V súvislosti s unikátnym sprístupnením slovenských vlakových tratí v štýle severských Slow TV, sme prisľúbili aj doplňujúce reportáže TABLET.TV. Tu je prvá, o bratislavskej Hlavnej stanici.
Autor Teraz.sk/TABLET.TV
Bratislava 12. apríla (Teraz.sk/Tablet.TV) - V súvislosti s unikátnym sprístupnením slovenských vlakových tratí v štýle severských Slow TV, sme prisľúbili aj doplňujúce reportáže TABLET.TV. Tu je prvá, o bratislavskej Hlavnej stanici. Pod televíznym okienkom ponúkame historické fotografie a fakty a písanej forme.
Prvá staničná budova, ktorá dnes slúži Ministerstvu vnútra na Šancovej ulici, bola postavená v roku 1848 ako koncová stanica pre trať Bratislava – Gänserndorf – Viedeň a Bratislava – Břeclav. Do tejto koncovej stanice s koľajiskom na umelom násype pozdĺž Pražskej ulice prišiel 20. augusta 1848 prvý parný vlak Uhorskej centrálnej železnice z Viedne cez Gänserndorf, Marchegg, Devínsku Novú Ves, Lamač, Železnú studienku, Červený most a tunel pri Kramároch. Začala sa tým úvodná kapitola dejín železníc na Slovensku.
Druhú budovu stanice dokončili v roku 1871 po dobudovaní trate Budapešť – Štúrovo – Bratislava. Železničiari ju doteraz používajú ako súčasť Hlavnej železničnej stanice. V čase jej odovzdania do užívania išlo o honosnú výpravnú budovu v novorenesančnom štýle podľa plánov architekta Ignáca Feiglera ml., ktorý bol jeden z najznámejších predstaviteľov významnej kamenárskej rodiny s dlhou tradíciou v oblasti stavebníctva.
Neskôr centrálnu budovu zbúrali, ponechali však dve bočné budovy, ktoré existujú po mnohých adaptáciách až do dnes. Na mieste centrálnej budovy postavili v roku 1905 súčasnú budovu Hlavnej železničnej stanice.
Tretia budova, ktorá bola dokončená v roku 1989 je vlastne len prístavbou budovy. O jej výstavbe rozhodli kvôli nedostatočnej kapacity obslužných priestorov pre cestujúcich, ktoré boli pred výstavbou hlboko pod normou. Mala byť len dočasná, keďže koncom 80. rokov minulého storočia rátali s výstavbou novej železničnej stanice a staničnej budovy východne od súčasných objektov.
Dominantným umeleckým dielom, ktoré před niekoľkými rokmi zrekonštruovali je veľkorozmerná freska vo vestibule od akademického maliara Františka Gajdoša z roku 1960.
V roku 2010 získal investor územné rozhodnutie na celkovú prestavbu stanice. Prístavba má byť v blízkej budúcnosti zbúraná v rámci celkovej rekonštrukcie predstaničného námestia Franza Liszta. Odstránením prístavby sa odkryje výhľad na pôvodnú historickú budovu, ktorá dostane novú fasádu. Mestská hromadná doprava pôjde pod zemou.
Priestor pred Hlavnou stanicou bude priamo napojený na novú staničnú halu, ako aj chodbu k nástupištiam. Pôjde o jeden z najväčších a najnáročnejších stavebných projektov Bratislavy za posledné desaťročia. Projektanti naplánovali na prvú fázu výstavby podzemnú železničnú halu, administratívnu budovu, ako aj nákupné centrum s obchodmi, diskotékou, bowlingom či kinom. Súčasťou rekonštrukcie bude aj vybudovanie podzemných i nadzemných parkovísk s kapacitou približne dvetisíc miest. Prestavba sa nedotkne nástupíšť či samotných koľají. Tie zostanú neporušené.
V roku 1883 vzniklo prepojenie bratislavskej hlavnej stanice so Železničnou stanicou Rača, ktoré ďalej predĺžili na trať do Žiliny. V roku 1962 k tejto trati napojili aj Železničnú stanicu Nové Mesto.
