Trenčianske Stankovce 19. decembra (TASR) – Hoci obec Trenčianske Stankovce v okrese Trenčín sa na mape Slovenska objavila iba pred necelým polstoročím, archeologické nálezy dokazujú, že toto územie bolo osídlené už v predhistorických dobách. Obec leží osem kilometrov od krajského mesta Trenčín v Trenčianskej kotline pod Považským Inovcom. Prírodnými skvostami ležiacimi v katastri obce sú Malostankovské vresovisko a Selecký potok.



Ako informoval starosta obce Martin Markech, súčasné Trenčianske Stankovce vznikli v roku 1972 zlúčením vtedajších samostatných obcí Malé Stankovce, Veľké Stankovce, Sedličná a Rozvadze. Najstaršou písomne doloženou časťou obce sú Rozvadze, ktoré sa prvýkrát spomínajú už v roku 1212. Prvá zmienka o Stankovciach pochádza z roku 1345. Pôvodne išlo o jednu dedinu, ktorá sa časom rozdelila na dve samostatné - Veľké a Malé Stankovce. Prvá písomná zmienka o Sedličnej je z roku 1403.

Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Hlavným zdrojom obživy bolo v minulosti poľnohospodárstvo, čo vyjadrujú aj obecné pečate. Na pečatidle Veľkých Stankoviec, datovanom v roku 1733, je snop obilia. Obyvatelia sa zamestnávali aj chovom poľnohospodárskych zvierat. Niektorí sa príležitostne venovali rybolovu. Až do druhej svetovej vojny a krátko po nej lovili obyvatelia ryby vo Váhu najmä v noci.

Ako sa uvádza v historických prameňoch, v roku 1877 boli v Rozvadzoch dvaja krčmári, v Malých Stankovciach jeden mlynár, traja krčmári, jeden kováč, vo Veľkých Stankovciach traja mlynári, dvaja krčmári a dvaja kováči, v Sedličnej jeden zámočník s učňom, jeden kováč a jeden stolár. Do podnikateľskej oblasti v druhej polovici 19. storočia patrili aj panské pálenice vo Veľkých Stankovciach a v Rozvadzoch a tehelne vo Veľkých Stankovciach, v 18. storočí bol vo Veľkých Stankovciach rozšírený obchod s drevom.



Dnes sú Trenčianske Stankovce modernou strediskovou obcou s kompletnou infraštruktúrou, školou, škôlkou, silným podnikateľským zázemím, obchodnou sieťou a zdravotným strediskom. Obec má okolo 3200 obyvateľov a ich počet každoročne rastie.

Obec láka čoraz viac obyvateľov

Kompletná infraštruktúra, podnikateľské zázemie, služby, výhodná poloha a dopravná dostupnosť robia z obce Trenčianske Stankovce v okrese Trenčín atraktívne miesto pre život. I preto podľa starostu Martina Markecha v posledných rokoch neustále rastie počet obyvateľov.



„Počet obyvateľov neustále rastie, pribúdajú tu nové bytovky. V budúcnosti by sme chceli vytvoriť ešte lepšie podmienky na individuálnu bytovú výstavbu, čím chceme pritiahnuť nových obyvateľov, ale vytvoriť lepšie podmienky na bývanie aj pre našich rodákov. Máme nejaké obecné pozemky, ktoré sú v rámci územného plánu určené na individuálnu bytovú výstavbu,“ skonštatoval Markech.

Trenčianske Stankovce sú podľa neho atraktívne preto, že sú blízko krajského mesta Trenčín, blízko je i do Českej republiky, veľmi dobrý prístup je na neďalekú diaľnicu a dopravná obslužnosť sa ešte zlepší po dobudovaní rýchlostnej komunikácie R2, ktorá bude spájať Trenčín s hornou Nitrou. V obci je základná škola, materská škola, dobre vybudovaná obchodná sieť, zdravotné stredisko, pošta či lekáreň. Pýchou obce je veľký kultúrny dom s reštauráciou a dvoma spoločenskými sálami. Na slovenské pomery je pomerne vyťažený, stal sa vyhľadávaným miestom konania svadieb, stužkových slávností, osláv, smútočných posedení i podnikových spoločenských akcií.

Foto: TASR/Radovan Stoklasa

V tomto roku dokončili odkanalizovanie obce, ktoré bolo súčasťou veľkého projektu Trenčianskych vodární a kanalizácií. V Trenčianskych Stankovciach sa tak už všetci obyvatelia budú môcť napojiť na kanalizáciu, stavba je podľa Markecha dokončená, kolaudovať ju budú začiatkom budúceho roku. Súčasťou kanalizácie je aj zrekonštruovaná čistiareň odpadových vôd, ktorá má väčšiu kapacitu ako doterajšia. Obyvatelia obce si pochvaľujú aj tohtoročnú komplexnú rekonštrukciu verejného osvetlenia vrátane výmeny nadzemného vedenia. V obci vymenili 305 zastaraných svietidiel za úspornejšie LED svietidlá. Na celkových nákladoch takmer 305.000 eur sa podieľali eurofondy sumou 231.000 eur.

