Zmeny klímy sú teda podľa odborníkov z Arboréta v Mlyňanoch jasne badateľné. Neprejavujú sa iba suchom či zvýšenými teplotami, ale aj rôznymi extrémnymi prejavmi počasia.
Autor TASR
Nitra 22. mája (TASR) – Klimatické zmeny spôsobujúce otepľovanie a intenzívne obdobia sucha spôsobujú v poslednom období starosti aj odborníkom v Arboréte Mlyňany, v ktorom sa nachádza najväčšia zbierka vždyzelených rastlín na Slovensku. Práve tie mimoriadne trpia pod náporom sucha. "Priemerná mesačná teplota bola vlani viac ako 23 stupňov Celzia, čo bolo minimálne o ten jeden stupeň viac ako v predchádzajúcich obdobiach a zrážky boli extrémne nízke. To sa musí nejako prejaviť na rastlinách a na tých vždyzelených to bolo naozaj vidieť. Sme známi pestovaním rododendronov, azaliek a tie boli suchami poznačené riadne. Prejavilo sa to predovšetkým skrútenými a zoschnutými listami. Snažíme sa, samozrejme, zavlažovať. Čerpáme vodu z rieky Žitava, no vlani už bola situácia taká, že dostatok vody nebol ani v rieke," uviedla vedúca Arboréta Mlyňany Jana Konôpková.
Jej slová potvrdil aj vedúci oddelenia dendrobiológie Peter Ferus. Podľa jeho slov boli vlani prejavy sucha markantné. "Dochádzalo k vädnutiu a na slnečných lokalitách bolo vidieť prejavy oxidačného stresu, listy boli spálené, oranžové až hnedé. Sucho sa následne prejavuje aj slabšími prírastkami, menším počtom kvetov a plodov. V kritických situáciách odchádzajú celé konáre a v extrémnych prípadoch aj celý ker alebo strom," vysvetľuje Ferus. Najviac podľa jeho slov trpia mladé dreviny, ktoré nemajú korene zapustené do hlbších vrstiev pôdy. "Sme arborétum, a preto je u nás dôležitý aj vzhľad drevín, no keď sú kry a stromy vážne poškodené suchom, ten estetický dojem je nižší, hoci sa tomu bránime ako sa dá. V čase sucha sa polieva dennodenne, ale nie vždy to pomáha," skonštatoval Ferus.
Zmeny klímy sú teda podľa odborníkov z Arboréta v Mlyňanoch jasne badateľné. Neprejavujú sa iba suchom či zvýšenými teplotami, ale aj rôznymi extrémnymi prejavmi počasia. Vzácne dreviny sú tak ohrozované aj silným vetrom či búrkami a bleskami. "Vstupujú do toho aj ďalšie faktory. Teraz napríklad môžeme na mnohých rastlinách vidieť následky nedávneho silného prízemného mrazu, ktorý v našich končinách normálne nebýva až taký badateľný," hovorí Ferus. V súčasnosti už vedci robia experimenty a výskum, na základe ktorého sa zisťuje, ako rastliny reagujú na predpokladané klimatické zmeny, aby sa zachovala v čo najväčšej miere ich vitalita a zdravotný stav. "Ide nám o to, aby sme udržali Arborétum, ktoré má 120-ročnú históriu. Samozrejme, pri nových výsadbách už budeme musieť zvažovať, ktoré druhy sú vhodné aj z hľadiska nastávajúcich klimatických zmien. Ale momentálne nemáme záujem meniť druhovú skladbu v Arboréte," dodáva Konôpková.
Zmeny v klíme nespôsobujú problémy iba vzácnym drevinám a rastlinám v Arboréte Mlyňany. Postupne začínajú negatívne ovplyvňovať aj vegetáciu v prírode. "Ukazuje sa, že naše pôvodné druhy následkom klimatických zmien čakajú určité tlaky, a teda zrejme dôjde k reštrukturalizácii druhového spektra. Sú už informácie, že postupne sa pre podmienky strednej Európy budú čoraz viac hodiť druhy, ktoré majú svoj pôvod na strednom Východe alebo v centrálnej časti severnej Ameriky," doplnil Ferus.