Spočiatku na Hlavnej stanici robili aj nakládku a vykládku nákladných vozňov, existoval tu aj takzvaný vínovod a nákladná lanovka z továrene na náboje, ktorá sídlila v Bratislave na Patrónke. Nárast objemu osobnej dopravy postupne vytlačil nákladnú dopravu do iných staníc.
Súčasnej frekvencii dopravy už kapacita koľajiska nepostačuje, čo sa niekedy prejavuje pri pri meškaní vlakov dominovým efektom. Cez hlavnú stanicu ešte stále prechádzajú nákladné vlaky. V budúcnosti sa ich trasa odkloní cez plánovaný tunel z Lamača popod masív Malých Karpát.
Fotogaléria Bratislava Hlavná stanica
Hlavná stanica je elektrifikovaná 25 kV, 50 Hz. Po prevádzkovej stránke je medziľahlou stanicou. Vybavená je releovým staničným zabezpečovacím zariadením typu AŽD 71 cestového systému s výmenami prestavovanými skupinovo.
Samotná výprava vlaku výpravcom je len jedna z jeho finálnych činností, ktorá je zároveň voči cestujúcej verejnosti najviditeľnejšia.
Cestujúci tak ľahko neuvidia miestnosť panelových výpravcov, čiže riadiaceho strediska stanice, kde sú naraz v službe dvaja dispoziční výpravcovia. Jeden z dispozičných výpravcov robí traťového výpravcu, ktorý komunikuje so susednými stanicami o príchode a odchode vlakov a druhý obsluhuje panel, čiže celý proces na hlavnej stanici.
Bratislavská hlavná stanica má okrem toho aj dve stanovištia vonkajších výpravcov, tzv. “hríbiky”, ktoré sú na každom zhlaví. Vonkajší výpravcovia sledujú prevádzku vlakov a dianie v stanici a samozrejme, vypravujú vlaky. Z miesta, kde majú dobrý výhľad dozerajú na bezpečný chod vlaku.
Železnice Slovenskej republiky na hlavnej bratislavskej stanici za uplynulé roky komplexne zrekonštruovali päť nástupíšť pre cestujúcu verejnosť, vrátane informačných tabúľ, osvetlenia, kamerového systému, podchodu, schodišťa.
Cestujúci môžu navštíviť malú retro reštauráciu na poschodí, hneď vedľa čakárne. Nielen z reštaurácie, ale z celej stanice dýcha duch minulého storočia.
V rámci skvalitnenia služieb zákazníkom Železničná spoločnosť Slovensko buduje sieť zákazníckych centier, ktorá sa postupne rozširuje. Na hlavnej bratislavskej stanici je Zákaznícke centrum ZSSK umiestnené na prízemí. Zamestnanci poradia cestujúcim ako ušetriť na cestovnom, prípadne ako si uplatniť niektorú zo zákazníckych ponúk. K dispozícii sú cestovné poriadky, pohľadnice, publikácie o železnici a ďalší sortiment.
Luxusnejšie priestory pre prominentných cestujúcich ponúkajú v takzvanom vládnom salóniku. Je súčasťou železničnej stanice takmer 100 rokov, kedy sa Bratislava stala miestom sídla vládnych úradov. Je veľmi pravdepodobné, že luxusná čakáreň v určitej podobe existovala už za monarchie.
Podľa dobových kroník navštevovali vládny salónik na hlavnej stanici v Bratislave viacerí vysokí politickí predstavitelia. V kronike z roku 1919 píšu, že pri presťahovaní slovenskej vlády do Bratislavy v ňom boli všetci československí ministri.
Vládny salónik nie je v pôvodnom stave, pretože pomerne rozsiahla prestavba hlavnej stanice sa uskutočnila na konci najskôr 30. rokov a potom aj 80. rokov 20. storočia. Vládny salónik zrekonštruovali do súčasnej podoby v roku 1998.
Bratislava hlavná stanica si už svoje odslúžila. V súčasnosti netrpezlivo čaká - spolu s cestujúcimi - na generálnu obnovu. A takisto nato, aby v Bratislave vyrástla ešte jedna – mladšia sestra Hlavnej stanice.
