Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 21. december 2024Meniny má Bohdan
< sekcia Regióny

Spišské divadlo uvedie ďalšiu hru v spišskom nárečí

Na archívnej snímke Spišské divadlo Foto: Spišské divadlo

Na premiére hry, ktorá bude v piatok 9. a v sobotu 10. februára, sa môžu diváci tešiť na príbeh o láske, nevere, žiarlivosti, intrigách a vypočítavosti.

Spišská Nová Ves 4. februára (TASR) – Spišské divadlo v Spišskej Novej Vsi uvedie ďalšiu hru v nárečí. Dramaturgička Ivana Brošková TASR informovala, že druhú polovicu sezóny 2017/2018 odštartuje na hlavnej scéne tragikomédia Až tri v taňcu na Vidermaňcu od slovenského režiséra a dramaturga Michala Babiaka. „Tá bola preložená do spišského, resp. smižianskeho dialektu Antonom Kretom, spišským rodákom a dlhoročným dramaturgom Slovenského národného divadla v Bratislave. V minulosti pre Spišské divadlo preložil do spišstiny aj veľmi úspešnú inscenáciu Ženský zákon,“ uviedla.

Na premiére hry, ktorá bude v piatok 9. a v sobotu 10. februára, sa môžu diváci tešiť na príbeh o láske, nevere, žiarlivosti, intrigách a vypočítavosti. Inscenácia bude režisérskou premiérou Michala Babiaka v Spišskom divadle. „Režisér spolu s Antonom Kretom preniesli príbeh do spišskej dediny 30. rokov 20. storočia, v ktorom chcú búrať mýtus o čistej dedine a skazenom meste, na komplikovaných ľúbostných i spoločenských vzťahoch niekoľkých generácií dedinskej spoločnosti. Rozhodujúcu úlohu pritom hrajú mnohonásobné intrigy, pokrytecké vzťahy, neúprimnosť, žiarlivosť, emocionálna povrchnosť, vypočítavosť, ale aj výnimočne čistý a hlboký cit lásky,“ priblížila Brošková.

V hlavnej línii deja chce mladý gazda Juro Drimala získať ako ďalšiu svoju trofej úprimnú a vernú Zuzku Kračkovu. Tá mu najskôr odoláva, ale nakoniec podľahne jeho čaru a zaľúbi sa do neho. Diváci sa môžu podľa Broškovej tešiť na prekvapivý záver, pretože na dedine vždy existujú ženy, ktoré majú všetko a všetkých pod dohľadom a všemožne sa snažia svojimi intrigami starať ľuďom do života.

„Zámerom našej inscenácie je, aby si diváci kládli podobné otázky, ako aj sám autor. Prečo je slovenská dedina často na javisku zobrazovaná len v sviatočnej, nedeľnej, krojovanej podobe, keď je to len zlomok života dediny? Prečo sa o šteklivých témach hovorí v ľudových piesňach a na strane druhej, prečo sú tieto témy na javisku tabuizované?“ upozornila dramaturgička.