80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Šarišská obec Víťaz v okrese Prešov pred niekoľkými rokmi našla spôsob, ako vyriešiť jeden ekologický problém, ktorý jej obyvateľov trápil už dlhší čas.
Autor TASR
,aktualizované Víťaz 28. marca (TASR) - Šarišská obec Víťaz v okrese Prešov pred niekoľkými rokmi našla spôsob, ako vyriešiť jeden ekologický problém, ktorý jej obyvateľov trápil už dlhší čas. Vytvorením areálu Slaná voda spríjemnili okolie pri navštevovanom prameni vody a zlikvidovali aj čiernu skládku odpadu.
Bývalý starosta Stanislav Kovaľ spomína, ako sa spolu so svojím priateľom podnikateľom Pavlom Adamkovičom prišiel pozrieť na priestor vedľa potoka, kde ľudia odhadzovali nepotrebný odpad. V spolupráci miestnych podnikateľov s obecným úradom i samotnými občanmi tam vyrástol pekný prírodný amfiteáter.
"Paľo mi to ukázal a hneď sme vedeli, že to takto nemôže zostať. Smeti, stavebný odpad, to všetko tu špatilo okolie. Ľudia jednoducho nechceli odnášať veci na skládku a jednoduchšie to bolo vyhodiť," povedal Kovaľ.
Vedenie obce i miestni podnikatelia si uvedomovali, že nestačí iba poupratovať. Ak chceli dosiahnuť, aby tam už ľudia nenosili smeti, museli urobiť niečo viac. Tak vznikol priestor ohradený kolovou ohradou. Podobne niekedy v Amerike oplocovali ranče.
"Všetko sa nachádza pri umelom prameni vody, ktorý tu vznikol v 70. rokoch. Urobili vrt, kde pri 60 metroch narazili na výbornú kyselku - minerálnu vodu. Oni však išli až do 150 metrov, a tým spodná voda zriedila kyselku, dnes ostala len slaná voda," informoval Kovaľ.
Po vyčistení okolia postavili vo vnútri areálu detské preliezačky, volejbalové ihrisko, krb na opekanie a miesto na sedenie. V rohoch areálu sú osadené dve dosky s dôležitými historickými údajmi o obci.
"Okrem toho mimo oplotenia sme vybudovali kryté javisko a úpravou svahu aj hľadisko. Drevené lavice sú prenosné a vieme poskytnú viac ako 1000 miest na sedenie," vysvetlil Kovaľ.
Stalo sa už tradíciou, že počas konania festivalu sa tam vždy zídu aj amatérski kuchári a rozdajú si to vo varení guláša. Väčšina z nich používa na varenie vodu z tohto prameňa.
Starosta obce Ján Baloga ešte ako poslanec spolu s kolegami z obecného zastupiteľstva chceli veľmi vyhrať, ale akosi sa im nedarilo, lebo porota bola nekompromisná.
"Tak sme ich raz postrašili, že keď konečne nevyhráme, tak súťaž na budúci rok už nebudeme organizovať. Čuduj sa svete, vyhrali sme! Mali sme určite dobrý guláš a verím, že chutil aj porote, alebo zaúčinkovala hrozba? Pravda je ale taká, že súťaž stále láka mnoho ľudí, a to sme vždy chceli," povedal so smiechom súčasný starosta.
Takouto spoluprácou podnikateľov, obyvateľov a vedenia obce sa vytvorilo festivalové prostredie na Slanej vode a tam v roku 2006 odštartovali tradíciu podujatia, ktoré je dnes vyvrcholením kultúrneho diania v obci.
Koval si spomína, že sa tam vystriedalo množstvo kapiel a folklórnych súborov. Každý rok tam zavítajú aj známejší interpreti. Ako dodal, siedmy ročník festivalu prilákal do Víťaza viac ako 3000 ľudí.
