Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na realizáciu projektu, ktorého cieľom je nájsť prácu pre nezamestnaných a zároveň tak prispieť k záchrane kultúrnych pamiatok, získala obec Kapušany 40.400 eur na materiál od rezortu kultúry.
Autor TASR
Kapušany 4. júna (TASR) - Okolie Kapušianskeho hradu, ale aj samotná kultúrna pamiatka menia svoj vzhľad. Na hrade neďaleko Prešova pracujú ľudia vďaka projektu Záchrana kultúrneho dedičstva, ktorí boli doteraz evidovaní ako uchádzači o zamestnanie.
Na realizáciu projektu, ktorého cieľom je nájsť prácu pre nezamestnaných a zároveň tak prispieť k záchrane kultúrnych pamiatok, získala obec Kapušany 40.400 eur na materiál od Ministerstva kultúry SR. Prednosta obecného úradu Ján Zemčák dodal, že z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove budú preplatené mzdy, ochranné pomôcky a poistenie.
"Robí tam 19 mužov a jedna žena, ktorá vykonáva aj pomocné administratívne práce a pomáha pri archeologických vykopávkach. Prácu na pol roka tu našli ľudia z Kapušian i okolitých obcí," konštatoval prednosta.
Robotníci sa najskôr pustili do odstraňovania náletových drevín, čistenia priekopy a podieľajú sa aj na archeologickom výskume na miestach, kde sa rozbehli prvé stavebné práce.
"Lícujeme v podstate najväčšiu kavernu na severnej stene hradby. Používame vápennú maltu, nastavenú cementom, kopaný riečny piesok, preosiatu sutinu a pôvodné kamene, ktoré sme pri archeologickom výskume vykopali," vysvetľuje postup prác koordinátor Martin Sárossy. Kameňa je podľa neho nedostatok, pretože niekedy ho odtiaľto ľudia nosili na stavby. Teraz ho bude potrebné doviezť z lomov.
Sárossy uviedol, že problémy sú aj s vodou, pretože na hrade sa dá využiť len zachytená dažďová a tej bolo doteraz málo. Najskôr vodu zachytávali, teraz ju budú voziť cisternami.
"Odstraňujeme kroviny, aby sme sa dostali k múrom, ale zároveň chceme, aby bolo hrad vidieť z okolia. Na miestach okolo chodníka, kde postačuje drevené zábradlie, sme použili miestny prírodný materiál, chodníky sú tak bezpečnejšie," hovorí koordinátor prác.
Dávid Petrasek sa o tejto práci dozvedel od známeho, ktorý pracoval na hrade Šariš.
"Vyštudoval som stolárčinu, hneď zo školy ma nechceli nikde zobrať, lebo potrebujú prax. Zatiaľ som nemal takú robotu, toto je zaujímavé, hlavne keď sme robili vykopávky," hovorí 21-ročný mladík zo Záhradného.
Na hrade sa zamestnal aj 32-ročný Ján Križovenský z Kapušian. Ten sa vyučil za rezbára, ale pracoval aj ako fotograf či kameraman. Tvrdí, že v tomto prípade nešlo celkom len o to nájsť si prácu, ale samotný hrad ho vždy zaujímal.
"Celý život som si prial, aby ten hrad sa dal konečne do pôvodného stavu a keďže k tomu prišlo, tak som sa prihlásil. Zhodou okolností som bol na úrade práce, takže mi to prišlo vhod," konštatoval Križovenský.
Kapušiansky hrad je vyhľadávaným miestom pre školské výlety. Po prvý raz sem pred 18 rokmi so svojimi žiakmi prišla aj učiteľka Ľudmila Bezegová zo ZŠ Kurima.
"Učím deti na 1. stupni a z návštevy hradu sa stala taká tradícia. Každé štyri roky, keď sa vlastne s nimi lúčim, sadneme na vláčik a ideme sem," vysvetľuje učiteľka.
Na realizáciu projektu, ktorého cieľom je nájsť prácu pre nezamestnaných a zároveň tak prispieť k záchrane kultúrnych pamiatok, získala obec Kapušany 40.400 eur na materiál od Ministerstva kultúry SR. Prednosta obecného úradu Ján Zemčák dodal, že z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove budú preplatené mzdy, ochranné pomôcky a poistenie.
Tu bude player
"Robí tam 19 mužov a jedna žena, ktorá vykonáva aj pomocné administratívne práce a pomáha pri archeologických vykopávkach. Prácu na pol roka tu našli ľudia z Kapušian i okolitých obcí," konštatoval prednosta.
Robotníci sa najskôr pustili do odstraňovania náletových drevín, čistenia priekopy a podieľajú sa aj na archeologickom výskume na miestach, kde sa rozbehli prvé stavebné práce.
"Lícujeme v podstate najväčšiu kavernu na severnej stene hradby. Používame vápennú maltu, nastavenú cementom, kopaný riečny piesok, preosiatu sutinu a pôvodné kamene, ktoré sme pri archeologickom výskume vykopali," vysvetľuje postup prác koordinátor Martin Sárossy. Kameňa je podľa neho nedostatok, pretože niekedy ho odtiaľto ľudia nosili na stavby. Teraz ho bude potrebné doviezť z lomov.
Sárossy uviedol, že problémy sú aj s vodou, pretože na hrade sa dá využiť len zachytená dažďová a tej bolo doteraz málo. Najskôr vodu zachytávali, teraz ju budú voziť cisternami.
"Odstraňujeme kroviny, aby sme sa dostali k múrom, ale zároveň chceme, aby bolo hrad vidieť z okolia. Na miestach okolo chodníka, kde postačuje drevené zábradlie, sme použili miestny prírodný materiál, chodníky sú tak bezpečnejšie," hovorí koordinátor prác.
Dávid Petrasek sa o tejto práci dozvedel od známeho, ktorý pracoval na hrade Šariš.
"Vyštudoval som stolárčinu, hneď zo školy ma nechceli nikde zobrať, lebo potrebujú prax. Zatiaľ som nemal takú robotu, toto je zaujímavé, hlavne keď sme robili vykopávky," hovorí 21-ročný mladík zo Záhradného.
Na hrade sa zamestnal aj 32-ročný Ján Križovenský z Kapušian. Ten sa vyučil za rezbára, ale pracoval aj ako fotograf či kameraman. Tvrdí, že v tomto prípade nešlo celkom len o to nájsť si prácu, ale samotný hrad ho vždy zaujímal.
"Celý život som si prial, aby ten hrad sa dal konečne do pôvodného stavu a keďže k tomu prišlo, tak som sa prihlásil. Zhodou okolností som bol na úrade práce, takže mi to prišlo vhod," konštatoval Križovenský.
Kapušiansky hrad je vyhľadávaným miestom pre školské výlety. Po prvý raz sem pred 18 rokmi so svojimi žiakmi prišla aj učiteľka Ľudmila Bezegová zo ZŠ Kurima.
"Učím deti na 1. stupni a z návštevy hradu sa stala taká tradícia. Každé štyri roky, keď sa vlastne s nimi lúčim, sadneme na vláčik a ideme sem," vysvetľuje učiteľka.
