Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
O požiadavke vytvorenia národného parku v oblasti Malých Karpát sa v posledných rokoch opakovane diskutuje odborne i politicky.
Autor TASR
Bratislava 6. marca (TASR) – Mesto Bratislava iniciuje vytvorenie národného parku v Malých Karpatoch. Momentálne spracúva podklady na začatie odbornej diskusie. Samospráva už má aj pracovný návrh priestorového vymedzenia parku, ktorý by zahŕňal najhodnotnejšie lokality v rámci existujúcej Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Malé Karpaty. Priznáva však, že ide o prvý ideový zámer, o ktorom je nutné ešte veľa diskutovať a zvažovať možné prínosy a riziká. Uvádza to v materiáli k zonácii bratislavských mestských lesov, o ktorom budú vo štvrtok (7. 3.) rokovať poslanci hlavného mesta.
O požiadavke vytvorenia národného parku v oblasti Malých Karpát sa v posledných rokoch opakovane diskutuje odborne i politicky. Táto myšlienka má podľa mesta svojich zástancov i odporcov. Vyhlásenie národného parku je však v kompetencii vlády na návrh ministerstva životného prostredia. Hlavné mesto chce preto ideu nového národného parku v oblasti Malých Karpát, ktorý by zasahoval aj do územia Bratislavy, v tomto roku podrobnejšie rozpracovať až do podoby odborných podkladov. "V nasledujúcej etape bude rozhodujúce dosiahnuť dohodu o zámere nového národného parku s hlavným lesohospodárskym subjektom v dotknutom území, ktorým je štátny podnik Lesy SR," píše sa v predloženom materiáli.
Odborníci, ochranári i zástupcovia samosprávy v dokumente taktiež poukazujú, že pri porovnaní aktuálneho stavu prírodných ekosystémov v súčasných slovenských národných parkoch a v najhodnotnejších územiach v rámci CHKO Malé Karpaty by mnohé z nich bolo možné začleniť do nového národného parku. "Išlo by o národný park nového typu (hoci plne v súlade s platnou legislatívou), ktorý by v sebe od začiatku spájal ochranu prírody a s maximálnym možným využitím rekreačného potenciálu územia formou takej rekreácie, ktorá tieto prírodné hodnoty neohrozuje, ale je s nimi v súlade," definujú spracovatelia. Jedinečnosť tohto národného parku - v porovnaní s existujúcimi národnými parkmi na Slovensku - by podľa nich spočívala najmä v tom, že jeho vznik by bol iniciovaný z vôle obyvateľov a samospráv.
Malokarpatský národný park by mohol pozostávať z troch súvislých územných celkov v rámci existujúcej CHKO Malé Karpaty, pričom v každom z nich by boli vyčlenené ešte jedna až tri jadrové oblasti s najvyššou koncentráciou prírodných hodnôt. Má ísť o Devínske Karpaty – s jednou jadrovou oblasťou územie európskeho významu (ÚEV) Devínska Kobyla, Pezinské Karpaty (južná časť) - s dvoma jadrovými oblasťami, a to Mestské lesy v Bratislave a ÚEV Homoľské Karpaty, Pezinské Karpaty (severná časť) - s troma jadrovými oblasťami, a to ÚEV Kuchynská hornatina, Mestské lesy Modra a ÚEV Biele hory.
"Prezentovaný pracovný návrh priestorového vymedzenia parku je však zatiaľ potrebné vnímať skôr ako prvý ideový zámer, predstavu, o ktorej je potrebné ešte veľa diskutovať," spresňujú tvorcovia materiálu. Mesto popritom pracuje a je oveľa ďalej v snahe vytvoriť prírodnú rezerváciu Pramene Vydrice.
O požiadavke vytvorenia národného parku v oblasti Malých Karpát sa v posledných rokoch opakovane diskutuje odborne i politicky. Táto myšlienka má podľa mesta svojich zástancov i odporcov. Vyhlásenie národného parku je však v kompetencii vlády na návrh ministerstva životného prostredia. Hlavné mesto chce preto ideu nového národného parku v oblasti Malých Karpát, ktorý by zasahoval aj do územia Bratislavy, v tomto roku podrobnejšie rozpracovať až do podoby odborných podkladov. "V nasledujúcej etape bude rozhodujúce dosiahnuť dohodu o zámere nového národného parku s hlavným lesohospodárskym subjektom v dotknutom území, ktorým je štátny podnik Lesy SR," píše sa v predloženom materiáli.
Odborníci, ochranári i zástupcovia samosprávy v dokumente taktiež poukazujú, že pri porovnaní aktuálneho stavu prírodných ekosystémov v súčasných slovenských národných parkoch a v najhodnotnejších územiach v rámci CHKO Malé Karpaty by mnohé z nich bolo možné začleniť do nového národného parku. "Išlo by o národný park nového typu (hoci plne v súlade s platnou legislatívou), ktorý by v sebe od začiatku spájal ochranu prírody a s maximálnym možným využitím rekreačného potenciálu územia formou takej rekreácie, ktorá tieto prírodné hodnoty neohrozuje, ale je s nimi v súlade," definujú spracovatelia. Jedinečnosť tohto národného parku - v porovnaní s existujúcimi národnými parkmi na Slovensku - by podľa nich spočívala najmä v tom, že jeho vznik by bol iniciovaný z vôle obyvateľov a samospráv.
Malokarpatský národný park by mohol pozostávať z troch súvislých územných celkov v rámci existujúcej CHKO Malé Karpaty, pričom v každom z nich by boli vyčlenené ešte jedna až tri jadrové oblasti s najvyššou koncentráciou prírodných hodnôt. Má ísť o Devínske Karpaty – s jednou jadrovou oblasťou územie európskeho významu (ÚEV) Devínska Kobyla, Pezinské Karpaty (južná časť) - s dvoma jadrovými oblasťami, a to Mestské lesy v Bratislave a ÚEV Homoľské Karpaty, Pezinské Karpaty (severná časť) - s troma jadrovými oblasťami, a to ÚEV Kuchynská hornatina, Mestské lesy Modra a ÚEV Biele hory.
"Prezentovaný pracovný návrh priestorového vymedzenia parku je však zatiaľ potrebné vnímať skôr ako prvý ideový zámer, predstavu, o ktorej je potrebné ešte veľa diskutovať," spresňujú tvorcovia materiálu. Mesto popritom pracuje a je oveľa ďalej v snahe vytvoriť prírodnú rezerváciu Pramene Vydrice.
