Sliač 17. februára (TASR) - Mesto Sliač je známe nielen kúpeľmi a liečivými minerálnymi vodami, ale aj letiskom, ktoré v uplynulých desaťročiach zohrávalo na strednom Slovensku dôležitú úlohu tak vo vojenskej, ako aj v civilnej oblasti. Nie tak dávno sa do jeho obnovy výrazne investovalo, čo posilnilo obe zložky.

Letisko sa začalo formovať ešte počas prvej Československej republiky. Kedysi známy názov Tri duby získalo v roku 1942. Ako sa píše v rovnomennej knihe z pera regionálneho historika Emila Šimončíka, pomenovanie vychádzalo z názvu majera, ktorý kedysi stál na ceste medzi osadou Hájniky (dnes súčasť Sliača) a Banskou Bystricou. Osada sa údajne krčila v tieni troch mohutných dubov, ktoré vyrastali z jedného koreňa.

"V roku 1943 sa Sliač stal jednou zo zastávok civilnej linky na trase z Bratislavy do Prešova, ktorú odštartovala Slovenská letecká spoločnosť," povedal pre TASR Šimončík. Tento rok teda uplynie 75 rokov od tejto udalosti. Lietalo sa šesťmiestnym lietadlom typu Focke - Wulf Fw-58 s dvoma členmi posádky. Linka fungovala do vyhlásenia SNP v auguste 1944.

Letisko vošlo do pamäti najmä ako bašta povstalcov po vypuknutí SNP v auguste 1944. "Stalo sa dôležitým prístavom leteckého mostu, ktorý v prospech SNP vytvorilo sovietske vojenské letectvo. Jeho pristávaciu dráhu poznali aj príslušníci amerického vojenského letectva, ktorí na Slovensko priviezli členov spravodajských misií, ako aj cenný vojenský materiál," píše sa v knihe.

Po vojne dostali na letisku väčší priestor "civili" a v 60. až 80. rokoch zo Sliača premávali aj vnútroštátne linky. V ostatných rokoch ale civilné letisko žije najmä z charterových letov. Podľa jeho riaditeľa Rolanda Schallera bol vlaňajší rok jeden z najlepších v histórii. Jeho pracovníci odbavil celkom 117 charterových letov a prepravili v nich 32.311 cestujúcich.

Podľa Schallera aj vyhliadky pre tento rok sú optimistické. "Už dnes pripravujeme v spolupráci s niekoľkými kooperujúcimi cestovnými kanceláriami letnú charterovú sezónu 2018," konštatoval.

Okrem toho cez letisko prechádza aj značná časť obchodnej nákladnej dopravy. Za rok sú to stovky ton tovaru. Letisko poskytuje služby aj vojenským lietadlám, záchrannej službe či športovému letectvu. Spoločnosť zamestnáva 39 ľudí.

Podľa riaditeľa sa letisko neustále snaží získať pre seba na obnovené pravidelné lety aj niektorú z leteckých spoločností. Podľa neho všetko ale závisí od viacero okolností, výsledkov analýz, ale aj rokovaní s podnikateľmi, samosprávnym krajom a samosprávami.

Kúpele Sliač chce mať MZ SR, na obnovu treba ale desiatky miliónov eur

Pred polstoročím pýcha slovenského kúpeľníctva, dnes nevýrazné kúpele, držiace sa na povrchu iba silou vôle. Kúpele Sliač zažívajú od 90. rokov uplynulého storočia postupný úpadok, pri čom každým rokom čakajú na svojho záchrancu. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR ale najnovšie vyhlasuje, že štát by mal od vlastníkov kúpeľov, ktorými sú štátny MH Manažment a štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa akcie kúpiť a previesť ich na ministerstvo.

"Cieľom prevodu je zvýšiť kvalitu poskytovaných služieb v kúpeľoch a revitalizovať zariadenia," uviedla pre TASR hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová. "Aktuálne je materiál s návrhom na prevod akcií spoločnosti Kúpele Sliač, ktorý bol aj zverejnený v medzirezortnom pripomienkovom konaní, v štádiu vyhodnocovania pripomienok. Predpokladaný termín ukončenia vyhodnocovacieho procesu je koniec marca 2018," dodala.