Pozrite si aj: UNIKÁTNY VIDEOPROJEKT: Buďte rušňovodičom na trati Bratislava - Trnava a precestujte celú trať v štýle severských Slow TV
História stanice
Prvá staničná budova, ktorá dnes slúži Ministerstvu vnútra na Šancovej ulici, bola postavená v roku 1848 ako koncová stanica pre trať Bratislava – Gänserndorf – Viedeň a Bratislava – Břeclav. Do tejto koncovej stanice s koľajiskom na umelom násype pozdĺž Pražskej ulice prišiel 20. augusta 1848 prvý parný vlak Uhorskej centrálnej železnice z Viedne cez Gänserndorf, Marchegg, Devínsku Novú Ves, Lamač, Železnú studienku, Červený most a tunel pri Kramároch. Začala sa tým úvodná kapitola dejín železníc na Slovensku.
Druhú budovu stanice dokončili v roku 1871 po dobudovaní trate Budapešť – Štúrovo – Bratislava. Železničiari ju doteraz používajú ako súčasť Hlavnej železničnej stanice. V čase jej odovzdania do užívania išlo o honosnú výpravnú budovu v novorenesančnom štýle podľa plánov architekta Ignáca Feiglera ml., ktorý bol jeden z najznámejších predstaviteľov významnej kamenárskej rodiny s dlhou tradíciou v oblasti stavebníctva.
Neskôr centrálnu budovu zbúrali, ponechali však dve bočné budovy, ktoré existujú po mnohých adaptáciách až do dnes. Na mieste centrálnej budovy postavili v roku 1905 súčasnú budovu Hlavnej železničnej stanice.
Tretia budova, ktorá bola dokončená v roku 1989 je vlastne len prístavbou budovy. O jej výstavbe rozhodli kvôli nedostatočnej kapacity obslužných priestorov pre cestujúcich, ktoré boli pred výstavbou hlboko pod normou. Mala byť len dočasná, keďže koncom 80. rokov minulého storočia rátali s výstavbou novej železničnej stanice a staničnej budovy východne od súčasných objektov.
Prečítajte si aj: Prečo pozerať Slow TV? Asi sa nič nestane, ale človek nikdy nevie
Dominantným umeleckým dielom, ktoré před niekoľkými rokmi zrekonštruovali je veľkorozmerná freska vo vestibule od akademického maliara Františka Gajdoša z roku 1960.
V roku 2010 získal investor územné rozhodnutie na celkovú prestavbu stanice. Prístavba má byť v blízkej budúcnosti zbúraná v rámci celkovej rekonštrukcie predstaničného námestia Franza Liszta. Odstránením prístavby sa odkryje výhľad na pôvodnú historickú budovu, ktorá dostane novú fasádu. Mestská hromadná doprava pôjde pod zemou.
Priestor pred Hlavnou stanicou bude priamo napojený na novú staničnú halu, ako aj chodbu k nástupištiam. Pôjde o jeden z najväčších a najnáročnejších stavebných projektov Bratislavy za posledné desaťročia. Projektanti naplánovali na prvú fázu výstavby podzemnú železničnú halu, administratívnu budovu, ako aj nákupné centrum s obchodmi, diskotékou, bowlingom či kinom. Súčasťou rekonštrukcie bude aj vybudovanie podzemných i nadzemných parkovísk s kapacitou približne dvetisíc miest. Prestavba sa nedotkne nástupíšť či samotných koľají. Tie zostanú neporušené.
V roku 1883 vzniklo prepojenie bratislavskej hlavnej stanice so Železničnou stanicou Rača, ktoré ďalej predĺžili na trať do Žiliny. V roku 1962 k tejto trati napojili aj Železničnú stanicu Nové Mesto.
Spočiatku na Hlavnej stanici robili aj nakládku a vykládku nákladných vozňov, existoval tu aj takzvaný vínovod a nákladná lanovka z továrene na náboje, ktorá sídlila v Bratislave na Patrónke. Nárast objemu osobnej dopravy postupne vytlačil nákladnú dopravu do iných staníc.
