Tvrdošín/Leštiny 18. marca (TASR) - Oravský región na severozápade Slovenska sa pýši rovno dvoma vzácnymi drevenými kostolmi zapísanými do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Gotický kostolík v Tvrdošíne i artikulárny kostol v Leštinách sa týmto zápisom z roku 2008 dostali do oveľa väčšieho povedomia širokej verejnosti.

Kostol Všetkých svätých v hornooravskom meste Tvrdošín patrí medzi najstaršie zachované architektonické pamiatky celej Oravy. Podľa výsledkov expertíz boli stromy použité na stavbu tejto jedinečnej neskorogotickej sakrálnej stavby skonštruovanej výhradne z dreva bez použitia kovových klincov spílené už okolo roku 1440. Kostolík ponúka na obdiv svoju zreštaurovanú renesančnú úpravu z polovice 17. storočia s rozmerným barokovým oltárom, ktorý niekedy v tom období nahradil pôvodný oveľa menší gotický.

Najhoršie obdobie zažil v 80. rokoch minulého storočia, kedy hrozilo jeho nenávratné zničenie. Vedenie mestskej samosprávy sa vtedy zasadilo za záchranu drevenej stavby z prvej polovice 15. storočia. "V roku 1994 toto úsilie ocenila paneurópska organizácia Europa Nostra. Tieto ocenenia majú pripomínať nasledujúcim generáciám povinnosť naďalej sa starať o zachovanie tejto významnej slovenskej, európskej, ale aj svetovej kultúrnej pamiatky," povedala pre TASR Erika Čajková, vedúca oddelenia kultúry tvrdošínskeho mestského úradu.

Turisti majú o kostol podľa nej čoraz väčší záujem, svedčí o tom aj značný nárast návštevnosti. Pred zápisom do UNESCO bola mizivá, vlani si ho prišlo prezrieť takmer 3700 záujemcov, pričom každoročne sa počet návštevníkov zvyšuje. V roku 2015 videlo jeho priestory približne 3100 ľudí, rok predtým bezmála 2900. V roku 2013 to bolo 1800 turistov a v roku 2012 o stovku menej.

Drevený artikulárny kostol v Leštinách z konca 17. storočia je bohato zdobený a vyniká rôznorodosťou tvarov, farieb a motívov. Interiér zdobia nástenné kvetinové maľby, nachádza sa v ňom barokový oltár s drevorezbou z konca 17. storočia a bohato zdobená kazateľnica zo začiatku 18. storočia. Na bohoslužby tu chodil napríklad významný slovenský básnik Pavol Orzságh Hviezdoslav.

"Z architektonického pohľadu predstavuje typický model kostola z konca 17. storočia. Spolu s kostolom sa v jeho blízkosti vybudovala aj fara. Kostol má podlhovastý pôdorys a je na príkrom svahu. Tento sklon bol vyrovnaný kamennou základňou. Na výstavbu sa použilo smrekové drevo z okolitých lesov. Dominantu kostola tvorí veľká valbová strecha pokrytá dreveným šindľom. Súčasťou kostola je aj malá prístavba za oltárom. Vstup do kostola tvorí portál s archivoltou," uviedla obecná samospráva na svojej oficiálnej internetovej stránke.