Generálny riaditeľ kúpeľov Jozef Udič, ktorý je v čele kúpeľov päť rokov hovorí, že nie celkom dobre si vie predstaviť revitalizáciu kúpeľov pod taktovkou štátu. "Chce to veľa peňazí. Len do samotnej obnovy liečebného domu Palace, ktorý je najväčším zo všetkých liečebných domov, treba investovať 20 miliónov eur, do ďalších asi 10 miliónov eur a to nehovorím o revitalizácii samotného areálu kúpeľov," konštatuje. Sám vidí ich záchranu prostredníctvom silného investora zo zahraničia, ktorý, ako vraví, momentálne aj je a javí záujem.

Podľa neho kúpele utrpeli najmä známymi spormi o akcie kúpeľov z prelomu tisícročí a naposledy v roku 2011, kedy sa počet poukazov preplácaných štátnou poisťovňou výrazne znížil. Špecializáciu, ktorou boli kúpele známe, a to liečba srdcovo-cievnych ochorení, si totiž začalo uvádzať hneď niekoľko slovenských kúpeľov, a tak poisťovňa poukazy na tieto indikácie prerozdelila. Kúpeľom sa ale zvýšeným počtom samoplatcov podarilo každoročné straty vo výške približne jedného milióna eur znížiť na polovicu.

"Kúpele by pre vyrovnanie rozpočtu potrebovali okolo 12.000 klientov ročne, vlani sme ich mali ale 8000," pripomína riaditeľ. Napriek tomu má podľa neho toto zariadenie v hierarchii slovenského kúpeľníctva svoje opodstatnenie a kúpele by sa mali aj naďalej udržať. "Vidíme aj zo štatistík, že stále viac ľudí, a to už aj v mladom veku, trpí chorobami srdca. Keďže Sliač bol a je známy dobrými výsledkami v doliečovacích procesoch a v navracaní ľudí do života po operáciách srdca, bolo by dobre, aby si toto renomé udržal," zdôraznil.

Foto: TASR/Jozef Poliak

Život z utlmených kúpeľov sa preniesol do mesta

Päťtisícové kúpeľné mestečko Sliač, ktoré na budúci rok oslávi 50 rokov od udelenia štatútu mesta, sa aj napriek dlhoročnému úpadku kúpeľov, šíriacich voľakedy slávu aj samospráve, snaží preniesť kedysi pulzujúci spoločenský život do svojich pôvodných častí - Hájnik a Rybár. V uplynulých rokoch sa mestu podarilo pri obchodnom dome a dome služieb v Rybároch vytvoriť malé námestie, kde sa sústreďuje značná časť kultúrnych aktivít.
Mesto však nerozvíja len svoje centrum. Minulý rok napríklad veľkú časť peňazí z rozpočtu nasmerovalo do zlepšenia kvality života obyvateľov v odľahlejších častiach svojho rozľahlého katastra. "V časti Sampor ľudí už dlhší čas trápila závadná voda, ktorá sa dostávala do vodovodu z vodojemu najmä po výdatnejších dažďoch," povedal TASR primátor Daniel Dunčko.
Vodu znehodnocovali exkrementy chovných zvierat, ktoré sa dlhodobo pasú na okolitých lúkach. Mesto preto v lokalite zrealizovalo asi 70-metrový vrt a z neho priviedlo do vodojemu nezávadnú vodu. Odstránenie tejto enviromentálnej záťaže ho stálo asi 55.000 eur.
Ďalšou investíciou, ktorá zlepšila život obyvateľom žijúcim na okraji katastra, bolo vybudovanie miestnej komunikácie v časti, ktorá sa už dotýka obce Kováčová. Na asi 265-metrový úsek cesty samospráva vynaložila 176.000 eur.
Podľa Dunčka postavili sa aj niektoré chodníky na uliciach ČSA a Kúpeľnej a spevnila sa aj plocha medzi základnou školou a školskou jedálňou. To všetko za asi 45.000 eur. Navyše, na nový územný plán zóny vynaložili 16.000 eur.
Sliač sa podľa primátora chce aj naďalej rozvíjať. Od udelenia štatútu mesta v roku 1969, sa sídlo čo do počtu obyvateľov zväčšilo asi o tretinu. Dnes je asi najlukratívnejším miestom na bývanie medzi Banskou Bystrickou a Zvolenom. Na to, aby sa mohlo ešte ďalej rozširovať, je priestor najmä v individuálnej bytovej výstavbe. Projekt IBV Juh je rozdelený na 52 stavebných parciel, pri čom na deviatich už stoja aj nové domy.