Obyvatelia si toto miesto, vzdialené asi dva kilometre od dediny, chránia a počas víkendov ho často navštevujú. Tešia sa, že tam, kde nedávno boli ešte smeti, vyrástol takýto kultúrny stánok. Veria, že to by mohlo byť inšpiráciou pre iné dediny alebo mestá.
Bývalý starosta Stanislav Kovaľ spomína, ako sa spolu so svojím priateľom podnikateľom Pavlom Adamkovičom prišiel pozrieť na priestor vedľa potoka, kde ľudia odhadzovali nepotrebný odpad. V spolupráci miestnych podnikateľov s obecným úradom i samotnými občanmi tam vyrástol pekný prírodný amfiteáter.
"Paľo mi to ukázal a hneď sme vedeli, že to takto nemôže zostať. Smeti, stavebný odpad, to všetko tu špatilo okolie. Ľudia jednoducho nechceli odnášať veci na skládku a jednoduchšie to bolo vyhodiť," povedal Kovaľ.
Vedenie obce i miestni podnikatelia si uvedomovali, že nestačí iba poupratovať. Ak chceli dosiahnuť, aby tam už ľudia nenosili smeti, museli urobiť niečo viac. Tak vznikol priestor ohradený kolovou ohradou. Podobne niekedy v Amerike oplocovali ranče.
"Všetko sa nachádza pri umelom prameni vody, ktorý tu vznikol v 70. rokoch. Urobili vrt, kde pri 60 metroch narazili na výbornú kyselku - minerálnu vodu. Oni však išli až do 150 metrov, a tým spodná voda zriedila kyselku, dnes ostala len slaná voda," informoval Kovaľ.
Po vyčistení okolia postavili vo vnútri areálu detské preliezačky, volejbalové ihrisko, krb na opekanie a miesto na sedenie. V rohoch areálu sú osadené dve dosky s dôležitými historickými údajmi o obci.
"Okrem toho mimo oplotenia sme vybudovali kryté javisko a úpravou svahu aj hľadisko. Drevené lavice sú prenosné a vieme poskytnú viac ako 1000 miest na sedenie," vysvetlil Kovaľ.
Stalo sa už tradíciou, že počas konania festivalu sa tam vždy zídu aj amatérski kuchári a rozdajú si to vo varení guláša. Väčšina z nich používa na varenie vodu z tohto prameňa.
Starosta obce Ján Baloga ešte ako poslanec spolu s kolegami z obecného zastupiteľstva chceli veľmi vyhrať, ale akosi sa im nedarilo, lebo porota bola nekompromisná.
"Tak sme ich raz postrašili, že keď konečne nevyhráme, tak súťaž na budúci rok už nebudeme organizovať. Čuduj sa svete, vyhrali sme! Mali sme určite dobrý guláš a verím, že chutil aj porote, alebo zaúčinkovala hrozba? Pravda je ale taká, že súťaž stále láka mnoho ľudí, a to sme vždy chceli," povedal so smiechom súčasný starosta.
Takouto spoluprácou podnikateľov, obyvateľov a vedenia obce sa vytvorilo festivalové prostredie na Slanej vode a tam v roku 2006 odštartovali tradíciu podujatia, ktoré je dnes vyvrcholením kultúrneho diania v obci.
Koval si spomína, že sa tam vystriedalo množstvo kapiel a folklórnych súborov. Každý rok tam zavítajú aj známejší interpreti. Ako dodal, siedmy ročník festivalu prilákal do Víťaza viac ako 3000 ľudí.
Obyvatelia si toto miesto, vzdialené asi dva kilometre od dediny, chránia a počas víkendov ho často navštevujú. Tešia sa, že tam, kde nedávno boli ešte smeti, vyrástol takýto kultúrny stánok. Veria, že to by mohlo byť inšpiráciou pre iné dediny alebo mestá.
Meno po vyhratej bitke s Tatármi
Dedina Víťaz leží pod horou Branisko asi 30 kilometrov od okresného mesta Prešov, na hranici regiónov Spiš a Šariš. Prvé písomné zmienky o tejto dedine sa zachovali z rokov 1220 a 1245.
