Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Poznatky prvej expedície poslúžia tiež pre prípravu stratégie a logistického zabezpečenia rozsiahlejších expedičných výprav v nasledujúcich rokoch.
Autor TASR
Košice 21. februára (TASR) – Výskum prehistorických organizmov a ekosystémov v málo prebádaných oblastiach Ázie je cieľom pripravovanej expedície výskumníkov z košických univerzít a z univerzity z Iránu. Slovenskú časť expedície tvoria zástupcovia Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (PF UPJŠ) a Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity (TUKE) v Košiciach. Na dvojtýždňovú expedíciu do Iránu vycestuje štvorčlenný tím začiatkom marca.
Vedúcim expedície je Martin Kundrát z Centra interdisciplinárnych biovied PF UPJŠ v Košiciach, ktorý počas svojho pôsobenia v zahraničí uskutočnil expedície v Patagónii, na Sibíri, v Iráne a Číne. Po návrate na Slovensko nadväzuje na túto výskumnú tradíciu a povedie spomínanú historicky prvú slovenskú paleontologickú expedíciu v Iráne. Martin Kundrát, jeho iránsky kolega Majid Mirzaie Ataabadi z univerzity zo Zanjanu a Juraj Janočko zostavili pracovnú skupinu zloženú z odborníkov košických univerzít a iránskej univerzity v Zanjane.
Cieľom prvej expedície je podľa Kundráta preskúmať oblasti s usadeninami z obdobia druhohôr a treťohôr, teda obdobia pred a po veľkom vymieraní, kedy došlo k zrážke Zeme s kométou. Ide podľa jeho slov o neprebádané územie.
"Irán je v tomto kontexte veľmi zaujímavou destináciou, a to z toho dôvodu, že má veľmi zložitý geologický pôvod. Po veľmi dlhú dobu, v období druhohôr, bol vlastne izolovaný od ďalších superkontinentov a vyvíjal sa vlastným spôsobom. Pre nás práve tento fenomén izolácie je veľmi dôležitý, aby sme dokázali zistiť, akým spôsobom sa vlastne tie špecifické organizmy v tejto izolácii vyvíjali," priblížil Kundrát.
V rámci výskumu pôjde predovšetkým o sledovanie biodiverzity a zmien rôznorodosti fauny a flóry, ktorá sa vyskytovala na tomto pravekom ostrovnom systéme. Osobne sa venuje okrem iného i výskumu dinosaurov. "V skupine sú však zastúpení rôzni odborníci, ktorí sa venujú rôznym skupinám živočíchov. Ja mám na starosti skupinu takzvaných archosaurov, do ktorej spadajú aj dinosaury, terosaury a rôzne krokodílovíte formy," doplnil Kundrát.
Počas pobytu v Iráne pripravujú predstavitelia univerzity v Zanjane oficiálne prijatie slovenského tímu, na ktorom prebehnú rokovania o budúcej vedecko-výskumnej spolupráci. Slovenskí odborníci boli taktiež pozvaní na iránsku paleontologickú konferenciu, kde odprezentujú niekoľko odborných prednášok.
Poznatky prvej expedície poslúžia tiež pre prípravu stratégie a logistického zabezpečenia rozsiahlejších expedičných výprav v nasledujúcich rokoch.
Podľa dekana PF UPJŠ Gabriela Semanišina je táto expedícia pre fakultu významná. "Je hádam prvá, ktorú kompletne zabezpečujeme my a sme ten hlavný partner, organizátor. Je to na druhej strane aj začiatok úplne nového typu výskumu. Paleontológia nie je úplne bežná v našom prostredí, takže s príchodom pána docenta Kundráta vlastne začína aj nová éra výskumu v oblasti ekológie a zoológie," dodal dekan.
Vedúcim expedície je Martin Kundrát z Centra interdisciplinárnych biovied PF UPJŠ v Košiciach, ktorý počas svojho pôsobenia v zahraničí uskutočnil expedície v Patagónii, na Sibíri, v Iráne a Číne. Po návrate na Slovensko nadväzuje na túto výskumnú tradíciu a povedie spomínanú historicky prvú slovenskú paleontologickú expedíciu v Iráne. Martin Kundrát, jeho iránsky kolega Majid Mirzaie Ataabadi z univerzity zo Zanjanu a Juraj Janočko zostavili pracovnú skupinu zloženú z odborníkov košických univerzít a iránskej univerzity v Zanjane.
Cieľom prvej expedície je podľa Kundráta preskúmať oblasti s usadeninami z obdobia druhohôr a treťohôr, teda obdobia pred a po veľkom vymieraní, kedy došlo k zrážke Zeme s kométou. Ide podľa jeho slov o neprebádané územie.
"Irán je v tomto kontexte veľmi zaujímavou destináciou, a to z toho dôvodu, že má veľmi zložitý geologický pôvod. Po veľmi dlhú dobu, v období druhohôr, bol vlastne izolovaný od ďalších superkontinentov a vyvíjal sa vlastným spôsobom. Pre nás práve tento fenomén izolácie je veľmi dôležitý, aby sme dokázali zistiť, akým spôsobom sa vlastne tie špecifické organizmy v tejto izolácii vyvíjali," priblížil Kundrát.
V rámci výskumu pôjde predovšetkým o sledovanie biodiverzity a zmien rôznorodosti fauny a flóry, ktorá sa vyskytovala na tomto pravekom ostrovnom systéme. Osobne sa venuje okrem iného i výskumu dinosaurov. "V skupine sú však zastúpení rôzni odborníci, ktorí sa venujú rôznym skupinám živočíchov. Ja mám na starosti skupinu takzvaných archosaurov, do ktorej spadajú aj dinosaury, terosaury a rôzne krokodílovíte formy," doplnil Kundrát.
Počas pobytu v Iráne pripravujú predstavitelia univerzity v Zanjane oficiálne prijatie slovenského tímu, na ktorom prebehnú rokovania o budúcej vedecko-výskumnej spolupráci. Slovenskí odborníci boli taktiež pozvaní na iránsku paleontologickú konferenciu, kde odprezentujú niekoľko odborných prednášok.
Poznatky prvej expedície poslúžia tiež pre prípravu stratégie a logistického zabezpečenia rozsiahlejších expedičných výprav v nasledujúcich rokoch.
Podľa dekana PF UPJŠ Gabriela Semanišina je táto expedícia pre fakultu významná. "Je hádam prvá, ktorú kompletne zabezpečujeme my a sme ten hlavný partner, organizátor. Je to na druhej strane aj začiatok úplne nového typu výskumu. Paleontológia nie je úplne bežná v našom prostredí, takže s príchodom pána docenta Kundráta vlastne začína aj nová éra výskumu v oblasti ekológie a zoológie," dodal dekan.