Foto: TASR/ Jozef Poliak

Sliač vznikol z Hájnik a Rybár, obyvatelia kedysi lovili pre kráľa ryby a zver

Sliač, ležiaci uprostred Zvolenskej kotliny, sa už takmer polstoročie môže pýšiť prívlastkom mesto. Tento štatút získal v roku 1969. Pred tým však bol dlho obcou a ešte skôr, v stredoveku, dvoma dedinami - Hájnikmi a Rybármi. Obe boli lénami kráľa a ich obyvatelia poddanými, ktorí pre panovníka lovili zver a ryby. V stredoveku však už ľudia poznali aj tamojšie liečivé pramene. Najstaršia písomná zmienka o nich pochádza z roku 1244, z čias kráľa Belu IV.

Ako sa píše na stránke olta.sk, od polovice 15. storočia sa o sliačskych prameňoch zmieňuje mnoho významných učencov a spisovateľov – napríklad Aeneas Sylvius, apoštolský nuncius na dvore kráľa Mateja Korvína (1458-1490) v Budíne, Juraj Agricola (pôvodom Nemec), hlavný mešťanosta a mestský „fyzikus“ mesta Banskej Štiavnice, Juraj Wernher – „otec uhorskej balneografie“ a mnohí ďalší.

Sliač ako kúpele začali slúžiť niekedy v 16. respektíve v 17. storočí. V 19. storočí patrili medzi najvyhľadávanejšie kúpele Uhorska. Za svoju popularitu a príťažlivosť vďačili liečivým účinkom svojich minerálnych vôd a návštevám významných osobností politického, hospodárskeho a kultúrneho života. Liečili sa tam napríklad básnik Pavol Országh Hviezdoslav, maďarský revolucionár Lajos Kossuth, rakúsky dramatik Franz Grillparzer, česká spisovateľka Božena Němcová, prezident Tomáš Garrigue Masaryk, ruský štátnik Nikita Chruščov. Okrem toho stojí za zmienku i návšteva kambodžského princa Norodoma Sihanuka.

V polovici 19. storočia stála v kúpeľoch Sliač už aj jednoposchodová kúpeľná budova so štyrmi bazénmi: Panským (Herrnbad) s najvyššou teplotou, Meštiackym (Bürgernbad), Sedliackym (Bauernbad) a studeným, nazývaným ľudový, ktorý mal najnižšiu teplotu. Všetky bazény boli postavené priamo na prameňoch. V tom čase boli postavené už aj dva hotely - Bratislava a Detva. Obľube sa tešili aj dva súkromné domy, prispôsobené na ubytovanie hostí – Thököličkin dom (dnes na jeho mieste stojí liečebný dom Amália) a Szeréničkin dom.

V roku 1930 dobudovali modernú reštauráciu (dnešná Spoločenská dvorana) a zároveň sa začalo s výstavbou liečebného domu Palace (ukončený až v roku 1943). V roku 1931 bol prestavaný hotel Slovensko, ktorý bol pôvodne postavený už v roku 1873.

Aj po II. svetovej vojne navštívili kúpele mnohé osobnosti slovenského politického, spoločenského a kultúrneho života. Patria medzi nich Ján Smrek, Pavol Horov, Ferdinand Gabaj, Janko Alexy, Martin Benka, Ľudovít Fulla, Ján Cikker, Alexander Moyzes, Mikuláš Huba a mnohí ďalší.

