Bratislava 10. februára (TASR)- Stopy Ľudovíta Štúra v Bratislave sa začínajú pri starom Evanjelickom lýceu. Je to klasicistická budova z roku 1783, postavená podľa projektu M. Walcha. Stojí dodnes na Konventnej ulici č. 11 a slúži kultúrnym účelom. Je v nej vedecká knižnica. Kultúrny význam budovy pripomína pamätná tabuľa na jej priečelí.

Do tejto populárnej školy prišiel štrnásťročný Štúr v roku 1829. Hneď sa zapojil do práce Společnosti česko-slovanskej, kde sa prejavil jeho prirodzený literárny, rečnícky a organizačný talent. S pribúdajúcim vzdelaním sa postupne stával vedúcou osobnosťou krúžku, v školskom roku 1835/36 bol jeho podpredsedom. Politickoorganizačné schopnosti Štúra sa prejavili aj v roku 1837, keď v Bratislave vypukla živelná demonštrácia maďarských študentov, ktorí sa húfne hlásili k politickému programu Ľudovíta Kossútha. Hoci príčinou demonštrácie bola malicherná zámienka, údajné hrubé správanie profesora Schimka k jednému študentovi, jej následky boli veľké.

Uhorská vláda vyhlásila demonštráciu za protištátnu a zakázala činnosť všetkých študentských krúžkov a spolkov v Uhorsku, čo sa, pochopiteľne, vzťahovalo aj na Společnost česko-slovanskú na bratislavskom lýceu. V rozbehnutej činnosti však chceli študenti pokračovať za každú cenu. Vtedy prišiel Štúr s nápadom.

Spomenul si na existenciu Ústavu reči a literatúry česko-slovenskej pri katedre profesora Juraja Palkoviča. Spolu s niekoľkými spolužiakmi zašiel za ním a požiadal ho, aby zobral členov literárneho krúžku na lýceu pod ochranu. Starý pán profesor súhlasil a vec bola zachránená. No stalo sa ešte čosi navyše. Starnúci, 68-ročný profesor už nevládal pokračovať v prednáškovej činnosti, preto určil Štúra za svojho riadneho nástupcu s povinnosťou prednášateľa. Ako ukázali nasledujúce roky, mladé slovenské pokolenie v ňom našlo ideálnu vodcovskú osobnosť.