V súčasnosti žije v obci 706 ľudí, ale ich počet opäť narastá, čo je dôležitým prísľubom pre budúcnosť.
Autor TASR
Siladice 20. júna (TASR) – Najviac ľudí žilo v Siladiciach v okrese Hlohovec podľa dostupných materiálov v roku 1921, keď bolo v matrike zapísaných 909 obyvateľov. Vojnové konflikty a neskôr i ďalšie faktory sa podpísali pod skutočnosť, že ich počet postupne klesal. V súčasnosti žije v obci 706 ľudí, ale ich počet opäť narastá, čo je dôležitým prísľubom pre budúcnosť.
Siladice patria k obciam, o ktorých je prvá písomná zmienka v Zoborskej listine v roku 1113. Archeologický výskum z roku 2011 ale potvrdil keltské osídlenie už z 2. až 1. storočia pred naším letopočtom i slovanské osídlenie z 8. storočia. Staroslovanskú osadu i osídlenie z doby rímskej objavili archeológovia už v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Všetky nálezy našli v lokalite terajšieho poľnohospodárskeho družstva, tie z roku 2011 na budovanom družstevnom hnojisku. Dnešná obec vznikla východne od staršieho osídlenia v blízkosti riečneho brodu, ktorý bol známy už v praveku.
Stáročia bola obec vo vlastníctve zoborského opátstva, v 16. storočí patrila Wolfgangovi Nagyovi, ktorý sa pridal k Turkom, preto mu majetok skonfiškovali. Neskôr sa dostáva do rúk Sziládiovcov ako prejav vďaky za vojenskú oddanosť. Od roku 1641 patrili Siladice Eszterházyovcom, v roku 1663 obec spustošili Turci. Počas storočí ju kvárili mor, požiare, zemetrasenia i veľká voda.
Veľké dejiny sa Siladiciam nevyhýbali. Obec mala svojich hrdinov i padlých v prvej aj druhej svetovej vojne, v Slovenskom národnom povstaní. Sužovali ju veľké mrazy i horúčavy. V roku 1946 napríklad nepršalo od marca do novembra. Ale Siladice vydržali. Postavili školu, prvá školská budova je z roku 1856. Pôvodne barokový, neskôr empírovo upravený kostol pochádza z roku 1749, prvá budova obecného úradu bola postavená v roku 1934, dnes v nej sídli poštový úrad a zdravotné stredisko. V roku 1973 dokončili kultúrny dom, o pár rokov neskôr dom smútku, vybudovali sa nové cesty, chodníky, vodovod je z roku 1968, v roku 1986 bol vybudovaný nový vodný zdroj. Obec bola elektrifikovaná už v roku 1917 a odvtedy sa zmodernizovalo a rozšírilo aj verejné osvetlenie, miestny rozhlas. V kronike nachádzame aj záznam, že železničná trať sa začala stavať okolo Siladíc niekedy v roku 1873. V roku 1952 v obci založili poľnohospodárske družstvo.
Siladice majú vo svojom bielo-zlato-zelenom erbe lemeš (ostrá kovová časť pluhu), čerieslo (takisto časť pluhu) a motyku. Z histórie sa zachovali tri pečate z rokov 1780, 1782 a 1838. O týchto a ďalších skutočnostiach sa píše v knihe Siladické premeny, ktorá vyšla v roku 2013 k 900. výročiu prvej písomnej zmienky o obci.
Siladice patria k obciam, o ktorých je prvá písomná zmienka v Zoborskej listine v roku 1113. Archeologický výskum z roku 2011 ale potvrdil keltské osídlenie už z 2. až 1. storočia pred naším letopočtom i slovanské osídlenie z 8. storočia. Staroslovanskú osadu i osídlenie z doby rímskej objavili archeológovia už v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Všetky nálezy našli v lokalite terajšieho poľnohospodárskeho družstva, tie z roku 2011 na budovanom družstevnom hnojisku. Dnešná obec vznikla východne od staršieho osídlenia v blízkosti riečneho brodu, ktorý bol známy už v praveku.
Stáročia bola obec vo vlastníctve zoborského opátstva, v 16. storočí patrila Wolfgangovi Nagyovi, ktorý sa pridal k Turkom, preto mu majetok skonfiškovali. Neskôr sa dostáva do rúk Sziládiovcov ako prejav vďaky za vojenskú oddanosť. Od roku 1641 patrili Siladice Eszterházyovcom, v roku 1663 obec spustošili Turci. Počas storočí ju kvárili mor, požiare, zemetrasenia i veľká voda.
Veľké dejiny sa Siladiciam nevyhýbali. Obec mala svojich hrdinov i padlých v prvej aj druhej svetovej vojne, v Slovenskom národnom povstaní. Sužovali ju veľké mrazy i horúčavy. V roku 1946 napríklad nepršalo od marca do novembra. Ale Siladice vydržali. Postavili školu, prvá školská budova je z roku 1856. Pôvodne barokový, neskôr empírovo upravený kostol pochádza z roku 1749, prvá budova obecného úradu bola postavená v roku 1934, dnes v nej sídli poštový úrad a zdravotné stredisko. V roku 1973 dokončili kultúrny dom, o pár rokov neskôr dom smútku, vybudovali sa nové cesty, chodníky, vodovod je z roku 1968, v roku 1986 bol vybudovaný nový vodný zdroj. Obec bola elektrifikovaná už v roku 1917 a odvtedy sa zmodernizovalo a rozšírilo aj verejné osvetlenie, miestny rozhlas. V kronike nachádzame aj záznam, že železničná trať sa začala stavať okolo Siladíc niekedy v roku 1873. V roku 1952 v obci založili poľnohospodárske družstvo.
Siladice majú vo svojom bielo-zlato-zelenom erbe lemeš (ostrá kovová časť pluhu), čerieslo (takisto časť pluhu) a motyku. Z histórie sa zachovali tri pečate z rokov 1780, 1782 a 1838. O týchto a ďalších skutočnostiach sa píše v knihe Siladické premeny, ktorá vyšla v roku 2013 k 900. výročiu prvej písomnej zmienky o obci.