Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Od začiatku januára tak má mesto zákonnú povinnosť doplácať im rozdiel medzi regulovaným a trhovým nájomným.
Autor TASR
Bratislava 10. januára (TASR) – Hlavnému mestu sa nepodarilo do konca roka 2016 zabezpečiť náhradné nájomné bývanie pre 580 žiadateľov z reštituovaných bytov. Od začiatku januára tak má mesto zákonnú povinnosť doplácať im rozdiel medzi regulovaným a trhovým nájomným. "Ešte v minulom roku sme vyčlenili na plnenie tejto povinnosti tri milióny eur v rozpočte na rok 2017, ktorý bol schválený na decembrovom mestskom zastupiteľstve," uviedla pre TASR Katarína Kohútiková z komunikačného oddelenia bratislavského magistrátu.
Všetky žiadosti, ktoré budú hlavnému mestu doručené od vlastníkov náhradných nájomných bytov v rámci doplatenia rozdielu medzi regulovaným a trhovým nájomným, budú podľa Kohútikovej vyhodnocovať odborné oddelenia magistrátu. Bratislava v rozpočte na tento rok vyčlenila aj 5,1 milióna eur na financovanie výstavby náhradných nájomných bytov.
Hlavné mesto zároveň o probléme rokuje s ministerstvom dopravy a výstavby. "Hneď ako budeme mať riešenie, budeme o ňom informovať," skonštatovala Kohútiková. V októbri 2016 rezort uviedol, že okrem novej výstavby sa uvažuje aj nad kúpou už postavených bytov z prostriedkov, ktoré má na tento účel ministerstvo vyčlenené.
Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal ešte v septembri minulého roka upozornil, že peniaze určené na doplácanie rozdielu medzi regulovaným a trhovým nájomným budú chýbať v mestskom rozpočte. „Keby sme toto museli ročne platiť, odzrkadlí sa to na kvalite mestských služieb voči všetkým Bratislavčanom, čoby bolo veľmi zlé," povedal Nesrovnal. Povinnosť zabezpečiť náhradné nájomné bývanie vznikla mestám zákonom v roku 2011. Hlavné mesto však tento zákon považuje za zlý.
Podľa Nesrovnala je Bratislava jediná s takýmto vysokým počtom náhradných bytov. "Iné slovenské mestá mali rádovo nižší počet a iné ceny. Je iné postaviť alebo kúpiť päť bytov v Žiline či Ružomberku a niečo iné v Bratislave," vysvetlil. Zákon podľa neho tiež nepočítal, že hlavné mesto nemá vlastný stavebný úrad. "Stavebné úrady majú mestské časti a keď výstavbu neschvália, tak si mesto nesplní svoju povinnosť," podotkol Nesrovnal. Proti plánovanej výstavbe náhradných bytov v jednotlivých častiach mesta vznikli aj viaceré petície.
Tadeus Patlevič z občianskeho združenia Právo na bývanie, ktoré háji záujmy nájomníkov z reštituovaných a privatizovaných bytov, pre TASR uviedol, že už desať rokov sa snažia o riešenie problému formou primeranej finančnej náhrady za to, že boli vylúčení z možnosti odkúpiť si obývaný byt. "Po celú dobu upozorňujeme na to, že koncept náhradných nájomných bytov je nielen nespravodlivý, ale aj komplikovaný a v praxi ťažko realizovateľný," povedal.
Doplatky do výšky trhového nájomného si teraz vlastníci bytov môžu podľa Patleviča žiadať od samosprávy a tá je povinná oprávnené nároky uhradiť. Ďalšie riešenie problému vidí len vo forme primeranej finančnej náhrady. "Náhradné byty sa v praxi neosvedčili a tvrdohlavé zotrvávanie na tomto riešení spôsobí len ďalšie odklady, výdavky a nespokojnosť ľudí vrátane tých, ktorým by pod oknami mali vyrásť nové bytové domy. Podstatu problému to však nevyrieši," skonštatoval.
Všetky žiadosti, ktoré budú hlavnému mestu doručené od vlastníkov náhradných nájomných bytov v rámci doplatenia rozdielu medzi regulovaným a trhovým nájomným, budú podľa Kohútikovej vyhodnocovať odborné oddelenia magistrátu. Bratislava v rozpočte na tento rok vyčlenila aj 5,1 milióna eur na financovanie výstavby náhradných nájomných bytov.
Hlavné mesto zároveň o probléme rokuje s ministerstvom dopravy a výstavby. "Hneď ako budeme mať riešenie, budeme o ňom informovať," skonštatovala Kohútiková. V októbri 2016 rezort uviedol, že okrem novej výstavby sa uvažuje aj nad kúpou už postavených bytov z prostriedkov, ktoré má na tento účel ministerstvo vyčlenené.
Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal ešte v septembri minulého roka upozornil, že peniaze určené na doplácanie rozdielu medzi regulovaným a trhovým nájomným budú chýbať v mestskom rozpočte. „Keby sme toto museli ročne platiť, odzrkadlí sa to na kvalite mestských služieb voči všetkým Bratislavčanom, čoby bolo veľmi zlé," povedal Nesrovnal. Povinnosť zabezpečiť náhradné nájomné bývanie vznikla mestám zákonom v roku 2011. Hlavné mesto však tento zákon považuje za zlý.
Podľa Nesrovnala je Bratislava jediná s takýmto vysokým počtom náhradných bytov. "Iné slovenské mestá mali rádovo nižší počet a iné ceny. Je iné postaviť alebo kúpiť päť bytov v Žiline či Ružomberku a niečo iné v Bratislave," vysvetlil. Zákon podľa neho tiež nepočítal, že hlavné mesto nemá vlastný stavebný úrad. "Stavebné úrady majú mestské časti a keď výstavbu neschvália, tak si mesto nesplní svoju povinnosť," podotkol Nesrovnal. Proti plánovanej výstavbe náhradných bytov v jednotlivých častiach mesta vznikli aj viaceré petície.
Tadeus Patlevič z občianskeho združenia Právo na bývanie, ktoré háji záujmy nájomníkov z reštituovaných a privatizovaných bytov, pre TASR uviedol, že už desať rokov sa snažia o riešenie problému formou primeranej finančnej náhrady za to, že boli vylúčení z možnosti odkúpiť si obývaný byt. "Po celú dobu upozorňujeme na to, že koncept náhradných nájomných bytov je nielen nespravodlivý, ale aj komplikovaný a v praxi ťažko realizovateľný," povedal.
Doplatky do výšky trhového nájomného si teraz vlastníci bytov môžu podľa Patleviča žiadať od samosprávy a tá je povinná oprávnené nároky uhradiť. Ďalšie riešenie problému vidí len vo forme primeranej finančnej náhrady. "Náhradné byty sa v praxi neosvedčili a tvrdohlavé zotrvávanie na tomto riešení spôsobí len ďalšie odklady, výdavky a nespokojnosť ľudí vrátane tých, ktorým by pod oknami mali vyrásť nové bytové domy. Podstatu problému to však nevyrieši," skonštatoval.