Súčasnej frekvencii dopravy už kapacita koľajiska nepostačuje, čo sa niekedy prejavuje pri pri meškaní vlakov dominovým efektom. Cez hlavnú stanicu ešte stále prechádzajú nákladné vlaky. V budúcnosti sa ich trasa odkloní cez plánovaný tunel z Lamača popod masív Malých Karpát.
Pozrite si aj: UNIKÁTNE FOTOGRAFIE: Budovanie vlakových tratí za socializmu
Koľajisko hlavnej bratislavskej stanice je rozdelené na tri časti:
osobné koľajisko,
rozraďovacie, zoraďovacie koľajisko,
odstavné koľajisko.
osobné koľajisko,
rozraďovacie, zoraďovacie koľajisko,
odstavné koľajisko.
Fotogaléria Bratislava Hlavná stanica
Hlavná stanica je elektrifikovaná 25 kV, 50 Hz. Po prevádzkovej stránke je medziľahlou stanicou. Vybavená je releovým staničným zabezpečovacím zariadením typu AŽD 71 cestového systému s výmenami prestavovanými skupinovo.
Samotná výprava vlaku výpravcom je len jedna z jeho finálnych činností, ktorá je zároveň voči cestujúcej verejnosti najviditeľnejšia.
Riadiace stredisko
Cestujúci tak ľahko neuvidia miestnosť panelových výpravcov, čiže riadiaceho strediska stanice, kde sú naraz v službe dvaja dispoziční výpravcovia. Jeden z dispozičných výpravcov robí traťového výpravcu, ktorý komunikuje so susednými stanicami o príchode a odchode vlakov a druhý obsluhuje panel, čiže celý proces na hlavnej stanici.
Bratislavská hlavná stanica má okrem toho aj dve stanovištia vonkajších výpravcov, tzv. “hríbiky”, ktoré sú na každom zhlaví. Vonkajší výpravcovia sledujú prevádzku vlakov a dianie v stanici a samozrejme, vypravujú vlaky. Z miesta, kde majú dobrý výhľad dozerajú na bezpečný chod vlaku.
Nástupištia, čakáreň, služby
Železnice Slovenskej republiky na hlavnej bratislavskej stanici za uplynulé roky komplexne zrekonštruovali päť nástupíšť pre cestujúcu verejnosť, vrátane informačných tabúľ, osvetlenia, kamerového systému, podchodu, schodišťa.
Cestujúci môžu navštíviť malú retro reštauráciu na poschodí, hneď vedľa čakárne. Nielen z reštaurácie, ale z celej stanice dýcha duch minulého storočia.
V rámci skvalitnenia služieb zákazníkom Železničná spoločnosť Slovensko buduje sieť zákazníckych centier, ktorá sa postupne rozširuje. Na hlavnej bratislavskej stanici je Zákaznícke centrum ZSSK umiestnené na prízemí. Zamestnanci poradia cestujúcim ako ušetriť na cestovnom, prípadne ako si uplatniť niektorú zo zákazníckych ponúk. K dispozícii sú cestovné poriadky, pohľadnice, publikácie o železnici a ďalší sortiment.
Prominentné priestory
Luxusnejšie priestory pre prominentných cestujúcich ponúkajú v takzvanom vládnom salóniku. Je súčasťou železničnej stanice takmer 100 rokov, kedy sa Bratislava stala miestom sídla vládnych úradov. Je veľmi pravdepodobné, že luxusná čakáreň v určitej podobe existovala už za monarchie.
Podľa dobových kroník navštevovali vládny salónik na hlavnej stanici v Bratislave viacerí vysokí politickí predstavitelia. V kronike z roku 1919 píšu, že pri presťahovaní slovenskej vlády do Bratislavy v ňom boli všetci československí ministri.
Vládny salónik nie je v pôvodnom stave, pretože pomerne rozsiahla prestavba hlavnej stanice sa uskutočnila na konci najskôr 30. rokov a potom aj 80. rokov 20. storočia. Vládny salónik zrekonštruovali do súčasnej podoby v roku 1998.
Bratislava hlavná stanica si už svoje odslúžila. V súčasnosti netrpezlivo čaká - spolu s cestujúcimi - na generálnu obnovu. A takisto nato, aby v Bratislave vyrástla ešte jedna – mladšia sestra Hlavnej stanice.