Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pozrite si predvolebnú carpool show BRATISLAVA VOLÍ PRIMÁTORA.
Autor Tablet.TV
Bratislava 2. október (TABLET.TV) - Bratislavský Starý most a električka do Petržalky, ako aj kilometre opravených ciest sú dary, ktoré súčasný magistrát s Ivom Nesrovnalom zdedil od predchádzajúceho primátora hlavného mesta Milana Ftáčnika alebo po predsedníctve Slovenska v Rade Európskej únie. V politickej carpool show BRATISLAVA VOLÍ PRIMÁTORA to povedal nezávislý kandidát na primátora hlavného mesta a súčasný starosta bratislavskej mestskej časti Bratislava - Vajnory Ján Mrva.
"Je dobré, že sa Bratislavčania po 50 rokoch dočkali opravených ciest. Myslím, že oprava bola nesystémová, ale nové cesty pomohli. Mohlo sa však počas rekonštrukcie myslieť aj na obrubníky a takisto aj na bezbariérové prechody pre chodcov, pre mamičky či hendikepovaných," dodal v tejto súvislosti Mrva.
Ešte vždy súčasný starosta bratislavskej mestskej časti Vajnory tvrdí, že po stretnutiach s obyvateľmi presne vie, že plynulá doprava je to, čo by chceli v Bratislave zažiť. Zlepšenie dopravy v hlavnom meste sľubuje aj vo svojom volebnom programe. "Prinesiem komplex opatrení, ktorými by sa doprava dala zlepšiť. Musíme preferovať MHD, a to nielen koľajovú dopravu, ale aj autobusovú," vysvetlil Mrva, ktorý by ako primátor chcel vybudovať integrované prestupné body na miestach, kde je železnica a kde by autobusy zviezli ľudí z okolia. Na týchto miestach by v blízkej dobe mali vzniknúť aj záchytné parkoviská. "A práve tu by sa nastúpilo na čistú a plynulú mestskú hromadnú dopravu, ktorá sa stane preferovanou," vysvetlil Mrva.
Súčasný kandidát na primátora hlavného mesta už ako kandidát na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja vo voľbách v roku 2017 upozorňoval na nevyhnutnosť budovania záchytných parkovísk. To, že sa do súčasnosti nevybudovali, pripisuje Mrva nečinnosti magistrátu a bratislavskej župy.
V súvislosti s riešením otázky dopravy v centre mesta Mrva pre TABLET.TV priblížil svoju predstavu rozširovania električkových tratí v meste. "Ja by som dotiahol električku až na koniec Petržalky. Tam totiž potrebujeme veľkokapacitnú koľajovú dopravu. Potrebujeme tam vlakoelektričku. Takisto potrebujeme dostať električku do lokality Bory, možno až do Devínskej Novej Vsi, takisto na smer Podunajské Biskupice až Vrakuňa, prípadne dotiahnuť električku až do Vajnôr," vymenoval Mrva, pričom uviedol, že šanca na zrealizovanie všetkých plánov na rozširovanie je viac ako 50-percentná.
Podľa Mrvu by sa na Trnavskom mýte v Bratislave mala zriadiť regionálna vlaková stanica, kde by sa stretávali vlaky z Malaciek, Pezinka, Senca, Dunajskej stredy a Rajky. Mrva sa domnieva, že "vlaky by priniesli 10 tisíc ľudí do centra mesta, tí by neprišli autami a pomocou MHD by sa rozdistribuovali po meste".
Vynaloženie prostriedkov na veľkokapacitnú pozemnú dopravu Mrva vníma ako efektívnu a významnú investíciu. "Poskladali by sa na ňu Železnice Slovenskej republiky, hlavné mesto a Bratislavský samosprávny kraj. Prispelo by sa aj prostriedkami z eurofondov a značne by prispeli aj súkromní investori - developeri," vysvetlil.
Spustenie bikesharingu, spoločného zdieľania bicyklov v Bratislave, Mrva schvaľuje a vníma ho ako jeden zo spôsobov, ako odľahčiť premávku v meste aspoň čiastočne. Podľa jeho mienky ale v centre mesta absentujú cyklotrasy, a preto je využívanie takýchto bicyklovať nebezpečné. "Je potrebné zaviesť veľkú osvetu. Ako na strane cyklistov, tak na strane vodičov v premávke," dodal Mrva.
"Ľudia rozmýšľajú cez peňaženku a cez svoj čas. Ak budú chodiť lacnejšie mestskou dopravou a ušetria svoj čas, až vedy budú ochotní prestúpiť z áut do MHD," odpovedal Mrva na to, ako by zatraktívnil dopravu pre cestujúcich. V tejto súvislosti tak nevylúčil, že by poplatky za využívanie MHD mohli klesnúť. "Dopravný podnik je dotovaný 62 miliónmi eur z mestského rozpočtu, ďalších 47 miliónov eur Dopravný podnik Bratislava inkasuje z predaja cestovných lístkov a 9 miliónov eur dostáva DPB svojou reklamnou činnosťou," uviedol Mrva s tým, že cena cestovných lístkov by mohla klesnúť len za predpokladu, že by ju na území hlavného mesta využívalo pravidelne viac ľudí, než v súčasnosti.