Medzi ľuďmi sa povráva, že dedina dostala meno na základe udalosti, ktorá sa vraj stala v čase tatárskych vpádov na naše územie. V osudnej chvíli nejaká žena z obce vraj zabila veliteľa oddielu, zvyšní vojaci sa od strachu rozutekali a už sa do obce nikdy nevrátili.
"Dodnes sa toto pole, kde sa údajne bitka odohrala a odkiaľ vraj tí vojaci zutekali, nazýva Ucekače. Lokalita s názvom Verch rubane sa má nachádzať medzi obcami Víťaz a Ovčie," hovorí rodák z obce Karol Mihaľ, ktorý sa venuje histórii už viac ako 10 rokov.
Či je táto legenda pravdivá, sa podľa neho potvrdiť nedá, lebo vo faktoch sú nezrovnalosti, pretože Víťazský potok sa napríklad spomína už pred vpádom týchto kmeňov. Ale takto si to vraj ľudia dali do súvislostí.
Bohatý duchovný život v tejto lokalite potvrdzuje aj existencia dvoch starých kostolov. Jeden z nich je ešte existujúci chrám a základy ďalšieho objavili pod zemou v zaniknutej časti obce takzvanou georadarovou metódou len nedávno.
"V danej lokalite sa našiel aj zvon, ktorý sa vraj našiel na mieste, kde ryli diviaky. Nápis na ňom je zatiaľ nečitateľný a teda nevieme určiť patróna starého kostola. Je umiestnený v starom kostole," dodal Mihaľ.
Dnes je Víťaz modernou dedinou a postupne sa snaží, aby sa tu ľudia dobre cítili. Podarilo sa opraviť centrum, vybudovať kultúrny stánok pre viac ako 350 divákov .
Najväčším problémom však zostáva dobudovanie čistiarne odpadových vôd a kanalizačného zberača. Starosta Ján Baloga tvrdí, že dedina s 2000 obyvateľmi potrebuje tieto záležitosti riešiť okamžite. Dokumentácia je pripravená, treba zohnať peniaze.
"Pri posledných prepočtoch na kanál a čistiareň nám vychádza, že ešte treba preinvestovať päť miliónov eur. Ďalšou vecou je vodovod. Ten je už v celkom slušnej podobe, sú síce naťahané rozvody po obci, ale treba hľadať ďalšie vodné zdroje," hovorí starosta.
Okrem toho sa vedenie obce chce venovať aj širšiemu využitiu Domu remesiel, ktorý tu pred rokmi vznikol aj s oddychovým areálom. Prebudovaním starého sedliackeho domu vznikli priestory na vytvorenie expozície, ktorá pozostáva z výrobkov tamojších remeselníkov.
Starosta je presvedčený, že činnosť tohto domu treba oživiť, aby pre nasledujúce generácie zachovali kultúrne dedičstvo starých rodičov. Medzi výrobkami, ktoré by mali zdobiť tento dom, budú nepochybne aj tkané koberce. Jedna z mála žien, ktoré ich ešte vyrábajú, je aj pani Mária Stahovcová.
"Tieto staré krosná mi vyrobil brat, len tak na kolene. Keď mám trochu času sadnem si navlečiem nite a tkám, ako som sa to naučila, keď som bola ešte malá. Takéto koberce už majú doma všetci moji známi a ja pri tom relaxujem," hovorí dôchodkyňa.
Revitalizáciou by mal prejsť aj areál pri Dome remesiel. Prvou lastovičkou bola aj obecná zabíjačka, ktorú tu zorganizovali počas tohtoročných fašiangov. A keďže v dedine je mnoho muzikantov, podľa starostu určite nebude až také nemožné vniesť do areálu aj trochu zábavy.