Dnešnú podobu s dominantným komplexom Palace majú kúpele Sliač z 30. rokov 20. storočia. Moderná, rozsiahla balneoterapia – Kúpeľný dom, bola dokončená v roku 1960 a v roku 1995 sa k nej pripojila nová balneoterapeutická budova.

Kúpele však už minimálne dve desaťročia chradnú, na druhej strane sa ale rozvíjajú časti Hájniky a Rybáre, kde sa najmä v uplynulých rokoch investovalo do obnovy a výstavby domov, infraštruktúry a procesom obnovy prešlo aj civilné a vojenské letisko, ktoré bez prerušenia funguje prakticky od 40. rokov 20. storočia.

Prameň pod Kúpeľným domom je ojedinelý v rámci strednej Európy

Minerálne vody, vyvierajúce v kúpeľoch Sliač, využívali ľudia už v stredoveku. Prameňov s liečivou vodou je päť, pričom jeden z nich je svojím zložením ojedinelý aj v rámci strednej Európy. Tento prameň je charakteristický prirodzenou izotermickou teplotou s vysokým obsahom kysličníka uhličitého.

Žriedlo týchto kvalít, s usmernenou odbornou lekárskou starostlivosťou a s použitím komplementárnych liečebných prostriedkov, možno úspešne použiť na liečbu pacientov, ktorým životné tempo a civilizácia našich čias poškodili srdce a cievy.

Ako sa uvádza na stránke kupelesliac.sk, kúpeľný prameň vyvierajúci priamo pod Kúpeľným domom sa bez akéhokoľvek umelého zásahu využíva na všetky liečebné účely. "Jeho voda je síranovo-hydrouhličitá, horečnato – vápenatá s vysokým obsahom CO2, izotermickej teploty 33°C. Výdatnosť prameňa je približne 5 l vody a 10 litrov žriedlového plynu za sekundu," uvádza stránka.

V areáli kúpeľov sú však aj minerálne pramene, ktoré sa využívajú vo veľkej miere ako stolové vody. Takým je Štefánik, ktorý je najstudenším prameňom, dosahujúcim teplotu len 12°C, s vysokým obsahom C02 a farmakologicky aktívneho železa. Je vhodný na podporenie trávenia a pri chudokrvnosti. Už v druhej polovici 19. storočia túto vodu plnili do fliaš a ako liečivú predávali po celom Rakúsko-Uhorsku. Prameň sa pôvodne nazýval Jozefov prameň podľa uhorského palatína Jozefa, ktorý navštívil s manželkou Dorotou kúpele v roku 1823. Neskôr bol premenovaný na prameň Štefánka.

Prameň Bystrica má 23°C teplú vodu, a je odporúčaný najmä pri ochoreniach žalúdka. Pôvodný názov bol Dorotha – dostal ho podľa manželky palatína Jozefa Habsburského.

Prameň Lenkey s 22,5°C teplou vodu s obsahom jódu, je odporúčaný pri ochoreniach štítnej žľazy a očí. Jeho výpary spôsobovali v minulosti náhly úhyn vtákov a zvierat v okolí. Až do povrchových úprav boli prudko jedovaté a nebezpečné, pretože prameň vyvieral v uzavretom priestore malej jaskyne, čím vznikla silná koncentrácia CO2 plynu. V roku 1834 prameň upravil prírodovedec a milovník sliačskej prírody Acacius Lenkey, podľa ktorého je prameň aj pomenovaný.

Prameň Adam s 23°C teplou vodou, je odporúčaný pri ochoreniach močového mechúra. Je jediným prameňom, z ktorého voda nevyteká, ale eruptuje v pravidelných intervaloch. Dvorný kancelár Adam Erivský ho dal roku 1831 upraviť za štátne trovy a je pomenovaný podľa neho. Iný zdroj ale tvrdí, že je pomenovaný podľa pastiera, ktorý v okolí pásol ovce a jeden jeho baran sa zaboril v týchto miestach do bahna.