„V časti obce Sedličná máme priemyselný park, kde sídli niekoľko významných medzinárodných spoločností. Tie tvoria jeden z významných príjmov obecného rozpočtu, ale podporujú aj aktivity v našej obci. Či už je to futbalový klub alebo tunajšiu základnú školu. Komunikácia samosprávy s podnikateľskými subjektmi je na veľmi dobrej úrovni,“ pochvaľuje si starosta.

Ľudovú kultúru pripomínajú zvonice i gazdovský dvor

Dediny tvoriace dnešnú obec Trenčianske Stankovce vynikali v minulosti svojráznou ľudovou kultúrou, ktorú dnes pripomínajú už len niektoré architektonické pamiatky a zvyšky stavieb ako mlyny či sýpky. O zachovanie kultúrneho dedičstva tohto regiónu sa však starajú aj tamojší nadšenci, najmä z časti Rozvadze.



Raritou Trenčianskych Stankoviec sú štyri zvonice. Z nich vyniká murovaná zvonička vo Veľkých Stankovciach, datovaná rokom 1859 s klasicistickým zvonom, preliatym v roku 1949 trenčianskym zvonolejárom Pavlom Rankom. Ďalšou je neskoroklasicistická zvonica so zvonom z roku 1867 a s kamennou plastikou. Ďalšou je zvonička v Sedličnej so zvonom z 18. storočia a zvonica v Malých Stankovciach.

Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Najväčšou a najpozoruhodnejšou sakrálnou pamiatkou Trenčianskych Stankoviec je však evanjelický kostol v Malých Stankovciach, ktorý je najväčšou historickou dominantou obce. Ďalšou dominantou obce je filiálny rímsko-katolícky kostol dostavaný v roku 1994 ako doklad modernej sakrálnej architektúry. V miestnej časti Sedličná bola kedysi židovská synagóga a cintorín. Zanikli po II. svetovej vojne.

Zachovanie kultúrneho dedičstva obce vzali do svojich rúk obyvatelia najstaršej časti Trenčianskych Stankoviec, bývalej samostatnej obce Rozvadze. Od tamojších obyvateľov vzišla myšlienka na oslavy 800. výročia prvej písomnej zmienky (1212), na vydanie výročnej publikácie o Rozvadze, ale aj vytvorenie folklórneho zoskupenia či gazdovského dvora. Podľa jednej z najaktívnejších záchrankýň ľudových tradícií Heleny Bočákovej vznikla folklórna skupina Rozvadzan, ktorá dnes prináša radosť nielen obyvateľom Trenčianskych Stankoviec, ale aj v obciach a mestách v Trenčianskom kraji i na neďalekej Morave.

Gazdovský dvor vznikol v najstaršom stojacom dome v osade Rozvadze, ktorý má už viac ako 100 rokov. Jeho majiteľ poskytol neobývaný dom Rozvadzanom, ktorí ho premenili na minimúzeum prinášajúce prostredníctvom fotografií, krojov, dobových nástrojov a poľnohospodárskych strojov históriu Rozvádz. "Okrem monografie sme urobili aj rodokmeň celých Rozvádz. Každý dom, kto, kedy postavil a kto v ňom dnes býva – to všetko máme spracované, doplnila Bočáková.

V obci vychádzajú dvoje noviny – Stankovský informátor a Hlas

Šport, kultúra a spoločenský život má v živote obyvateľov obce Trenčianske Stankovce svoje pevné miesto. Pýchou dediny je tamojší relaxačno-športový areál s hlavným futbalovým ihriskom a dvoma ďalšími ihriskami. Súčasťou areálu je aj moderný penzión s reštauráciou.

Podľa starostu obce Martina Markecha slúži areál najmä tamojším futbalistom, ale aj obyvateľom obce. Prvé mužstvo mužov hráva štvrtú ligu, no svoj prechodný domov majú v areáli v Trenčianskych Stankovciach aj fortunaligoví futbalisti majstrovského AS Trenčín. Miest na športovanie nikdy nie je dosť, a tak obec požiadala o vládnu dotáciu na výstavbu multifunkčného ihriska.

„Ihrisko je pred dokončením, bude v parku Jána Lipského na mieste starého betónového, ktoré nebolo využívané. Na ihrisko sme dostali dotáciu z rezervy predsedu vlády vo výške 40.000 eur, ďalších viac ako 31.000 eur zafinancujeme z vlastného rozpočtu. Myslím si, že je to veľmi dobrá možnosť ako zvýšiť športové aktivity obyvateľov obce. Nielen najmladšej generácie, ale všetkých generácií,“ doplnil starosta s tým, že pre verejnosť ho otvoria začiatkom budúceho roka. Okrem majstrovských futbalových stretnutí tamojších futbalistov dotvárajú športový kolorit obce aj futbalové turnaje medzi všetkými štyrmi bývalými obcami, tvoriacimi Trenčianske Stankovce, veľkej popularite sa tešia každoročný volejbalový a tenisový turnaj. Tenisu tento rok podľa starostu neprialo počasie. Organizátorov turnaja to však neodradilo a turnaj usporiadali v športovej hale v Bánovciach nad Bebravou.