Dedina Víťaz leží pod horou Branisko asi 30 kilometrov od okresného mesta Prešov, na hranici regiónov Spiš a Šariš. Prvé písomné zmienky o tejto dedine sa zachovali z rokov 1220 a 1245.
Medzi ľuďmi sa povráva, že dedina dostala meno na základe udalosti, ktorá sa vraj stala v čase tatárskych vpádov na naše územie. V osudnej chvíli nejaká žena z obce vraj zabila veliteľa oddielu, zvyšní vojaci sa od strachu rozutekali a už sa do obce nikdy nevrátili.
"Dodnes sa toto pole, kde sa údajne bitka odohrala a odkiaľ vraj tí vojaci zutekali, nazýva Ucekače. Lokalita s názvom Verch rubane sa má nachádzať medzi obcami Víťaz a Ovčie," hovorí rodák z obce Karol Mihaľ, ktorý sa venuje histórii už viac ako 10 rokov.
Či je táto legenda pravdivá, sa podľa neho potvrdiť nedá, lebo vo faktoch sú nezrovnalosti, pretože Víťazský potok sa napríklad spomína už pred vpádom týchto kmeňov. Ale takto si to vraj ľudia dali do súvislostí.
Bohatý duchovný život v tejto lokalite potvrdzuje aj existencia dvoch starých kostolov. Jeden z nich je ešte existujúci chrám a základy ďalšieho objavili pod zemou v zaniknutej časti obce takzvanou georadarovou metódou len nedávno.
"V danej lokalite sa našiel aj zvon, ktorý sa vraj našiel na mieste, kde ryli diviaky. Nápis na ňom je zatiaľ nečitateľný a teda nevieme určiť patróna starého kostola. Je umiestnený v starom kostole," dodal Mihaľ.
Dnes je Víťaz modernou dedinou a postupne sa snaží, aby sa tu ľudia dobre cítili. Podarilo sa opraviť centrum, vybudovať kultúrny stánok pre viac ako 350 divákov .
Najväčším problémom však zostáva dobudovanie čistiarne odpadových vôd a kanalizačného zberača. Starosta Ján Baloga tvrdí, že dedina s 2000 obyvateľmi potrebuje tieto záležitosti riešiť okamžite. Dokumentácia je pripravená, treba zohnať peniaze.
"Pri posledných prepočtoch na kanál a čistiareň nám vychádza, že ešte treba preinvestovať päť miliónov eur. Ďalšou vecou je vodovod. Ten je už v celkom slušnej podobe, sú síce naťahané rozvody po obci, ale treba hľadať ďalšie vodné zdroje," hovorí starosta.
Okrem toho sa vedenie obce chce venovať aj širšiemu využitiu Domu remesiel, ktorý tu pred rokmi vznikol aj s oddychovým areálom. Prebudovaním starého sedliackeho domu vznikli priestory na vytvorenie expozície, ktorá pozostáva z výrobkov tamojších remeselníkov.
Starosta je presvedčený, že činnosť tohto domu treba oživiť, aby pre nasledujúce generácie zachovali kultúrne dedičstvo starých rodičov. Medzi výrobkami, ktoré by mali zdobiť tento dom, budú nepochybne aj tkané koberce. Jedna z mála žien, ktoré ich ešte vyrábajú, je aj pani Mária Stahovcová.
"Tieto staré krosná mi vyrobil brat, len tak na kolene. Keď mám trochu času sadnem si navlečiem nite a tkám, ako som sa to naučila, keď som bola ešte malá. Takéto koberce už majú doma všetci moji známi a ja pri tom relaxujem," hovorí dôchodkyňa.
Revitalizáciou by mal prejsť aj areál pri Dome remesiel. Prvou lastovičkou bola aj obecná zabíjačka, ktorú tu zorganizovali počas tohtoročných fašiangov. A keďže v dedine je mnoho muzikantov, podľa starostu určite nebude až také nemožné vniesť do areálu aj trochu zábavy.
