Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ich úlohou bolo spoznávať a dokumentovať pôvodné historické domy, najmä ak sa zachovali aj spolu s celými hospodárskymi stavbami, ako pajta, stodola či sýpka.
Autor TASR
Banská Štiavnica 8. októbra (TASR) - Plnohodnotne zdokumentovať 12 komplexov ľudového staviteľstva a zmonitorovať stav zachovanosti historickej zástavby v obciach Beluj, Prenčov a Svätý Anton v okrese Banská Štiavnica, sa podarilo študentom v rámci tohtoročnej Jesennej univerzity architektúry. Pracovný študentský seminár už pravidelne organizujú odborníci z Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave a jej Vedeckovýskumného a vzdelávacieho centra v Banskej Štiavnici.
Ako pre TASR priblížila koordinátorka workshopu Katarína Vošková, na seminári v obciach hontianskeho regiónu sa zúčastnilo 24 študentov fakulty architektúry, geodézie i histórie umenia. Ich úlohou bolo spoznávať a dokumentovať pôvodné historické domy, najmä ak sa zachovali aj spolu s celými hospodárskymi stavbami, ako pajta, stodola či sýpka. Témou celého workshopu bola ľudová architektúra.
"Účastníci workshopu odviedli množstvo kvalitnej práce v teréne aj mimo neho, ktorá sa týkala architektonickej, kunsthistorickej a geodetickej dokumentácie vybraných objektov ľudového staviteľstva v spomínaných obciach," podotkla Vošková. K úspešnému výsledku boli podľa jej slov inšpirovaní aj teoretickými prednáškami z oblasti etnológie, architektúry a pamiatkových hodnôt, histórie umenia či z oblasti tradičných stavebných technológií.
Výsledky týždňovej dokumentácie študentov boli na záver prezentované na výstave v priestoroch Vzdelávacieho a vedeckovýskumného centra v Banskej Štiavnici. Výstavu tvorilo 22 posterov s plnohodnotnými zameraniami a fotodokumentáciou.
Podujatie malo podľa Voškovej za cieľ vzbudiť záujem u študentov o problematiku záchrany a ochrany kultúrneho dedičstva a poskytnúť im nadstavbové vedomosti oproti štandardu, akému sa im dostane v rámci štúdia – špeciálne na tému ľudovej architektúry a ľudového staviteľstva.
"Na druhej strane, kvalitné výstupy - zamerania a dokumentácia budov, ktoré zamerali počas týždňového workshopu, môžu poslúžiť obciam pri spoznávaní ich histórie, či pri budúcej reálnej obnove jednotlivých zameraných pamiatok," dodala Vošková a zároveň ocenila aj prístup starostiek obcí, ich porozumenie a aktívnu pomoc pri organizovaní terénnych výskumov.
Podujatie sa konalo vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry SR v rámci ARCH+A days a Dní európskeho kultúrneho dedičstva.
Ako pre TASR priblížila koordinátorka workshopu Katarína Vošková, na seminári v obciach hontianskeho regiónu sa zúčastnilo 24 študentov fakulty architektúry, geodézie i histórie umenia. Ich úlohou bolo spoznávať a dokumentovať pôvodné historické domy, najmä ak sa zachovali aj spolu s celými hospodárskymi stavbami, ako pajta, stodola či sýpka. Témou celého workshopu bola ľudová architektúra.
"Účastníci workshopu odviedli množstvo kvalitnej práce v teréne aj mimo neho, ktorá sa týkala architektonickej, kunsthistorickej a geodetickej dokumentácie vybraných objektov ľudového staviteľstva v spomínaných obciach," podotkla Vošková. K úspešnému výsledku boli podľa jej slov inšpirovaní aj teoretickými prednáškami z oblasti etnológie, architektúry a pamiatkových hodnôt, histórie umenia či z oblasti tradičných stavebných technológií.
Výsledky týždňovej dokumentácie študentov boli na záver prezentované na výstave v priestoroch Vzdelávacieho a vedeckovýskumného centra v Banskej Štiavnici. Výstavu tvorilo 22 posterov s plnohodnotnými zameraniami a fotodokumentáciou.
Podujatie malo podľa Voškovej za cieľ vzbudiť záujem u študentov o problematiku záchrany a ochrany kultúrneho dedičstva a poskytnúť im nadstavbové vedomosti oproti štandardu, akému sa im dostane v rámci štúdia – špeciálne na tému ľudovej architektúry a ľudového staviteľstva.
"Na druhej strane, kvalitné výstupy - zamerania a dokumentácia budov, ktoré zamerali počas týždňového workshopu, môžu poslúžiť obciam pri spoznávaní ich histórie, či pri budúcej reálnej obnove jednotlivých zameraných pamiatok," dodala Vošková a zároveň ocenila aj prístup starostiek obcí, ich porozumenie a aktívnu pomoc pri organizovaní terénnych výskumov.
Podujatie sa konalo vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry SR v rámci ARCH+A days a Dní európskeho kultúrneho dedičstva.
