Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Myjavu preslávili najmä slivky, autentický folklór, bývalá armatúrka, charakteristická kopaničiarska príroda, v posledných rokoch i futbal či volejbal, no predovšetkým mnoho významných osobností.
Autor TASR
Myjava 11. apríla (TASR) – Mestečko Myjava ako centrum rázovitého kopaničiarskeho regiónu bolo založené v roku 1586. Rozprestiera sa na Myjavskej pahorkatine na slovensko-moravskom pomedzí. Preslávili ju najmä slivky, autentický folklór, bývalá armatúrka, charakteristická kopaničiarska príroda, v posledných rokoch i futbal či volejbal, no predovšetkým mnoho významných osobností.
Do dejín sa Myjava výrazne zapísala nezmieriteľnosťou tamojšieho obyvateľstva s útlakom, ktorá vyústila do účasti Myjavčanov v štyroch protihabsburských povstaniach a zviditeľnila sa tak v stredoeurópskych pohyboch v 17. a 18. storočí. Druhýkrát sa stalo centrum kopaníc súčasťou slovenských a stredoeurópskych dejín v meruôsmych rokoch, keď sa celý kraj Myjavskej pahorkatiny zapojil do národnooslobodzovacieho hnutia, ktoré vyvrcholilo prvým slovenským povstaním. Myjava bola 19. septembra 1848 miestom vzniku prvého národného orgánu v slovenských dejinách – Slovenskej národnej rady.
Čaro Myjavy, jej okolia a čistotu kopaničiarskych charakterov asi najvýstižnejšie opísala jedna z najznámejších tamojších rodáčok Zuzka Zguriška. „Uprostred sadov, polí a vŕškov tróni a kraľuje mestečko všetkým tým zastrčeným kopaničkám, ukrytým zvedavým očiam v dolinách, pod hájmi, za borinami a medzi kýčerami. Do mestečka prúdia pramienky životnej miazgy zo zdravého rozvetveného kmeňa kopaníc. Aj tu sa rodia deti a dospievajú na mužov a ženy, aby napokon uložili svoje kosti na staré cintoríny, vedľa svojich predkov. Aj keď sa deti rozutekali na svojej životnej púti po svete, nesú si v očiach dôveru, radosť a srdce na dlani, čistý cit spolupatričnosti človečenstva, vyžarujúci z každého ich činu. Sú to ľudia dobrej vôle,“ vyznala sa k svojmu rodisku významná slovenská prozaička.
Dnes je Myjava moderným mestom s vyše 12.000 obyvateľmi a kompletnou infraštruktúrou. V jej centre je zrekonštruovaný pamätník M. R. Štefánika spolu s poslednými historickými budovami v meste – evanjelickou farou a budovou bývalého súdu nazývanou tiež kráľovský palác. Súčasťou Myjavy je aj Turá Lúka – kedysi samostatná obec, kde je aj najstaršia sakrálna stavba Myjavy, katolícky kostol sv. Jána Nepomuckého z roku 1610. Na vrchu Hrajky je pamätník venovaný dvanástim popraveným evanjelikom, ktorých obesili po tzv. turolúckej vzbure. Ľudové tradície kopaničiarskeho regiónu reprezentuje Gazdovský dvor v Turej Lúke – trvalá expozícia typickej usadlosti z konca 19. storočia.
Do dejín sa Myjava výrazne zapísala nezmieriteľnosťou tamojšieho obyvateľstva s útlakom, ktorá vyústila do účasti Myjavčanov v štyroch protihabsburských povstaniach a zviditeľnila sa tak v stredoeurópskych pohyboch v 17. a 18. storočí. Druhýkrát sa stalo centrum kopaníc súčasťou slovenských a stredoeurópskych dejín v meruôsmych rokoch, keď sa celý kraj Myjavskej pahorkatiny zapojil do národnooslobodzovacieho hnutia, ktoré vyvrcholilo prvým slovenským povstaním. Myjava bola 19. septembra 1848 miestom vzniku prvého národného orgánu v slovenských dejinách – Slovenskej národnej rady.
Čaro Myjavy, jej okolia a čistotu kopaničiarskych charakterov asi najvýstižnejšie opísala jedna z najznámejších tamojších rodáčok Zuzka Zguriška. „Uprostred sadov, polí a vŕškov tróni a kraľuje mestečko všetkým tým zastrčeným kopaničkám, ukrytým zvedavým očiam v dolinách, pod hájmi, za borinami a medzi kýčerami. Do mestečka prúdia pramienky životnej miazgy zo zdravého rozvetveného kmeňa kopaníc. Aj tu sa rodia deti a dospievajú na mužov a ženy, aby napokon uložili svoje kosti na staré cintoríny, vedľa svojich predkov. Aj keď sa deti rozutekali na svojej životnej púti po svete, nesú si v očiach dôveru, radosť a srdce na dlani, čistý cit spolupatričnosti človečenstva, vyžarujúci z každého ich činu. Sú to ľudia dobrej vôle,“ vyznala sa k svojmu rodisku významná slovenská prozaička.
Dnes je Myjava moderným mestom s vyše 12.000 obyvateľmi a kompletnou infraštruktúrou. V jej centre je zrekonštruovaný pamätník M. R. Štefánika spolu s poslednými historickými budovami v meste – evanjelickou farou a budovou bývalého súdu nazývanou tiež kráľovský palác. Súčasťou Myjavy je aj Turá Lúka – kedysi samostatná obec, kde je aj najstaršia sakrálna stavba Myjavy, katolícky kostol sv. Jána Nepomuckého z roku 1610. Na vrchu Hrajky je pamätník venovaný dvanástim popraveným evanjelikom, ktorých obesili po tzv. turolúckej vzbure. Ľudové tradície kopaničiarskeho regiónu reprezentuje Gazdovský dvor v Turej Lúke – trvalá expozícia typickej usadlosti z konca 19. storočia.
