Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
O cintorín sa ako dobrovoľníci starajú vojaci z 12. mechanizovaného práporu v Nitre a z protilietadlovej raketovej brigády, ktorých dnes ocenil štátny tajomník MO SR Miloš Koterec.
Autor TASR
Nitra 28. júla (TASR) – Pietnou spomienkou pri príležitosti 100. výročia začiatku prvej svetovej vojny si dnes v Nitre zástupcovia mesta i Ministerstva obrany (MO) SR pripomenuli pamiatku obetí tzv. Veľkej vojny. Spomienka sa uskutočnila na Vojenskom cintoríne v Nitre – Mlynárciach, kde sú pochované obete vojny. Hroby spravuje Mestská správa cintorínov Nitra, ktorá ich postupne všetky obnovuje.
O cintorín sa ako dobrovoľníci starajú vojaci z 12. mechanizovaného práporu v Nitre a z protilietadlovej raketovej brigády, ktorých dnes ocenil štátny tajomník MO SR Miloš Koterec. „Každá vojna a všetky obetované životy sú mementom pre spoločnosť, ktorá sa zúčastnila takéhoto diania. Momentálne máme vyše 13.000 vojakov v činnej službe a sledujeme ich ohrozenie pri zahraničných misiách. Práve vojnové udalosti nám musia byť výstrahou, aby nasadenie našich vojakov malo význam a aby to neboli nezmyselné obete na životoch,“ povedal Koterec. Vojenský cintorín v Nitre je podľa jeho slov jedným z tých, ktoré sú priamo spojené s našimi ozbrojenými silami, preto sa vojaci činní v službe starajú o tento cintorín a vytvárajú väzbu medzi tým, čo tu bolo a čo je dnes.
Vojenský cintorín v Nitre – Mlynárciach bol zriadený počas prvej svetovej vojny v rokoch 1914-1915. Pochovaných je tu 427 vojakov rôznych národností a náboženstiev. Ležia tu Turci, Srbi, Chorváti, Poliaci či Rusi. Nitriansky historik Štefan Košovan tvrdí, že cintorín vznikol v blízkosti barakovej nemocnice, ktorá stála pri bývalom cukrovare neďaleko od cintorína. „V nej zachytávali vojakov rakúsko-uhorskej armády, ale aj nepriateľov či zajatcov, či už zranených alebo keď sa vyskytla epidémia. Veľa z nich zahynulo a pochovávali ich práve na tomto cintoríne,“ povedal. Cintorín bol v minulosti udržiavaný, no postupne chátral. „Bol v dezolátnom stave, kým sa o neho nezačali starať vojaci. Dokonca aj hrozilo, že zanikne, pretože existuje vyhláška, podľa ktorej hroby, ktoré nemajú majiteľa a zaplatené poplatky, budú zrušené,“ konštatoval Košovan.
Vojaci protilietadlovej raketovej brigády a 12. mechanizovaného práporu z Nitry držia patronát nad cintorínom zhruba sedem rokov. „Vtedy vznikol nápad dať sa dokopy s mestom Nitra. Začali sme cintorín kosiť, upratovať, vynášať odpad a mesto nám povolilo vykonávať tu rôzne akcie,“ povedal Štefan Husár, veliaci poddôstojník protilietadlovej raketovej brigády. O cintorín sa stará približne 30 vojakov, ktorí štyrikrát do roka chodia upratovať cintorín. Vlani na výročie Červených makov, čo je 11. novembra, prišli do Nitry aj priami potomkovia pochovaných vojakov z Poľska.
O cintorín sa ako dobrovoľníci starajú vojaci z 12. mechanizovaného práporu v Nitre a z protilietadlovej raketovej brigády, ktorých dnes ocenil štátny tajomník MO SR Miloš Koterec. „Každá vojna a všetky obetované životy sú mementom pre spoločnosť, ktorá sa zúčastnila takéhoto diania. Momentálne máme vyše 13.000 vojakov v činnej službe a sledujeme ich ohrozenie pri zahraničných misiách. Práve vojnové udalosti nám musia byť výstrahou, aby nasadenie našich vojakov malo význam a aby to neboli nezmyselné obete na životoch,“ povedal Koterec. Vojenský cintorín v Nitre je podľa jeho slov jedným z tých, ktoré sú priamo spojené s našimi ozbrojenými silami, preto sa vojaci činní v službe starajú o tento cintorín a vytvárajú väzbu medzi tým, čo tu bolo a čo je dnes.
Vojenský cintorín v Nitre – Mlynárciach bol zriadený počas prvej svetovej vojny v rokoch 1914-1915. Pochovaných je tu 427 vojakov rôznych národností a náboženstiev. Ležia tu Turci, Srbi, Chorváti, Poliaci či Rusi. Nitriansky historik Štefan Košovan tvrdí, že cintorín vznikol v blízkosti barakovej nemocnice, ktorá stála pri bývalom cukrovare neďaleko od cintorína. „V nej zachytávali vojakov rakúsko-uhorskej armády, ale aj nepriateľov či zajatcov, či už zranených alebo keď sa vyskytla epidémia. Veľa z nich zahynulo a pochovávali ich práve na tomto cintoríne,“ povedal. Cintorín bol v minulosti udržiavaný, no postupne chátral. „Bol v dezolátnom stave, kým sa o neho nezačali starať vojaci. Dokonca aj hrozilo, že zanikne, pretože existuje vyhláška, podľa ktorej hroby, ktoré nemajú majiteľa a zaplatené poplatky, budú zrušené,“ konštatoval Košovan.
Vojaci protilietadlovej raketovej brigády a 12. mechanizovaného práporu z Nitry držia patronát nad cintorínom zhruba sedem rokov. „Vtedy vznikol nápad dať sa dokopy s mestom Nitra. Začali sme cintorín kosiť, upratovať, vynášať odpad a mesto nám povolilo vykonávať tu rôzne akcie,“ povedal Štefan Husár, veliaci poddôstojník protilietadlovej raketovej brigády. O cintorín sa stará približne 30 vojakov, ktorí štyrikrát do roka chodia upratovať cintorín. Vlani na výročie Červených makov, čo je 11. novembra, prišli do Nitry aj priami potomkovia pochovaných vojakov z Poľska.