Tradičné športové aktivity z minulosti v Trenčianskych Stankovciach zachováva Telovýchovná jednota Sokol. Niektorí členovia TJ Sokol sa v tomto roku dokonca zúčastnili na medzinárodnom športovom podujatí vo Fínsku. Súčasťou TJ Sokol ja aj zaujímavý lukostrelecký krúžok, ktorý ponúka možnosti športového vyžitia netradičnou formou.

Dlhoročnú, už viac ako 130-ročnú tradíciu má v obci Dobrovoľný hasičský zbor. Založili ho v roku 1885 vo Veľkých Stankovciach. V tomto roku dostali hasiči v Trenčianskych Stankovciach, podobne ako v mnohých ďalších slovenských obciach, z ministerstva vnútra novú hasičskú a protipovodňovú techniku. Nemalý podiel na spoločenskom živote v obci má aj tamojšia aktívna Jednota dôchodcov a zväz chovateľov. O zachovávanie ľudových tradícií sa stará folklórny súbor Rozvadžan a detský folklórny súbor Stankovčan.

Zaujímavosťou Trenčianskych Stankoviec je skutočnosť, že tam vychádzajú dvoje noviny. Obec vydáva Stankovský informátor, ktorý informuje o udalostiach v obci. „V tomto roku začala skupina ľudí z Trenčianskych Stankoviec vydávať aj druhé periodikum. Nazvali ho Hlas a má byť akousi alternatívou k Stankovskému informátorovi,“ doplnil Markech s tým, že Hlas má iný charakter a venuje sa skôr rodinným príbehom z obce, spoločnostiam, podnikateľom pôsobiacim v obci a histórii.

Ľudovú kultúru pripomínajú zvonice i gazdovský dvor

Dediny tvoriace dnešnú obec Trenčianske Stankovce vynikali v minulosti svojráznou ľudovou kultúrou, ktorú dnes pripomínajú už len niektoré architektonické pamiatky a zvyšky stavieb ako mlyny či sýpky. O zachovanie kultúrneho dedičstva tohto regiónu sa však starajú aj tamojší nadšenci, najmä z časti Rozvadze.

Raritou Trenčianskych Stankoviec sú štyri zvonice. Z nich vyniká murovaná zvonička vo Veľkých Stankovciach, datovaná rokom 1859 s klasicistickým zvonom, preliatym v roku 1949 trenčianskym zvonolejárom Pavlom Rankom. Ďalšou je neskoroklasicistická zvonica so zvonom z roku 1867 a s kamennou plastikou. Ďalšou je zvonička v Sedličnej so zvonom z 18. storočia a zvonica v Malých Stankovciach.

Najväčšou a najpozoruhodnejšou sakrálnou pamiatkou Trenčianskych Stankoviec je však evanjelický kostol v Malých Stankovciach, ktorý je najväčšou historickou dominantou obce. Ďalšou dominantou obce je filiálny rímsko-katolícky kostol dostavaný v roku 1994 ako doklad modernej sakrálnej architektúry. V miestnej časti Sedličná bola kedysi židovská synagóga a cintorín. Zanikli po II. svetovej vojne.

Zachovanie kultúrneho dedičstva obce vzali do svojich rúk obyvatelia najstaršej časti Trenčianskych Stankoviec, bývalej samostatnej obce Rozvadze. Od tamojších obyvateľov vzišla myšlienka na oslavy 800. výročia prvej písomnej zmienky (1212), na vydanie výročnej publikácie o Rozvadze, ale aj vytvorenie folklórneho zoskupenia či gazdovského dvora. Podľa jednej z najaktívnejších záchrankýň ľudových tradícií Heleny Bočákovej vznikla folklórna skupina Rozvadzan, ktorá dnes prináša radosť nielen obyvateľom Trenčianskych Stankoviec, ale aj v obciach a mestách v Trenčianskom kraji i na neďalekej Morave.

Gazdovský dvor vznikol v najstaršom stojacom dome v osade Rozvadze, ktorý má už viac ako 100 rokov. Jeho majiteľ poskytol neobývaný dom Rozvadzanom, ktorí ho premenili na minimúzeum prinášajúce prostredníctvom fotografií, krojov, dobových nástrojov a poľnohospodárskych strojov históriu Rozvádz. "Okrem monografie sme urobili aj rodokmeň celých Rozvádz. Každý dom, kto, kedy postavil a kto v ňom dnes býva – to všetko máme spracované," doplnila Bočáková.