V sade účinkovalo 400 až 450 vojakov a dobového osadenstva, ktorí prišli aj z Česka, Poľska, Maďarska, Talianska či Francúzska.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 22. júna (TASR) - Sad Janka Kráľa v Bratislave dnes na približne hodinu zahalil dym z pušiek a navôkol bolo počuť jeden ohlušujúci výstrel za druhým. Hlavné mesto totiž po vyše 200 rokoch opäť obliehali napoleonské vojská. Tak ako v roku 1809 sa však aj dnes Bratislava pred cisárom ubránila.
Scenár bitky o Bratislavu organizátori postavili na momente, kedy maršal Davout dostal pokyn od Napoleona, aby obsadil predmostie a pokúsil sa dostať na druhý breh Dunaja. Pri Viedni sa to totiž Napoleonovi v bitke pri Asperne nepodarilo. "Dnešná scéna mala znázorňovať situáciu, kedy sa maršal prieskumom bojov snažil zistiť, koľko obrancov bráni predmostie Bratislavy," vysvetlil Peter Styk z Klubu vojenskej histórie Bratislava-Petržalka.
Tí, ktorých dnes neodradilo množstvo komárov, mohli vidieť typickú líniovú taktiku boja z tohto obdobia. "Ešte možno v rakúsko-pruskej vojne v roku 1866 proti sebe vojaci bojovali v radách, potom sa už začali zakopávať," priblížil Styk. Pre dnešného človeka sa možno zdá nelogické, že vojaci išli proti sebe bez akéhokoľvek krytia, pokračoval Peter Kováč, ktorý bojoval v druhom pešom pluku rakúsko-uhorskej armády. "Ale to bola doktrína. Chlap bol postavený čelom k nepriateľovi a išli voči sebe, až kým jedného z nich nezkosila guľka," opísal vtedajšie boje. Avšak, ani pušky vtedy neboli také presné, doplnil Styk.
V bitke o Bratislavu bolo nasadených zhruba 4000 Francúzov a okolo 5600 rakúskych vojakov. "Pri Slavkove však bojovalo takmer 200.000 vojakov, toto teda bola len epizódna bitka," zdôraznil Styk. Napriek tomu zasiahla do histórie Bratislavy a dodnes sú po nej stopy. Bratislavčania napríklad môžu v sade vidieť valy, ktoré sú originálnymi valmi opevnenia rakúskej armády, vybudovanými pred 204 rokmi. "Gule, zachované v jednotlivých domoch, ktoré boli zbúrané ostreľovaním Francúzov, sú tiež dodnes viditeľné. To, že sa zachovali, však má súvis aj s tým, že takto zbúraný dom mal daňové úľavy. Aby to majitelia preukázali, gule zamurovávali," dodal Styk.
Podľa jednej z organizátoriek Jany Vachovej dnes v sade účinkovalo 400 až 450 vojakov a dobového osadenstva, ktorí prišli aj z Česka, Poľska, Maďarska, Talianska či Francúzska. Predstavenie vraj nenacvičovali. V priebehu dňa mali velitelia len porady, kde sa dohodli, ako budú postupovať. "Ovládajú totiž spôsob boja. Ľudia, ktorí sem dnes prišli, nepredvádzajú iba uniformy, ale touto históriou aj sami žijú," priblížila.
Každý rok na podujatie v priebehu celého dňa podľa organizátorky zavítajú tisícky ľudí. "Každé pripomínanie si vlastnej histórie má pre dnešných ľudí zmysel. Pestujeme si hrdosť, ktorú máme ako Slováci a Bratislavčania. Navyše, mnohí dnes nevedia, že Bratislavu niekedy obliehal Napoleon a že bitku prehral. Aj preto im chceme historické skutočnosti takto ozrejmiť," dodala Vachová.
Bratislavčanov dnes ešte čaká delostrelecké bombardovanie Bratislavy, ktoré bude prebiehať na Tyršovom nábreží medzi 21.30 a 22.00 h. Napoleonsky ohňostroj vtedy urobil škody za milión zlatých, popolom padlo viac než 143 domov a zomreli stovky ľudí.
Scenár bitky o Bratislavu organizátori postavili na momente, kedy maršal Davout dostal pokyn od Napoleona, aby obsadil predmostie a pokúsil sa dostať na druhý breh Dunaja. Pri Viedni sa to totiž Napoleonovi v bitke pri Asperne nepodarilo. "Dnešná scéna mala znázorňovať situáciu, kedy sa maršal prieskumom bojov snažil zistiť, koľko obrancov bráni predmostie Bratislavy," vysvetlil Peter Styk z Klubu vojenskej histórie Bratislava-Petržalka.
Tí, ktorých dnes neodradilo množstvo komárov, mohli vidieť typickú líniovú taktiku boja z tohto obdobia. "Ešte možno v rakúsko-pruskej vojne v roku 1866 proti sebe vojaci bojovali v radách, potom sa už začali zakopávať," priblížil Styk. Pre dnešného človeka sa možno zdá nelogické, že vojaci išli proti sebe bez akéhokoľvek krytia, pokračoval Peter Kováč, ktorý bojoval v druhom pešom pluku rakúsko-uhorskej armády. "Ale to bola doktrína. Chlap bol postavený čelom k nepriateľovi a išli voči sebe, až kým jedného z nich nezkosila guľka," opísal vtedajšie boje. Avšak, ani pušky vtedy neboli také presné, doplnil Styk.
V bitke o Bratislavu bolo nasadených zhruba 4000 Francúzov a okolo 5600 rakúskych vojakov. "Pri Slavkove však bojovalo takmer 200.000 vojakov, toto teda bola len epizódna bitka," zdôraznil Styk. Napriek tomu zasiahla do histórie Bratislavy a dodnes sú po nej stopy. Bratislavčania napríklad môžu v sade vidieť valy, ktoré sú originálnymi valmi opevnenia rakúskej armády, vybudovanými pred 204 rokmi. "Gule, zachované v jednotlivých domoch, ktoré boli zbúrané ostreľovaním Francúzov, sú tiež dodnes viditeľné. To, že sa zachovali, však má súvis aj s tým, že takto zbúraný dom mal daňové úľavy. Aby to majitelia preukázali, gule zamurovávali," dodal Styk.
Podľa jednej z organizátoriek Jany Vachovej dnes v sade účinkovalo 400 až 450 vojakov a dobového osadenstva, ktorí prišli aj z Česka, Poľska, Maďarska, Talianska či Francúzska. Predstavenie vraj nenacvičovali. V priebehu dňa mali velitelia len porady, kde sa dohodli, ako budú postupovať. "Ovládajú totiž spôsob boja. Ľudia, ktorí sem dnes prišli, nepredvádzajú iba uniformy, ale touto históriou aj sami žijú," priblížila.
Každý rok na podujatie v priebehu celého dňa podľa organizátorky zavítajú tisícky ľudí. "Každé pripomínanie si vlastnej histórie má pre dnešných ľudí zmysel. Pestujeme si hrdosť, ktorú máme ako Slováci a Bratislavčania. Navyše, mnohí dnes nevedia, že Bratislavu niekedy obliehal Napoleon a že bitku prehral. Aj preto im chceme historické skutočnosti takto ozrejmiť," dodala Vachová.
Bratislavčanov dnes ešte čaká delostrelecké bombardovanie Bratislavy, ktoré bude prebiehať na Tyršovom nábreží medzi 21.30 a 22.00 h. Napoleonsky ohňostroj vtedy urobil škody za milión zlatých, popolom padlo viac než 143 domov a zomreli stovky ľudí.