Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 11. apríl 2025Meniny má Július
< sekcia Regióny

Kechnec plánuje High-Tech park, akvapark aj Európsku integrovanú školu

Pohľad na obec Kechnec. V pozadí pod Slanskými vrchmi v údolí tečie rieka Hornád. V popredí je čiastočne vidieť cestu do Maďarska. Foto: TASR/Milan Kapusta

Ďalšou iniciatívou obce je postavenie mosta cez rieku Hornád, ktorý po desaťročiach opäť spojí Kechnec s maďarskou obcou Abaújvár.

Kechnec 17. októbra (TASR) - Máloktorá obec sa môže pochváliť priemyselným parkom, zdravotným komplexom, vlastnou cestovinárňou a pekárňou a víziami vybudovať do budúcna akvapark, Európsku integrovanú školu a High-Tech park.

V Kechneci pri Košiciach s 1200 obyvateľmi je v priemyselnej zóne zamestnaných okolo 3500 ľudí z okolia a Košíc. Domácim, ale aj ľuďom z okolia je k dispozícii okrem praktického lekára pre dospelých a deti a zubára aj interná ambulancia, gynekológ, rehabilitačný pracovník a ortopéd. Do budúcna chce obec zriadiť aj zdravotnícke laboratóriá a poskytovať sociálne služby starším obyvateľom.

"Táto koncepcia v prvom rade zohľadňuje občana, jeho potreby a uspokojiť svoje osobné, rodinné, životné podmienky a garantuje určité istoty v tom, že je tu vytvorených 3500 pracovných miest," povedal pre TASR starosta obce Jozef Konkoly, ktorý úraduje od roku 1990. Počas jeho pôsobenia vzrástol počet obyvateľov obce na dvojnásobok. Priemyselný park podporuje dopravná infraštruktúra, neďaleko je letisko, napojenie na európsku diaľničnú sieť, cez obec prechádza železničná trať, ktorá spája Poľsko, Slovensko a Maďarsko. Starosta očakáva v priemyselnom parku ďalšiu expanziu.



Momentálne sa tam podľa starostu nachádza 12 vyrábajúcich firiem, ďalšie tam majú zakúpené pozemky. "Terajšie územie priemyselnej zóny je zabudované jednou tretinou, to znamená, že je tu ešte obrovský priestor a potenciál na ďalší príliv domácich a zahraničných investorov." Obec tam chce v budúcnosti vybudovať v najbližších rokoch na ploche 36 hektárov aj tzv. High-Tech park. K pracovným miestam v automobilovom, elektrotechnickom, strojárenskom či potravinárskom priemysle tak plánuje vytvoriť pracovné príležitosti aj v informačno-komunikačných technológiách.



Ďalšou iniciatívou obce je postavenie mosta cez rieku Hornád, ktorý po desaťročiach opäť spojí Kechnec s maďarskou obcou Abaújvár. Most bude postavený z príspevku Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF), desať percent poskytnú vlády oboch krajín a zvyšných päť percent prefinancujú obe samosprávy. Stáť bude približne 4,2 milióna eur.

Obec plánuje vybudovať Európsku integrovanú školu

Na snímke plot miestnej materskej školy, na ktorom sú umiestnené rozprávky s ilustráciami v troch jazykoch - v slovenčine, v maďarčine a v angličtine.
Foto: TASR/Milan Kapusta


Integrovanú európsku školu plánuje postaviť obec Kechnec pri Košiciach. Škola by mala pripraviť kvalifikovaných odborníkov pre Priemyselnú zónu Kechnec. Zameranie by tak bolo viac praktické ako teoretické.

"Vzdelanie veľmi výrazne tlačíme do popredia. Chceme, aby na jednom mieste boli všetky typy škôl, od materskej až po možnosť vysokej školy do záberu bakalára. S vytvorenými podmienkami pre vedu, výskum, odbornými učebňami, laboratóriami, počítačovými miestnosťami, internátom, športoviskami," priblížil pre TASR autor myšlienky a starosta obce Jozef Konkoly. V rámci areálu by fungoval aj praktický lekár a knižnica. Tento projekt je vypracovaný už 11 rokov, vedenie obce ho prezentovalo po celom svete.

Škola by podľa vízií spolupracovala s firmami z priemyselného parku, tie by mohli participovať na vzdelávacom procese a poskytnúť škole aj technologické vybavenie.

"Súčasťou vzdelávania by boli výmenné pobyty študentov, ktoré by škola realizovala v partnerstve s podobnými školami v zahraničí. Integrovaná európska škola bude poskytovať výučbu v cudzích jazykoch – anglicky, nemecky, príp. francúzsky. Žiak by mal možnosť začať už od materskej školy a v rámci jednej inštitúcie pokračovať až po univerzitný typ štúdia," povedal starosta.

