Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ich spoločný rodný dom v Uhrovci vyhlásili v roku 1965 za národnú kultúrnu pamiatku.
Autor TASR
,aktualizované Uhrovec 9. júna (TASR) – Kým v súčasnej ekonomickej situácii mnoho samospráv kultúrne zariadenia v obciach skôr zatvára, v Uhrovci sa vybrali opačnou cestou. K múzeu v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja – Rodnému domu Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka pribudlo pred pár rokmi Uhrovské múzeum.
Rodný dom Ľ. Štúra a A. Dubčeka vyhlásili v roku 1965 za národnú kultúrnu pamiatku. „Ľudovít Štúr sa tu narodil preto, lebo jeho otec bol učiteľ a v dnešnom múzeu mala sídlo nielen škola, ale bol tu aj učiteľský byt. Narodenie Alexandra Dubčeka v rovnakej budove bolo veľkou náhodou. Jeho rodičia sa zoznámili v Amerike, aj sa tam zosobášili. Vrátili sa na Slovensko, do Uhrovca, odkiaľ pochádzala rodina Dubčekovho otca. Nemohli sa hneď nasťahovať do domu, do ktorého chceli, a keďže táto budova patrila evanjelickej cirkvi, poskytli im tam dočasné ubytovanie, kde sa Dubček narodil,“ povedala lektorka múzea Lýdia Mikušová s tým, že Dubčekovci žili v Uhrovci asi tri roky.
„Hlavná časť expozície múzea je venovaná Ľudovítovi Štúrovi, jeho rodine, životu, práci, jeho láskam, najmä Adele Ostrolúckej. Menšia časť expozície predstavuje život a prácu Alexandra Dubčeka, kde majú návštevníci možnosť pozrieť si videodokument o jeho živote od narodenia cez návrat do politiky až po pohreb v bratislavskom Slávičom údolí. Múzeum navštevujú najmä školáci, ročne si expozície pozrie asi 4000 ľudí,“ uzavrela Mikušová.
V obecnom Uhrovskom múzeu je podľa jeho riaditeľky Eleny Beštovej asi 1300 exponátov približujúcich každodenný život obyvateľstva, prácu, zvyky, oblečenie našich predkov a významné osobnosti, ktoré sa v Uhrovci narodili alebo tam pôsobili. Predstavuje aj niekdajšie fabriky, ich výrobky a ekonomický a hospodársky potenciál obce od minulosti až po súčasnosť. Osobitnú pozornosť si podľa nej zaslúži unikátna expozícia skla z tamojších sklární. Jej osud je zaujímavý už i tým, že hoci sklo vyrobili v sklárni v Uhrovci koncom 19. storočia, obec oň prišla potom, ako sa stalo majetkom Tríbečského múzea v Topoľčanoch. Návštevníci múzea si tak pozerajú uhrovské sklárske skvosty, ktoré múzeu „požičalo“ Tríbečské múzeum.
Budovu, v ktorej sídli múzeum, obec zrekonštruovala z eurofondov, celkové náklady sa vyšplhali na viac ako 5200 eur. Kedysi v nej sídlil miestny národný výbor, počas 1. svetovej vojny tam bol i poľný lazaret, neskôr robotnícky dom a škola.
Rodný dom Ľ. Štúra a A. Dubčeka vyhlásili v roku 1965 za národnú kultúrnu pamiatku. „Ľudovít Štúr sa tu narodil preto, lebo jeho otec bol učiteľ a v dnešnom múzeu mala sídlo nielen škola, ale bol tu aj učiteľský byt. Narodenie Alexandra Dubčeka v rovnakej budove bolo veľkou náhodou. Jeho rodičia sa zoznámili v Amerike, aj sa tam zosobášili. Vrátili sa na Slovensko, do Uhrovca, odkiaľ pochádzala rodina Dubčekovho otca. Nemohli sa hneď nasťahovať do domu, do ktorého chceli, a keďže táto budova patrila evanjelickej cirkvi, poskytli im tam dočasné ubytovanie, kde sa Dubček narodil,“ povedala lektorka múzea Lýdia Mikušová s tým, že Dubčekovci žili v Uhrovci asi tri roky.
„Hlavná časť expozície múzea je venovaná Ľudovítovi Štúrovi, jeho rodine, životu, práci, jeho láskam, najmä Adele Ostrolúckej. Menšia časť expozície predstavuje život a prácu Alexandra Dubčeka, kde majú návštevníci možnosť pozrieť si videodokument o jeho živote od narodenia cez návrat do politiky až po pohreb v bratislavskom Slávičom údolí. Múzeum navštevujú najmä školáci, ročne si expozície pozrie asi 4000 ľudí,“ uzavrela Mikušová.
V obecnom Uhrovskom múzeu je podľa jeho riaditeľky Eleny Beštovej asi 1300 exponátov približujúcich každodenný život obyvateľstva, prácu, zvyky, oblečenie našich predkov a významné osobnosti, ktoré sa v Uhrovci narodili alebo tam pôsobili. Predstavuje aj niekdajšie fabriky, ich výrobky a ekonomický a hospodársky potenciál obce od minulosti až po súčasnosť. Osobitnú pozornosť si podľa nej zaslúži unikátna expozícia skla z tamojších sklární. Jej osud je zaujímavý už i tým, že hoci sklo vyrobili v sklárni v Uhrovci koncom 19. storočia, obec oň prišla potom, ako sa stalo majetkom Tríbečského múzea v Topoľčanoch. Návštevníci múzea si tak pozerajú uhrovské sklárske skvosty, ktoré múzeu „požičalo“ Tríbečské múzeum.
Budovu, v ktorej sídli múzeum, obec zrekonštruovala z eurofondov, celkové náklady sa vyšplhali na viac ako 5200 eur. Kedysi v nej sídlil miestny národný výbor, počas 1. svetovej vojny tam bol i poľný lazaret, neskôr robotnícky dom a škola.
