Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Projekt novej lanovky vyvolal nevôľu ochranárskych združení i obyvateľov Vysokých Tatier.
Autor TASR
Tatranská Lomnica 22. februára (TASR) – Spoločnosť Tatry Mountain Resorts (TMR) vo štvrtok opäť prezentovala svoj návrh na výstavbu novej lanovky prepájajúcej Skalnaté pleso s Hrebienkom. Urobila tak v Tatranskej Lomnici na medzinárodnom odbornom fóre Ekologická doprava – lepšia budúcnosť Tatier. Investor, ktorý prevádzkuje viacero slovenských lyžiarskych stredísk, tvrdí, že spomínaný zámer by pomohol vyriešiť problém s dopravou vo veľhorách. Nie všetky zainteresované strany s jeho tvrdeniami súhlasia.
„Záujem o Tatry sa oživil, rastie návštevnosť aj počet áut, avšak neprišli žiadne návrhy, ako vyriešiť dopravu. Aj na základe inšpirácie zo zahraničia sme prišli k tomu, že tieto dve strediská treba prepojiť, aby to bolo ekonomicky únosné. V tomto prípade sa ekonómia snúbi s ekológiou,“ uviedol predseda predstavenstva TMR Bohuš Hlavatý.
Podľa výskumu, ktorý zrealizoval nezávislý Inštitút pre dopravu a hospodárstvo, lanovkové prepojenie pomôže znížiť počet áut medzi oboma strediskami až o tisícku denne a zároveň aj tvorbu CO2 o 1,1 tony za deň. Celková výška nákladov na vybudovanie takéhoto strediska aj s lanovkovým prepojením odhaduje TMR na približne 70 miliónov eur. Hlavatý predpokladá, že v prvej polovici tohto roka sa podarí zámer odovzdať na proces posúdenia vplyvov na životné prostredie.
Prepojovacia lanovka je podľa Hlavatého moderná technológia s minimálnym počtom stĺpov. Na celom úseku by boli len tri a nie je potrebné pod ňou robiť výrub stromov. „Tatry sú len jedny a Slovensko má možnosť využiť ich prírodný potenciál, ľudia sem nechodia kvôli lanovkám, ale kvôli prírode a tá lanovka im len umožní, aby mali prírodu blízko. Veríme, že diskusia prebehne odborne, vezmú sa všetky fakty do úvahy, a že vláda naberie odvahu a vyrieši problém zonácie,“ dodal Hlavatý.
Projekt novej lanovky ale vyvolal nevôľu ochranárskych združení i obyvateľov Vysokých Tatier. „Keď som sa dozvedel o tomto zámere, dvihlo ma to zo stoličky, pretože mňa veľmi mrzí, že niekto tvrdí, že lanovka vyrieši dopravu vo Vysokých Tatrách. Tento problém máme na stole, musíme ho riešiť, ale v dlhodobom horizonte a nie stavbou jednej lanovky. Tá nám prinesie 12.000 ľudí za hodinu na Skalnaté pleso a prinesie ďalšie obrovské parkoviská v intraviláne, kde je už aj tak nedostatok pozemkov. Na celej tejto konferencii ma mrzí, že tu nie je seriózna snaha o riešenie problému, je tu snaha o niečo iné,“ upozornil tatranský mestský poslanec Róbert Gálfy, ktorý je zásadne proti výstavbe lanovky.
Podľa neho sa nedá porovnávať podobné prepojenie stredísk napríklad v Alpách, ktoré sú nepomerne väčšie ako tie vo Vysokých Tatrách. Zároveň ani jedno z nich nie je v národnom parku. „Vysoké Tatry sú jedinečné aj tým, že sú malé, jedno alpské údolie je veľké ako celé Vysoké Tatry. Tu je verejnosť zavádzaná a masírovaná niečím, čo nie je pravda. Samospráva nespí, do pol roka budeme mať na stole serióznu analýzu dopravy. Naznačím, že všetko smeruje k tomu, aby sa vytvorili záchytné parkoviská na hranici národného parku a z nich budú smerovať do stredísk elektrobusy,“ priblížil zámery radnice Gálfy. Jednou z hlavných úloh bude aj riešenie integrovanej dopravy.
Poslanec nesúhlasí ani s tvrdením TMR, že nová lanovka by prispela k rozvoju oblasti v okolí Hrebienka. Práve tu chce spoločnosť vybudovať 12 kilometrov zjazdoviek. „Sme v národnom parku a podľa toho by sme mali k problematike pristupovať. Stále tvrdím, že Starý Smokovec je uzol pre turistiku a nie pre lyžiarske strediská,“ upozornil. Dodal, že developeri sa stále budú snažiť dosiahnuť svoje, ide o to, ako k tomu pristúpi samospráva a iné dotknuté strany.
Podľa Hlavatého je najväčším problémom chýbajúca zonácia Tatranského národného parku (TANAP). „Miesto toho, aby sme sa bavili pragmaticky a s argumentmi, sa bavíme emotívne a bez podkladov, pretože nie je vyriešené, ako majú Vysoké Tatry vyzerať,“ zdôraznil Hlavatý s tým, že sa to rieši už 12 rokov a bez reálneho výstupu sú všetky debaty absolútne nepodložené.
