Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Lazorík založil v dedine folklórny súbor, inicioval vznik folklórneho festivalu a v areáli obecného úradu sa snažil vytvoriť stálu expozíciu pripomínajúcu život v tejto obci.
Autor TASR
Krivany 25. júna (TASR) – Šarišská dedina Krivany, okres Sabinov, je známa svojím charakteristickým nárečím, ľudovými zvykmi a tradíciami, ktoré jej obyvatelia verne zachovávajú. Ich zanieteným obhajcom a neoblomným propagátorom bol známy etnológ, folklorista, zberateľ a pedagóg Ján Lazorík.
"To bol človek, ktorý pre niečo žil. Mal svoj cieľ, za ktorým tvrdo išiel. Robil učiteľa, zakladal sady a učil ľudí pestovať stromy. Zaujímal sa o folklór a zbieral starožitnosti, aby sa niečo zachovalo. Boli časy, keď to ľudia hádzali do pece a keby nie jeho, tak sa toho veľa nezachráni," spomína rodák z Krivian, folklorista Vladimír Urda.
Doplnil, že Lazorík si nesmierne vážil všetko, čo sa ľuďom podarilo dosiahnuť po duchovnej i materiálnej stránke. Mal úctu k ľudskej práci a vedel byť vďačný aj za to, čo dala ľuďom príroda.
"Bol to známy človek, často ho považovali za čudáka, ale mal jasný cieľ a veľa urobil pre tento región. Možno sme si to ani neuvedomili. Až čas ukáže, čo v skutočnosti Lazorík pre nás znamenal a či sme si dostatočne dokázali vážiť jeho prácu, kým ešte žil," dodáva Urda.
Ján Lazorík sa narodil 29. septembra 1920 v neďalekej Toryse v roľníckej rodine ako jedno zo štyroch detí. Od malička sa venoval knihám a fascinovala ho história. Po skončení stredoškolského štúdia sa vzdelával v Učiteľskom ústave v Prešove. Následne nastúpil do učiteľskej praxe v Polome, a potom v dedinke Vysoká, neďaleko svojho rodiska. Tu sa začala aj jeho osvetová činnosť v oblasti ovocinárstva. Vo Vysokej je stále sad, kde Lazorík so svojimi malými žiakmi sadil a štepil ovocné stromčeky. V roku 1953 sa presťahoval do Krivian, kde býval až do konca života.
V Lazoríkových zbierkach sa nachádzalo množstvo materiálov, dokumentov a predmetov mapujúcich život, zvyky, jazyk i folklór šarišského regiónu. V mieste jeho pôsobísk stále spomínajú na učiteľa, ktorý písal pre deti divadelné predstavenia, prísne dozeral na to, aby sa poctivo učili.
Mnohí ešte dnes spomínajú na to, ako im pán učiteľ hovorieval, že najskôr majú spoznať svoje rodisko, až potom sa zaujímať o celý svet. Patril k iniciátorom radikálnej reformy slovenského jazyka, prakticky bojoval za jeho zjednodušenie, čo napríklad predpokladalo aj odstránenie ypsilonu.
Lazorík založil v Krivanoch folklórny súbor, inicioval vznik folklórneho festivalu a v areáli obecného úradu sa snažil vytvoriť stálu expozíciu pripomínajúcu život v tejto obci. Okrem toho je autorom niekoľkých publikácií, ktoré písal väčšinou v šarištine, účinkoval v niekoľkých dokumentoch a rovnako sa podieľal na ich príprave. Jeho životnú filozofiu vystihujú aj slová v rodnom šarišskom nárečí.
„Dakedi každi kraj bul iňši običaj, inakša ciśeň, inakša piśeň, iňša miśeľ, iňša reč i vimiśeľ, iňšo spravovaňe, iňšo obľikaňe, iňša chiška, iňša miska i variška, narod bul jak priroda, a to bul i pravi zmiśeľ života ... ".
Ján Lazorík zomrel v Krivanoch 30. augusta 2015.
"To bol človek, ktorý pre niečo žil. Mal svoj cieľ, za ktorým tvrdo išiel. Robil učiteľa, zakladal sady a učil ľudí pestovať stromy. Zaujímal sa o folklór a zbieral starožitnosti, aby sa niečo zachovalo. Boli časy, keď to ľudia hádzali do pece a keby nie jeho, tak sa toho veľa nezachráni," spomína rodák z Krivian, folklorista Vladimír Urda.
Doplnil, že Lazorík si nesmierne vážil všetko, čo sa ľuďom podarilo dosiahnuť po duchovnej i materiálnej stránke. Mal úctu k ľudskej práci a vedel byť vďačný aj za to, čo dala ľuďom príroda.
Prečítajte si aj: Prácu do Krivian by mohla priniesť obnova ovocinárskej tradície
"Bol to známy človek, často ho považovali za čudáka, ale mal jasný cieľ a veľa urobil pre tento región. Možno sme si to ani neuvedomili. Až čas ukáže, čo v skutočnosti Lazorík pre nás znamenal a či sme si dostatočne dokázali vážiť jeho prácu, kým ešte žil," dodáva Urda.
Ján Lazorík sa narodil 29. septembra 1920 v neďalekej Toryse v roľníckej rodine ako jedno zo štyroch detí. Od malička sa venoval knihám a fascinovala ho história. Po skončení stredoškolského štúdia sa vzdelával v Učiteľskom ústave v Prešove. Následne nastúpil do učiteľskej praxe v Polome, a potom v dedinke Vysoká, neďaleko svojho rodiska. Tu sa začala aj jeho osvetová činnosť v oblasti ovocinárstva. Vo Vysokej je stále sad, kde Lazorík so svojimi malými žiakmi sadil a štepil ovocné stromčeky. V roku 1953 sa presťahoval do Krivian, kde býval až do konca života.
V Lazoríkových zbierkach sa nachádzalo množstvo materiálov, dokumentov a predmetov mapujúcich život, zvyky, jazyk i folklór šarišského regiónu. V mieste jeho pôsobísk stále spomínajú na učiteľa, ktorý písal pre deti divadelné predstavenia, prísne dozeral na to, aby sa poctivo učili.
Mnohí ešte dnes spomínajú na to, ako im pán učiteľ hovorieval, že najskôr majú spoznať svoje rodisko, až potom sa zaujímať o celý svet. Patril k iniciátorom radikálnej reformy slovenského jazyka, prakticky bojoval za jeho zjednodušenie, čo napríklad predpokladalo aj odstránenie ypsilonu.
Lazorík založil v Krivanoch folklórny súbor, inicioval vznik folklórneho festivalu a v areáli obecného úradu sa snažil vytvoriť stálu expozíciu pripomínajúcu život v tejto obci. Okrem toho je autorom niekoľkých publikácií, ktoré písal väčšinou v šarištine, účinkoval v niekoľkých dokumentoch a rovnako sa podieľal na ich príprave. Jeho životnú filozofiu vystihujú aj slová v rodnom šarišskom nárečí.
„Dakedi každi kraj bul iňši običaj, inakša ciśeň, inakša piśeň, iňša miśeľ, iňša reč i vimiśeľ, iňšo spravovaňe, iňšo obľikaňe, iňša chiška, iňša miska i variška, narod bul jak priroda, a to bul i pravi zmiśeľ života ... ".
Ján Lazorík zomrel v Krivanoch 30. augusta 2015.