Aby bola bratislavská MHD pre ľudí viac atraktívna, Mrva by ako primátor dohliadol aj na to, aby dopravné prostriedky mestskej hromadnej dopravy nevyužívali asociáli, ktorí cestujú načierno bez cestovného lístka. "Je faktom, že MHD využívajú aj ľudia, ktorí znepríjemňujú ostatným cestujúcich jazdu. To bude minulosťou a je to veľmi jednoduché. Tam budú ľudia, ktorí takýchto pasažierov do dopravného prostriedku nepustia za predpokladu, že nebudú mať platný cestovný lístok. Bude tam služba, ktorá na to dohliadne, podobne ako v iných európskych mestách," vysvetlil Mrva predstavu o zvyšovaní kultúry cestovania.
Pokiaľ ide o zvýšenie bezpečnosti v uliciach Bratislavy, Mrva počíta s navýšením policajných hliadok, ale aj s modernizáciou kamerového systému. "Bezpečnostných kamier je dnes v meste len 157, čo je na Bratislavu veľmi málo. Je to úbohé a musí ich byť minimálne trojnásobok. Takisto je nevyhnutné, aby nebolo v uliciach len 2501 policajtov. Malo by ich byť o tretinu alebo aj o polovicu viac," uvádza Mrva vo svojom stanovisku k otázke bezpečnosti. Policajti by podľa jeho slov mali byť v teréne počas celého týždňa, nie iba v nočných hodinách a cez víkend. Takisto aj na všetkých kultúrno-spoločenských podujatiach.
Mrva sa chce pustiť aj do veľkého čistenia kanalizácie na celom území hlavného mesta. Reaguje tak na nedávne mimoriadne situácie, ktoré nastali v hlavnom meste po výdatných dažďoch. "Vo Vajnoroch sme čistili kanalizáciu a v niektorých častiach sme objavili takmer dvojmetrové nánosy hliny. V Bratislave sa kanále majú čistiť minimálne dvakrát ročne, ale domnievam sa, že sa to nedodržuje. Ja a môj tím odborníkov budeme špeciálne dohliadať na to, aby sa kanalizácia pravidelne čistila," uviedol Mrva s tým, že po prijatí takýchto opatrení podobná situácia nenastane. "Budeme koordinovať, kadiaľ tečie dažďová voda," uzavrel Mrva.
Mrva zabojuje o hlasy voličov aj snahou dostať rozpočet mesta do lepšej kondície. Dosiahnuť by to chcel lepším hospodárením, výsledkom ktorého by mala byť úspora 30 miliónov eur. Pracovať chce aj na tom, aby ľudí žijúcich a pracujúcich v Bratislave, avšak bez trvalého pobytu v hlavnom meste, motivoval k prihláseniu si trvalého pobytu v hlavnom meste. Akými krokmi nateraz nekonkretizoval.
"Je dobré, že sa Bratislavčania po 50 rokoch dočkali opravených ciest. Myslím, že oprava bola nesystémová, ale nové cesty pomohli. Mohlo sa však počas rekonštrukcie myslieť aj na obrubníky a takisto aj na bezbariérové prechody pre chodcov, pre mamičky či hendikepovaných," dodal v tejto súvislosti Mrva.
Ešte vždy súčasný starosta bratislavskej mestskej časti Vajnory tvrdí, že po stretnutiach s obyvateľmi presne vie, že plynulá doprava je to, čo by chceli v Bratislave zažiť. Zlepšenie dopravy v hlavnom meste sľubuje aj vo svojom volebnom programe. "Prinesiem komplex opatrení, ktorými by sa doprava dala zlepšiť. Musíme preferovať MHD, a to nielen koľajovú dopravu, ale aj autobusovú," vysvetlil Mrva, ktorý by ako primátor chcel vybudovať integrované prestupné body na miestach, kde je železnica a kde by autobusy zviezli ľudí z okolia. Na týchto miestach by v blízkej dobe mali vzniknúť aj záchytné parkoviská. "A práve tu by sa nastúpilo na čistú a plynulú mestskú hromadnú dopravu, ktorá sa stane preferovanou," vysvetlil Mrva.
Súčasný kandidát na primátora hlavného mesta už ako kandidát na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja vo voľbách v roku 2017 upozorňoval na nevyhnutnosť budovania záchytných parkovísk. To, že sa do súčasnosti nevybudovali, pripisuje Mrva nečinnosti magistrátu a bratislavskej župy.
V súvislosti s riešením otázky dopravy v centre mesta Mrva pre TABLET.TV priblížil svoju predstavu rozširovania električkových tratí v meste. "Ja by som dotiahol električku až na koniec Petržalky. Tam totiž potrebujeme veľkokapacitnú koľajovú dopravu. Potrebujeme tam vlakoelektričku. Takisto potrebujeme dostať električku do lokality Bory, možno až do Devínskej Novej Vsi, takisto na smer Podunajské Biskupice až Vrakuňa, prípadne dotiahnuť električku až do Vajnôr," vymenoval Mrva, pričom uviedol, že šanca na zrealizovanie všetkých plánov na rozširovanie je viac ako 50-percentná.
