýznamnejšie nálezy sú datované do obdobia včasného stredoveku a prelomu mladšej doby železnej a doby rímskej. Ide predovšetkým o drevené stavby z 10.-11. storočia a kamenné architektúry z prvého storočia pred n.l. Okrem architektonických situácií bolo nájdených množstvo hnuteľných nálezov, od zuhoľnateného obilia cez keramické nálezy (hrnce, prasleny na tkanie), po kamenné a kovové predmety úžitkového i umelecko-remeselného charakteru.
Nález mincí

Na juhovýchodnej časti plochy sa preskúmala stavba so zachovaným rozmerom 17 x 13 metrov a ôsmimi podstavami oporných pilierov s liatou maltovou dlážkou s rozmermi 15,5 x 11 metrov, na ktorej ležali v pôvodnej polohe nálezy ako rímska amfora, mince, zlaté fólie, bronzové a železné predmety miestnych výrobcov a ľudský skelet. Medzi rovnako unikátne nálezy patriace k priamym rímskym importom patria aj zlomky modrej rebrovanej sklenej nádoby. Táto stavba bola pravdepodobne dvojpodlažná, čomu nasvedčujú kusy luxusnej leštenej dlážky – tzv. pavimenta, nájdené v deštrukcii na liatej maltovej dlážke prvého podlažia. Na zachovaných častiach stien sa nachádzali jemné vnútorné omietky.
Na juhozápadnej časti plochy sa preskúmala dosiaľ najväčšia nájdená stavba z tohto obdobia severne od Álp – dvojpilierová stavba zachovaného rozmeru 16,7 m x 14,3 m, s vnútornou šírkou 11,6 m, rozdelená dvojicou pravouhlých pilierov na dve zhodné polovice. V jej zásype sa našli doklady využitia priestoru pred samotnou stavbou na účely spracovania zlata, čoho dokladom je kovolejársky téglik so stopami zlata, kopulovitá piecka a keltská zlatá minca – tzv. statér. Zo severnej strany sa k dvojpilierovej stavbe pripájali ďalšie stavby, s liatymi dlážkami a omietnutými vnútornými stenami, kde na dlážke ležali popri stenách ľudské skelety násilne zabitých mužov, možno obrancov, ktorí padli pri útoku na akropolu.
Nové poznatky

„Posunulo sa datovanie najstarších mutovaných stavieb na území Slovenska a vlastne na strednom Dunaji o dobrých 200 rokov do minulosti. Doteraz sme si mysleli, že najstaršie murované stavby súvisia s murovaním obrany na rímskej hranici, teraz sme zistili, murované stavby sa nachádzali už v keltskom prostredí ako palácové stavby, obydlia prípadne depozity – sklady luxusného tovaru už v tomto keltskom prostredí, v prvom storočí pred naším letopočtom, čím vlastne bratislavské oppidum sa razom dostalo medzi najvýznamnejšie keltské obydlia minimálne v strednej Európe, ak nie v Európe vôbec,“ povedal pre TASR Branislav Resutík z Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave.