Bratislava 23. októbra (TASR) – V stredu 28. októbra uplynie 200 rokov od narodenia Ľudovíta Štúra.

V odbornej literatúre, v životopisných kalendároch aj v popularizačných materiáloch sa však uvádzajú dva dátumy jeho narodenia: 28. október i 29. október 1815. Prvý dátum sa opiera o rodinnú tradíciu, druhý je uvedený v matrike pokrstených evanjelickej a. v. farnosti na panstve grófa Zaya v Uhrovci. Štúr si však vo svojich osobných spisoch dôsledne uvádzal dátum 28. október 1815.

Bol vedúcou osobnosťou celej generácie Slovákov v pohnutom meruôsmom roku, ktorá sa postavila na odpor proti maďarizácii Slovákov. Bol politikom, buditeľom, básnikom, novinárom, redaktorom, jazykovedcom a pedagógom. Vo svojej organizačnej, politickej a vedeckej práci sa zameral nielen na národné, ale aj sociálne a politické záujmy ľudu v čase národného obrodenia, ktoré štúrovcami vrcholí. Štúr bol kodifikátorom spisovnej slovenčiny, zakladateľom Slovenských národných novín a spoluzakladateľom Slovenskej národnej rady (SNR) v septembri 1848 vo Viedni (dnes Rakúsko), ktorá bola prvým národnopolitickým orgánom Slovákov. Je považovaný za zakladateľa modernej slovenskej politickej žurnalistiky.

Ľudovít Štúr sa narodil 28. októbra 1815 v Uhrovci. Vyrastal v učiteľskej evanjelickej rodine s vysokými mravnými a duchovnými zásadami, ktoré mu zostali počas celého života. Študoval v Rábe (dnešný maďarský Győr, 1827-1829) a v dnešnej Bratislave na Evanjelickom lýceu (1829-1833). Zúčastňoval sa na práci v Spoločnosti česko-slovenskej a čoskoro sa stal vedúcou osobnosťou slovenskej študujúcej mládeže. Pre nedostatok financií musel v roku 1834 zo školy odísť. Vrátil sa do Uhrovca, kde si privyrábal ako hospodársky úradník na panstve grófa Karola Zaya. Na naliehanie Sama Chalupku sa v septembri toho istého roku vrátil späť na Evanjelické lýceum. Začal prednášať Dejiny Slovanov a ich literatúr a stal sa podpredsedom Spoločnosti česko-slovanskej (1835). Dňa 24. apríla 1836 sa na Devíne konala slávnosť, na ktorej sa so svojimi stúpencami zaviazali k službe národu a prijali slovanské mená.

Od roku 1836 bol Ľ. Štúr zástupcom profesora Juraja Palkoviča na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej, kde prednášal Dejepis všeslovanskej literatúry. V nasledujúcom roku (1837) založil Ústav reči a literatúry českoslovanskej. V rokoch 1838-1840 absolvoval vysokoškolské štúdiá na nemeckej univerzite v Halle. Po návrate domov pracoval opäť ako zástupca profesora Palkoviča, stal sa spoluredaktorom jeho literárneho časopisu Tatranka. Neskôr ho aj redigoval. V roku 1843 začal vyvíjať snahu o prijatie nového spisovného jazyka, ktorý by zjednotil všetkých Slovákov. V júli toho istého roku sa v Hlbokom na fare dohodol Ľudovít Štúr s Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom na kodifikácii spisovnej slovenčiny (základom sa mala stať stredoslovenčina). Dňa 17. júla 1843 navštívili s touto požiadavkou Jána Hollého na Dobrej Vode a získali jeho požehnanie.

Od augusta 1845 začali vychádzať Slovenské národné noviny, ktoré Štúr v rokoch 1845-1848 aj redigoval. Vychádzali tiež s literárnou prílohou Orol tatranský. V roku 1846 vyšli Štúrovi dve diela: Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí a Náuka reči slovenskej.

V rokoch 1847 - 1848 bol Ľudovít Štúr poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen. Patril medzi najbojovnejších a najpokrokovejších členov snemovne. V pléne hovoril spolu päťkrát. Medzi požiadavky, ktoré vyslovil, patrili najmä výkup urbárskych povinností, zrušenie panských súdov, účasť ľudu na verejných záležitostiach, rovnaká daňová povinnosť, reforma súdnictva a školstva i sloboda slova a žiadosť o ponechanie materinskej reči ako vyučovacieho jazyka na ľudových školách. Texty snemových rečí boli publikované v diele Ľudovít Štúr: Reči a state (1953).

Dňa 11. mája 1848 sa v Liptovskom Mikuláši konalo zhromaždenie, na ktorom vyhlásili Žiadosti slovenského národa, ktorých bol Štúr spolutvorcom. Na druhý deň bol na neho, Hodžu a Hurbana vydaný zatykač. Spoločne organizovali povstalecké výpravy proti maďarskej revolúcii (1848-1849). Po skončení bojov sa sklamaný neúspechom vrátil do Uhrovca k rodičom a po smrti brata Karola (1851) sa stal opatrovateľom jeho siedmich detí v Modre. Tu žil v ústraní, pretože bol pod policajným dozorom. Napísal diela Slovanstvo a svet budúcnosti (1851), O národných piesňach a povestiach plemien slovanských (1852), Spevy a piesne (1854).

Pred Vianocami 1855 sa Ľudovít Štúr nešťastne postrelil na poľovačke za Modrou. Na následky zranenia zomrel 12. januára 1856. O štyri dni neskôr sa v Modre konal celonárodný pohreb.