Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Archeologické náleziská potvrdzujú, že prvé osídlenie Kechneca bolo už v paleolite.
Autor TASR
Kechnec 17. októbra (TASR) - Dôležitá obchodná cesta, nazývaná Budínska alebo Peštianska, viedla v minulosti cez obec Kechnec pri Košiciach. Okrem obchodného významu bola často aj cestou vojnovou. "Čo sa týka histórie, naša obec má bohatú minulosť, ktorá je zapracovaná v rôznych dokumentoch," upozornil starosta Kechneca Jozef Konkoly.
Archeologické náleziská potvrdzujú, že prvé osídlenie Kechneca bolo už v paleolite. Príroda a okolie pravdepodobne ponúkali vtedajším obyvateľom dostatok možností na prežitie. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1220, kde sa uvádza ako obec Felnemet. Podľa varadínskeho registra na majetkoch kráľovnej pri dolnom toku Hornádu, ku ktorému patrilo aj územie Kechneca (maďarsky Kenyhecz), sa na rozhraní 12. a 13. storočia usídlili jej nemeckí hostia. "V tom období už bol Kechnec známy tým, že mal vlastný vodný mlyn, to znamená, že už v tom čase sa dalo hovoriť o nejakom hospodárskom napredovaní," opísal pre TASR starosta.
Kráľ Žigmund, významná postava v histórii obce, daroval Kechnec marmošskému županovi Petrovi z Perína. Bol to dar za vernosť a vojenské zásluhy. V obci mali svoje sídla viaceré významné rody, napr. rod Kenyheczi a Csikovics. Ján Csikovics dostal Kechnec od kráľa Leopolda I. v roku 1689 vo Viedni.
V kronike obce možno nájsť aj zmienku o revolučných udalostiach v roku 1848–1849. Vtedy v okolí dediny prebiehali neľútostné boje, pravdepodobne o dôležitý most Hidásnémeti. Obec sa zapísala aj do histórie železničnej dopravy. Prvý vlak prešiel chotárom obce 5. júla 1860. Vyšiel z Miškovca a cieľovú stanicu mal v Košiciach. Tradíciu v obci malo aj divadlo.
Novodobé dejiny začal Kechnec podľa starostu písať v roku 1990, kedy došlo k politickej zmene. "Dynamický rozvoj a napredovanie bolo veľmi výrazné," vysvetlil Konkoly. V tom období bolo v obci okolo 600 obyvateľov, dnes ich v Kechneci žije 1200. "Začali sme sa venovať ekonomike, sociálno-zdravotnej starostlivosti, rekreácii, športu, bytovej politike. Toto sú veľmi pozitívne hodnoty a podmienky dôstojného života na miestnej úrovni. Toto je veľavravné. Z toho máme dobrý pocit. To však nie je teória, ale skutočnosť," konštatoval starosta Kechneca.
Archeologické náleziská potvrdzujú, že prvé osídlenie Kechneca bolo už v paleolite. Príroda a okolie pravdepodobne ponúkali vtedajším obyvateľom dostatok možností na prežitie. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1220, kde sa uvádza ako obec Felnemet. Podľa varadínskeho registra na majetkoch kráľovnej pri dolnom toku Hornádu, ku ktorému patrilo aj územie Kechneca (maďarsky Kenyhecz), sa na rozhraní 12. a 13. storočia usídlili jej nemeckí hostia. "V tom období už bol Kechnec známy tým, že mal vlastný vodný mlyn, to znamená, že už v tom čase sa dalo hovoriť o nejakom hospodárskom napredovaní," opísal pre TASR starosta.
Kráľ Žigmund, významná postava v histórii obce, daroval Kechnec marmošskému županovi Petrovi z Perína. Bol to dar za vernosť a vojenské zásluhy. V obci mali svoje sídla viaceré významné rody, napr. rod Kenyheczi a Csikovics. Ján Csikovics dostal Kechnec od kráľa Leopolda I. v roku 1689 vo Viedni.
V kronike obce možno nájsť aj zmienku o revolučných udalostiach v roku 1848–1849. Vtedy v okolí dediny prebiehali neľútostné boje, pravdepodobne o dôležitý most Hidásnémeti. Obec sa zapísala aj do histórie železničnej dopravy. Prvý vlak prešiel chotárom obce 5. júla 1860. Vyšiel z Miškovca a cieľovú stanicu mal v Košiciach. Tradíciu v obci malo aj divadlo.
Novodobé dejiny začal Kechnec podľa starostu písať v roku 1990, kedy došlo k politickej zmene. "Dynamický rozvoj a napredovanie bolo veľmi výrazné," vysvetlil Konkoly. V tom období bolo v obci okolo 600 obyvateľov, dnes ich v Kechneci žije 1200. "Začali sme sa venovať ekonomike, sociálno-zdravotnej starostlivosti, rekreácii, športu, bytovej politike. Toto sú veľmi pozitívne hodnoty a podmienky dôstojného života na miestnej úrovni. Toto je veľavravné. Z toho máme dobrý pocit. To však nie je teória, ale skutočnosť," konštatoval starosta Kechneca.
