Hnúšťa 6. júna (TASR) – Záchrana historického kamenného mosta je cieľom rekonštrukčných prác, ktoré v týchto dňoch v Hnúšti v okrese Rimavská Sobota realizujú dobrovoľníci z občianskeho združenia (OZ) Horná Rimava a členovia OZ Castrum Ghymes. Podľa slov Romana Lebedu z Hornej Rimavy je most najstarším preklenutím rieky Rimava na jej celom 88-kilometrovom toku.

„Most v poslednom čase stále viac chátral, preto sme sa rozhodli urýchliť jeho rekonštrukciu. Spojili sme sa s občianskym združením Castrum Ghymes, ktoré sa venuje záchrane hradu Gýmeš. Tí nám poradili kroky na záchranu mosta,“ priblížil Lebeda s tým, že všetky činnosti rozvrhli do troch etáp.

„Prvá je zameraná na najdôležitejšie práce hlavne pri päte mosta a na výpadky v klenbe. Možno po nej nebude vidieť nejaké extra veľké zásahy, ale je dôležitá, pretože potom už most nebude ďalej chátrať. Bude zastabilizovaný a môžeme počkať, kým sa nám podarí vyzbierať prostriedky na ďalšiu obnovu,“ dodal Lebeda.



Financovanie zabezpečuje Horná Rimava z vlastných zdrojov. „Most nie je na žiadnom liste vlastníctva a nie je zapísanou pamiatkou, preto naň nemôžeme žiadať prostriedky z grantov. Využívame teda členské príspevky, dve percentá z daní a vyhlásili sme aj internetovú zbierku,“ konkretizoval Lebeda, podľa ktorého majú doteraz 1850 eur, ktoré postačujú na prvú etapu.

Podľa slov Petra Ládera, murára z OZ Castrum Ghymes, ktorý sa špecializuje na konzervácie torzálnej architektúry, bol most už v havarijnom stave. „Zameriavame sa preto na tie najhoršie poškodené úseky. Tento typ kamennej architektúry má totiž vlastnosť, že keď je už čiastočne narušená, tak ďalší rozpad postupuje veľmi rýchlo,“ podotkol.

Rekonštrukciu mosta umožnil súhlas Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP). Ten vlastní parcelu, na ktorej leží. „Sme veľmi radi, že vďaka aktívnym občanom bude zrevitalizovaný vzácny historický most. Náš podnik takýmto aktivitám vždy vychádza v ústrety,“ uviedol pre TASR hovorca SVP Pavel Machava.

Foto: TASR/Branislav Caban

Kamenný most v Hnúšti sa nachádza v miestnej časti Maša a ľudovo je nazývaný, podobne ako aj iné klenbové mosty v regióne, tureckým. Pochádza však zrejme z mladšieho obdobia, keďže na mape z prvého uhorského vojenského prieskumu, ktorý vykonávali v rokoch 1763 – 1787, ešte nie je zaznačený.

V ďalšom vymeriavaní, ktoré prebiehalo v rokoch 1806-1869, je už na mapách jasne viditeľný. Preto je pravdepodobné, že bol postavený až po roku 1780 v súvislosti so začiatkom banskej činnosti na úpätí neďalekého vrchu Ostrá, keďže vyťaženú rudu bolo treba prepraviť do hámrov, ktoré vznikli koncom 18. storočia v Maši na opačnej strane rieky.