Poštová známka prezentuje oboch byzantských misionárov na základe najstarších známych zobrazení.
Autor TASR
Nitra 5. júla (TASR) – Slovenská pošta vydala pri príležitosti osláv 1150. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda na naše územie príležitostnú poštovú známku. Exkluzívna hárčeková verzia známky bola vytlačená v limitovanom počte 70.000 kusov unikátnou technológiou oceľotlače z plochých platní. Výtvarný návrh emisie vytvoril slovenský grafik a ilustrátor Dušan Kállay, oceľorytinu realizoval jeden z najuznávanejších českých rytcov Miloš Ondráček. Špeciálna emisia poštovej známky je výsledkom spolupráce Slovenskej pošty s Bulharskou republikou, Českou republikou a Vatikánom. „V spolupráci s autorom výtvarného návrhu známky sme sa priklonili k prezentácii obidvoch byzantských misionárov na základe najstarších známych zobrazení pochádzajúcich z 9. a 11. storočia. Na poštovej známke prezentujeme fresky, ktoré sa nachádzajú na mieste posledného odpočinku sv. Cyrila v Kostole sv. Klimenta v Ríme,“ konštatoval riaditeľ Slovenskej pošty Tomáš Drucker. Podľa jeho slov je výročie príchodu solúnskych bratov nielen významným míľnikom v dejinách Slovenska, ale aj z hľadiska dejín poštovníctva. „Je zároveň prvou písomnou zmienkou o doručení poštovej zásielky v dejinách našej krajiny. Byzantská misia k nám prišla na základe posolstva kniežaťa Rastislava, ktoré v roku 862 doručilo na cisársky dvor do Konštantínopola list so žiadosťou o poslanie misionára,“ povedal.
Poštová známka prezentuje oboch byzantských misionárov na základe najstarších známych zobrazení. Nachádzajú sa na mieste posledného odpočinku sv. Cyrila, v bazilike San Clemente v Ríme. Medzi najväčšie pozoruhodnosti dolnej baziliky patrí freska Osobný súd sv. Cyrila z 9. storočia, ktorá sa stala námetom poštovej známky. V spodnej časti hárčeka je prezentovaná ďalšia z fresiek dolnej baziliky s názvom Prenesenie ostatkov sv. Klimenta z 11. storočia. Freska stvárňuje udalosti pri príchode oboch bratov do Ríma v roku 867. Hárček je dekorovaný hlaholikou prevzatou z jednej zo strán Assemaniho evanjeliára z konca 10. storočia, ktorý sa nachádza vo Vatikánskej knižnici v Ríme. Motívom prítlače FDC je ďalšia z fresiek baziliky San Clemente v Ríme s názvom Zostúpenie Krista do predpeklia z 9. storočia s polpostavou mnícha s knihou v ruke. Predpokladá sa, že ide o portrét sv. Cyrila vytvorený byzantským maliarom, pretože situovanie fresky je zhodné so správou zo Života Konštantína, že bol pochovaný „po pravej strane oltárnej v chráme sv. Klimenta.“ Motívom FDC pečiatky je nakoniec motív oranta/biskupa s krížom na krku, nachádzajúci sa na reverze veľkomoravského nákončia z hrobu číslo 100 pri kostole č. II na hradisku Valy pri Mikulčiciach.
Poštová známka prezentuje oboch byzantských misionárov na základe najstarších známych zobrazení. Nachádzajú sa na mieste posledného odpočinku sv. Cyrila, v bazilike San Clemente v Ríme. Medzi najväčšie pozoruhodnosti dolnej baziliky patrí freska Osobný súd sv. Cyrila z 9. storočia, ktorá sa stala námetom poštovej známky. V spodnej časti hárčeka je prezentovaná ďalšia z fresiek dolnej baziliky s názvom Prenesenie ostatkov sv. Klimenta z 11. storočia. Freska stvárňuje udalosti pri príchode oboch bratov do Ríma v roku 867. Hárček je dekorovaný hlaholikou prevzatou z jednej zo strán Assemaniho evanjeliára z konca 10. storočia, ktorý sa nachádza vo Vatikánskej knižnici v Ríme. Motívom prítlače FDC je ďalšia z fresiek baziliky San Clemente v Ríme s názvom Zostúpenie Krista do predpeklia z 9. storočia s polpostavou mnícha s knihou v ruke. Predpokladá sa, že ide o portrét sv. Cyrila vytvorený byzantským maliarom, pretože situovanie fresky je zhodné so správou zo Života Konštantína, že bol pochovaný „po pravej strane oltárnej v chráme sv. Klimenta.“ Motívom FDC pečiatky je nakoniec motív oranta/biskupa s krížom na krku, nachádzajúci sa na reverze veľkomoravského nákončia z hrobu číslo 100 pri kostole č. II na hradisku Valy pri Mikulčiciach.