Prezidentka Murmúová si na UKF prevzala titul doctor honoris causa

Čestný titul jej bol udelený za výnimočný prínos k rozvoju inkluzívneho vzdelávania ako nástroja spoločenskej emancipácie a za posilňovanie demokratických hodnôt.

,aktualizované 

- Vo štvrtok sa v Argentíne začal 24-hodinový generálny štrajk na protest proti úsporným opatreniam, ktoré presadzuje vláda prezidenta Javiera Mileia.

- Slovenská hokejová reprezentácia viedla po úvodnej tretine štvrtkového prípravného zápasu vo švajčiarskom Herisau nad domácim výberom 1:0. Skóre stretnutia otvoril v štvrtej minúte útočník Matej Kašlík.

- Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili vo štvrtok 11. rokovací deň aktuálnej 33. schôdze diskusiou o opozičnom návrhu na zmenu podmienok strategických investícií.

- V bytovom dome na Hagarovej ulici v Bratislave horí kotolňa. Polícia na mieste vykonáva potrebné úkony a evakuuje ľudí z budovy. Na mieste sú aj hasiči. TASR o tom informovala bratislavská krajská policajná hovorkyňa Silvia Šimková.

- Ministri obrany európskych krajín sa vo štvrtok stretli v Bruseli na nových rozhovoroch o možnom nasadení vojakov na Ukrajine s cieľom dohliadať na budúce prímerie s Ruskom.

- Slovenskí futsalisti neuspeli vo štvrtkovom zápase 3. skupiny kvalifikácie o postup na ME 2026 v Litve a Lotyšsku, keď prehrali v Ciorescu s domácim Moldavskom 3:5. Stratili tak šancu prebojovať sa priamo na európsky šampionát.

- Chorvátska vláda vo štvrtok odsúdila postup Srbska, ktoré vyhostilo niekoľkých chorvátskych občanov pre zapojenie sa do protikorupčných študentských protestov.

- Pápež František vo štvrtok nečakane navštívil Baziliku svätého Petra vo Vatikáne s cieľom pozrieť sa na jej rekonštrukciu.

- Poľský veľvyslanec v Rusku vo štvrtok uviedol, že menšia skupina Rusov sa pokúsila narušiť spomienkové podujatie pri príležitosti 15. výročia leteckej tragédie, pri ktorej zahynul poľský prezident Lech Kaczyňski a 95 ďalších ľudí.

- Nórsko plánuje definovať znásilnenie na základe chýbajúceho súhlasu namiesto súčasného dôrazu na násilie, hrozby alebo zneužitie zraniteľnej osoby.

- Španielsky Najvyšší súd vo štvrtok zamietol odvolanie vodcu katalánskych separatistov Carlesa Puigdemonta proti jeho vylúčeniu zo zákona o amnestiách pre podozrenia zo sprenevery verejných financií.

- Európska armáda by nebola adekvátnou náhradou za NATO, uviedol vo štvrtok nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier na návšteve armádneho veliteľstva v západonemeckom meste Koblenz.

- Plénum Národnej rady (NR) SR vo štvrtok odmietlo opozičnú novelu zákona o Fonde na podporu umenia (FPU). Stála za ňou poslankyňa Zora Jaurová (PS). Navrhovala v nej okrem iného presunúť právomoc rozhodovať o poskytovaní dotácií z rady na riaditeľa.

- Do systému štátom podporovaného nájomného bývania môžu byť v budúcnosti zahrnuté aj budovy, ktoré boli prestavané z nebytovej budovy na bytový dom či bytové domy, v ktorých sa menšinovo nachádzajú aj nebytové priestory určené na bývanie.

- Za napadnutie účtu českého premiéra Petra Fialu na sociálnej sieti X hrozia páchateľovi až tri roky väzenia.

- Centrum sociálnych výskumov (CSV) má za cieľ prinášať presné a zrozumiteľné informácie o názoroch a pohľadoch slovenskej verejnosti na spoločenské problémy naprieč politickým spektrom.

- Experti v novej štúdii vydanej vo štvrtok v časopise The Cryosphere varujú, že rakúske ľadovce by sa mohli už v blízkej budúcnosti úplne roztopiť pre klimatickú zmenu.

- Výbor Národnej rady (NR) SR pre nezlučiteľnosť funkcií začal ďalšie dve konania voči ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi (Smer-SD) v súvislosti s domom v Chorvátsku. Pre TASR to uviedla šéfka výboru Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí, KÚ).

- Bavorská Kresťanskosociálna únia (CSU) vo štvrtok ako prvá z troch strán budúcej nemeckej vlády schválila koaličnú dohodu s Kresťanskodemokratickou úniou (CDU) a sociálnymi demokratmi (SPD).

- Koalícia sa pri pozmeňovacích návrhoch o transakčnej dani zachovala pokrytecky a zbabelo. Uviedli to vo štvrtok po parlamentnom hlasovaní predstavitelia opozičných strán hnutie Slovensko a Progresívne Slovensko (PS).