80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Starosta Vajnôr Ján Mrva poukázal na niekoľko faktorov aktuálneho stavu.
Autor TASR
Bratislava 20. februára (TASR) – Riešenie financovania hlavného mesta Slovenska patrí aj v tomto roku medzi ťažiskové úlohy Regionálneho združenia mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy. Aj preto, lebo financovanie Bratislavy je stále nedoriešené. Tvrdí to novozvolený predseda regionálneho združenia, starosta Vajnôr Ján Mrva.
Výnos dane z príjmov fyzických osôb sa v Bratislave delí medzi hlavné mesto a mestské časti v pomere 68 % ku 32 %. Okrem toho tu funguje solidarita veľkých mestských častí s malými. Tento systém však nie je celkom uspokojivý, a tak regionálne združenie v súčinnosti s hlavným mestom mieni vypracovať spravodlivejší model prerozdelenia financií.
„Som za túto roky zanedbanú tému vďačný za Bratislavčanov. Chcem, aby sa otvorila aj s ohľadom na nespravodlivé delenie financií pre samosprávy. Bratislava má veľkostný koeficient len 2,35 a má mať 4,5 až 5. Košice sú detto okrádané. Obe mestá sú takto odsúdené ísť z úveru do úveru a nerozvíjať sa. Ide približne o 300 - 500 miliónov eur, ktoré tu ľudia vyrobia, nezostanú tu, ale idú ako solidarita po Slovensku. Myslím si, že táto téma príde vhod aj vláde SR a bude môcť pustiť viac peňazí pre Bratislavu aj z dôvodu predsedníctva SR v EÚ v roku 2016. Nech toto naše nádherné mesto s riekou, horami a vinicami nevyzerá ako nejaká špinavá provincia,“ zdôraznil Mrva.
Údaje o počte obyvateľov z REGOB-u k 31. 12. 2014 uvádzajú, že 17 mestských častí hlavného mesta má spolu 465.288 obyvateľov. Avšak Štatistický úrad SR k 31. 12. 2014 eviduje podľa pôvodného sčítania ľudu z roku 2010 iba 417.389, čo je rozdiel 47.899 obyvateľov. „To je veľký rozdiel, nehovoriac už o približne 150.000 denne dochádzajúcich ľudí za prácou či školou a o neodhadnuteľný počet ľudí, čo tu nie sú prihlásení. Ministerstvo vnútra podľa posledných informácií by malo niekedy koncom tohto leta verifikovať údaje z celého územia SR a REGOB by mohol byť potom záväzný. Údaje z REGOB-u treba verifikovať. Ak sa tak nestane, tento rok bude pre Bratislavu, jej mestské časti a ich obyvateľov mimoriadne bolestivý a nespravodlivý,“ uzavrel Mrva.
Výnos dane z príjmov fyzických osôb sa v Bratislave delí medzi hlavné mesto a mestské časti v pomere 68 % ku 32 %. Okrem toho tu funguje solidarita veľkých mestských častí s malými. Tento systém však nie je celkom uspokojivý, a tak regionálne združenie v súčinnosti s hlavným mestom mieni vypracovať spravodlivejší model prerozdelenia financií.
„Som za túto roky zanedbanú tému vďačný za Bratislavčanov. Chcem, aby sa otvorila aj s ohľadom na nespravodlivé delenie financií pre samosprávy. Bratislava má veľkostný koeficient len 2,35 a má mať 4,5 až 5. Košice sú detto okrádané. Obe mestá sú takto odsúdené ísť z úveru do úveru a nerozvíjať sa. Ide približne o 300 - 500 miliónov eur, ktoré tu ľudia vyrobia, nezostanú tu, ale idú ako solidarita po Slovensku. Myslím si, že táto téma príde vhod aj vláde SR a bude môcť pustiť viac peňazí pre Bratislavu aj z dôvodu predsedníctva SR v EÚ v roku 2016. Nech toto naše nádherné mesto s riekou, horami a vinicami nevyzerá ako nejaká špinavá provincia,“ zdôraznil Mrva.
Údaje o počte obyvateľov z REGOB-u k 31. 12. 2014 uvádzajú, že 17 mestských častí hlavného mesta má spolu 465.288 obyvateľov. Avšak Štatistický úrad SR k 31. 12. 2014 eviduje podľa pôvodného sčítania ľudu z roku 2010 iba 417.389, čo je rozdiel 47.899 obyvateľov. „To je veľký rozdiel, nehovoriac už o približne 150.000 denne dochádzajúcich ľudí za prácou či školou a o neodhadnuteľný počet ľudí, čo tu nie sú prihlásení. Ministerstvo vnútra podľa posledných informácií by malo niekedy koncom tohto leta verifikovať údaje z celého územia SR a REGOB by mohol byť potom záväzný. Údaje z REGOB-u treba verifikovať. Ak sa tak nestane, tento rok bude pre Bratislavu, jej mestské časti a ich obyvateľov mimoriadne bolestivý a nespravodlivý,“ uzavrel Mrva.