Arborétum Mlyňany SAV je od roku 1951 zaradené medzi chránené areály IV. stupňa a od roku 1963 je Národnou kultúrnou pamiatkou. V roku 1953 prešlo pod správu Slovenskej akadémie vied. Rozkladá sa na ploche približne 67 hektárov. Nachádza sa tu pôvodný Ambrózyho vždyzelený park, rozárium a dendroexpozície rastlín zo Slovenska, z východnej Ázie, zo Severnej Ameriky a Kórey. V súčasnosti obsahuje státisíce rastlín a stromov rôznych druhov.
Jej slová potvrdil aj vedúci oddelenia dendrobiológie Peter Ferus. Podľa jeho slov boli vlani prejavy sucha markantné. "Dochádzalo k vädnutiu a na slnečných lokalitách bolo vidieť prejavy oxidačného stresu, listy boli spálené, oranžové až hnedé. Sucho sa následne prejavuje aj slabšími prírastkami, menším počtom kvetov a plodov. V kritických situáciách odchádzajú celé konáre a v extrémnych prípadoch aj celý ker alebo strom," vysvetľuje Ferus. Najviac podľa jeho slov trpia mladé dreviny, ktoré nemajú korene zapustené do hlbších vrstiev pôdy. "Sme arborétum, a preto je u nás dôležitý aj vzhľad drevín, no keď sú kry a stromy vážne poškodené suchom, ten estetický dojem je nižší, hoci sa tomu bránime ako sa dá. V čase sucha sa polieva dennodenne, ale nie vždy to pomáha," skonštatoval Ferus.
Zmeny klímy sú teda podľa odborníkov z Arboréta v Mlyňanoch jasne badateľné. Neprejavujú sa iba suchom či zvýšenými teplotami, ale aj rôznymi extrémnymi prejavmi počasia. Vzácne dreviny sú tak ohrozované aj silným vetrom či búrkami a bleskami. "Vstupujú do toho aj ďalšie faktory. Teraz napríklad môžeme na mnohých rastlinách vidieť následky nedávneho silného prízemného mrazu, ktorý v našich končinách normálne nebýva až taký badateľný," hovorí Ferus. V súčasnosti už vedci robia experimenty a výskum, na základe ktorého sa zisťuje, ako rastliny reagujú na predpokladané klimatické zmeny, aby sa zachovala v čo najväčšej miere ich vitalita a zdravotný stav. "Ide nám o to, aby sme udržali Arborétum, ktoré má 120-ročnú históriu. Samozrejme, pri nových výsadbách už budeme musieť zvažovať, ktoré druhy sú vhodné aj z hľadiska nastávajúcich klimatických zmien. Ale momentálne nemáme záujem meniť druhovú skladbu v Arboréte," dodáva Konôpková.
Zmeny v klíme nespôsobujú problémy iba vzácnym drevinám a rastlinám v Arboréte Mlyňany. Postupne začínajú negatívne ovplyvňovať aj vegetáciu v prírode. "Ukazuje sa, že naše pôvodné druhy následkom klimatických zmien čakajú určité tlaky, a teda zrejme dôjde k reštrukturalizácii druhového spektra. Sú už informácie, že postupne sa pre podmienky strednej Európy budú čoraz viac hodiť druhy, ktoré majú svoj pôvod na strednom Východe alebo v centrálnej časti severnej Ameriky," doplnil Ferus.
Arborétum Mlyňany SAV je od roku 1951 zaradené medzi chránené areály IV. stupňa a od roku 1963 je Národnou kultúrnou pamiatkou. V roku 1953 prešlo pod správu Slovenskej akadémie vied. Rozkladá sa na ploche približne 67 hektárov. Nachádza sa tu pôvodný Ambrózyho vždyzelený park, rozárium a dendroexpozície rastlín zo Slovenska, z východnej Ázie, zo Severnej Ameriky a Kórey. V súčasnosti obsahuje státisíce rastlín a stromov rôznych druhov.