„My si počkáme na písomné podklady k tomuto zámeru, zatiaľ na stole nič nemáme. Čo však môžem povedať, že naše následné vyjadrenia budú podrobne zohľadňovať dopad a vplyv na biodiverzitu a životné prostredie v národnom parku,“ reagoval na projekt lanového prepojenia riaditeľ Správy TANAP Pavol Majko.
„Záujem o Tatry sa oživil, rastie návštevnosť aj počet áut, avšak neprišli žiadne návrhy, ako vyriešiť dopravu. Aj na základe inšpirácie zo zahraničia sme prišli k tomu, že tieto dve strediská treba prepojiť, aby to bolo ekonomicky únosné. V tomto prípade sa ekonómia snúbi s ekológiou,“ uviedol predseda predstavenstva TMR Bohuš Hlavatý.
Podľa výskumu, ktorý zrealizoval nezávislý Inštitút pre dopravu a hospodárstvo, lanovkové prepojenie pomôže znížiť počet áut medzi oboma strediskami až o tisícku denne a zároveň aj tvorbu CO2 o 1,1 tony za deň. Celková výška nákladov na vybudovanie takéhoto strediska aj s lanovkovým prepojením odhaduje TMR na približne 70 miliónov eur. Hlavatý predpokladá, že v prvej polovici tohto roka sa podarí zámer odovzdať na proces posúdenia vplyvov na životné prostredie.
Prepojovacia lanovka je podľa Hlavatého moderná technológia s minimálnym počtom stĺpov. Na celom úseku by boli len tri a nie je potrebné pod ňou robiť výrub stromov. „Tatry sú len jedny a Slovensko má možnosť využiť ich prírodný potenciál, ľudia sem nechodia kvôli lanovkám, ale kvôli prírode a tá lanovka im len umožní, aby mali prírodu blízko. Veríme, že diskusia prebehne odborne, vezmú sa všetky fakty do úvahy, a že vláda naberie odvahu a vyrieši problém zonácie,“ dodal Hlavatý.
Projekt novej lanovky ale vyvolal nevôľu ochranárskych združení i obyvateľov Vysokých Tatier. „Keď som sa dozvedel o tomto zámere, dvihlo ma to zo stoličky, pretože mňa veľmi mrzí, že niekto tvrdí, že lanovka vyrieši dopravu vo Vysokých Tatrách. Tento problém máme na stole, musíme ho riešiť, ale v dlhodobom horizonte a nie stavbou jednej lanovky. Tá nám prinesie 12.000 ľudí za hodinu na Skalnaté pleso a prinesie ďalšie obrovské parkoviská v intraviláne, kde je už aj tak nedostatok pozemkov. Na celej tejto konferencii ma mrzí, že tu nie je seriózna snaha o riešenie problému, je tu snaha o niečo iné,“ upozornil tatranský mestský poslanec Róbert Gálfy, ktorý je zásadne proti výstavbe lanovky.
Podľa neho sa nedá porovnávať podobné prepojenie stredísk napríklad v Alpách, ktoré sú nepomerne väčšie ako tie vo Vysokých Tatrách. Zároveň ani jedno z nich nie je v národnom parku. „Vysoké Tatry sú jedinečné aj tým, že sú malé, jedno alpské údolie je veľké ako celé Vysoké Tatry. Tu je verejnosť zavádzaná a masírovaná niečím, čo nie je pravda. Samospráva nespí, do pol roka budeme mať na stole serióznu analýzu dopravy. Naznačím, že všetko smeruje k tomu, aby sa vytvorili záchytné parkoviská na hranici národného parku a z nich budú smerovať do stredísk elektrobusy,“ priblížil zámery radnice Gálfy. Jednou z hlavných úloh bude aj riešenie integrovanej dopravy.
Poslanec nesúhlasí ani s tvrdením TMR, že nová lanovka by prispela k rozvoju oblasti v okolí Hrebienka. Práve tu chce spoločnosť vybudovať 12 kilometrov zjazdoviek. „Sme v národnom parku a podľa toho by sme mali k problematike pristupovať. Stále tvrdím, že Starý Smokovec je uzol pre turistiku a nie pre lyžiarske strediská,“ upozornil. Dodal, že developeri sa stále budú snažiť dosiahnuť svoje, ide o to, ako k tomu pristúpi samospráva a iné dotknuté strany.
Podľa Hlavatého je najväčším problémom chýbajúca zonácia Tatranského národného parku (TANAP). „Miesto toho, aby sme sa bavili pragmaticky a s argumentmi, sa bavíme emotívne a bez podkladov, pretože nie je vyriešené, ako majú Vysoké Tatry vyzerať,“ zdôraznil Hlavatý s tým, že sa to rieši už 12 rokov a bez reálneho výstupu sú všetky debaty absolútne nepodložené.
„My si počkáme na písomné podklady k tomuto zámeru, zatiaľ na stole nič nemáme. Čo však môžem povedať, že naše následné vyjadrenia budú podrobne zohľadňovať dopad a vplyv na biodiverzitu a životné prostredie v národnom parku,“ reagoval na projekt lanového prepojenia riaditeľ Správy TANAP Pavol Majko.