Podľa Mrvu by sa na Trnavskom mýte v Bratislave mala zriadiť regionálna vlaková stanica, kde by sa stretávali vlaky z Malaciek, Pezinka, Senca, Dunajskej stredy a Rajky. Mrva sa domnieva, že "vlaky by priniesli 10 tisíc ľudí do centra mesta, tí by neprišli autami a pomocou MHD by sa rozdistribuovali po meste".
Vynaloženie prostriedkov na veľkokapacitnú pozemnú dopravu Mrva vníma ako efektívnu a významnú investíciu. "Poskladali by sa na ňu Železnice Slovenskej republiky, hlavné mesto a Bratislavský samosprávny kraj. Prispelo by sa aj prostriedkami z eurofondov a značne by prispeli aj súkromní investori - developeri," vysvetlil.
Spustenie bikesharingu, spoločného zdieľania bicyklov v Bratislave, Mrva schvaľuje a vníma ho ako jeden zo spôsobov, ako odľahčiť premávku v meste aspoň čiastočne. Podľa jeho mienky ale v centre mesta absentujú cyklotrasy, a preto je využívanie takýchto bicyklovať nebezpečné. "Je potrebné zaviesť veľkú osvetu. Ako na strane cyklistov, tak na strane vodičov v premávke," dodal Mrva.
Ako zatraktívniť MHD?
"Ľudia rozmýšľajú cez peňaženku a cez svoj čas. Ak budú chodiť lacnejšie mestskou dopravou a ušetria svoj čas, až vedy budú ochotní prestúpiť z áut do MHD," odpovedal Mrva na to, ako by zatraktívnil dopravu pre cestujúcich. V tejto súvislosti tak nevylúčil, že by poplatky za využívanie MHD mohli klesnúť. "Dopravný podnik je dotovaný 62 miliónmi eur z mestského rozpočtu, ďalších 47 miliónov eur Dopravný podnik Bratislava inkasuje z predaja cestovných lístkov a 9 miliónov eur dostáva DPB svojou reklamnou činnosťou," uviedol Mrva s tým, že cena cestovných lístkov by mohla klesnúť len za predpokladu, že by ju na území hlavného mesta využívalo pravidelne viac ľudí, než v súčasnosti.
Aby bola bratislavská MHD pre ľudí viac atraktívna, Mrva by ako primátor dohliadol aj na to, aby dopravné prostriedky mestskej hromadnej dopravy nevyužívali asociáli, ktorí cestujú načierno bez cestovného lístka. "Je faktom, že MHD využívajú aj ľudia, ktorí znepríjemňujú ostatným cestujúcich jazdu. To bude minulosťou a je to veľmi jednoduché. Tam budú ľudia, ktorí takýchto pasažierov do dopravného prostriedku nepustia za predpokladu, že nebudú mať platný cestovný lístok. Bude tam služba, ktorá na to dohliadne, podobne ako v iných európskych mestách," vysvetlil Mrva predstavu o zvyšovaní kultúry cestovania.
Pokiaľ ide o zvýšenie bezpečnosti v uliciach Bratislavy, Mrva počíta s navýšením policajných hliadok, ale aj s modernizáciou kamerového systému. "Bezpečnostných kamier je dnes v meste len 157, čo je na Bratislavu veľmi málo. Je to úbohé a musí ich byť minimálne trojnásobok. Takisto je nevyhnutné, aby nebolo v uliciach len 2501 policajtov. Malo by ich byť o tretinu alebo aj o polovicu viac," uvádza Mrva vo svojom stanovisku k otázke bezpečnosti. Policajti by podľa jeho slov mali byť v teréne počas celého týždňa, nie iba v nočných hodinách a cez víkend. Takisto aj na všetkých kultúrno-spoločenských podujatiach.
Mrva sa chce pustiť aj do veľkého čistenia kanalizácie na celom území hlavného mesta. Reaguje tak na nedávne mimoriadne situácie, ktoré nastali v hlavnom meste po výdatných dažďoch. "Vo Vajnoroch sme čistili kanalizáciu a v niektorých častiach sme objavili takmer dvojmetrové nánosy hliny. V Bratislave sa kanále majú čistiť minimálne dvakrát ročne, ale domnievam sa, že sa to nedodržuje. Ja a môj tím odborníkov budeme špeciálne dohliadať na to, aby sa kanalizácia pravidelne čistila," uviedol Mrva s tým, že po prijatí takýchto opatrení podobná situácia nenastane. "Budeme koordinovať, kadiaľ tečie dažďová voda," uzavrel Mrva.
Mrva zabojuje o hlasy voličov aj snahou dostať rozpočet mesta do lepšej kondície. Dosiahnuť by to chcel lepším hospodárením, výsledkom ktorého by mala byť úspora 30 miliónov eur. Pracovať chce aj na tom, aby ľudí žijúcich a pracujúcich v Bratislave, avšak bez trvalého pobytu v hlavnom meste, motivoval k prihláseniu si trvalého pobytu v hlavnom meste. Akými krokmi nateraz nekonkretizoval.
