KOMBO snímka, námestie Ľ.Štúra v Bratislave a detail súsošiaFoto: TASR/Štefan Puškáš/Martin Baumann
Téma štúrovcov zapadá do tohto priestoru aj z hľadiska historického. V čase, keď tu študovali, pontónový most bol nový a neraz po ňom prešli na druhý breh Dunaja za študentskými zábavami.
Bratislava 24. februára (TASR) - Námestie Ľudovíta Štúra patrí k najexponovanejším priestorom v našom hlavnom meste. A to najmä z hľadiska kultúrno-historického. Kedysi dávno tam popod mestskými hradbami bolo slepé rameno Dunaja. Hradby však v polovici 18. storočia zbúrali a s nimi zanikol aj priestor, na ktorom králi vykonávali rituál prísahy, že budú spravodliví a budú brániť kráľovstvo zo všetkých síl. Rituál spočíval v sekaní mečom do vzduchu smerom k Dunaju a iste aj z nejakej formulky.
Preto na tento účel vybudovali korunovačný kopček, spred ktorého v rokoch 1825-1890 viedol na pravý breh Dunaja pontónový most. Kopček v roku 1870 odstránili, pretože Bratislava prestala byť korunovačným mestom.
Sochu Márie Terézie tam postavili v roku 1897. V skutočnosti to ani nebola socha, ale súsošie, a viac ako osobnosť panovníčky zdôrazňovalo rakúsko-maďarské vyrovnanie z roku 1867. Veď aj bolo odhalené v roku 30. výročia tejto udalosti. Pre slovanské národy rakúsko-uhorskej monarchie však neprinieslo nič pozitívne, skôr naopak, čo potvrdzuje najmä osud slovenského národa. Z politického hľadiska je preto pochopiteľné, že súsošie v roku 1921 so súhlasom vládnych kruhov odstránili českí a slovenskí legionári.
Na archívnej snímke zmenšená podoba jazdeckej sochy Márie Terézie od Jána Fadrusza z roku 1897. Na replike chýbajú pôvodné postavy maďarských husárov, ktoré ju dopĺňali. Zmenšený model vyrobila Martina Zimanová. Foto: TASR/Martin Baumann
V roku 1937, rok pred 20. výročím vzniku Československa, tu odhalili sochu Milana Rastislava Štefánika. Keďže Štefánik síce symbolizoval vznik česko-slovenského štátu, ale zároveň bol aj symbolom boja proti boľševickej revolúcii v Rusku, vládnuci komunisti ho neprijali a sochu nechali odstrániť. Možno ani nie tak celkom z presvedčenia, ako zo strachu pred sovietskym tútorom.
Uvoľnený priestor po mnoho rokov zapĺňal kvetinový záhon.
Monumentálne súsošie Ľudovíta Štúra a štúrovcov bolo odhalené v roku 1973. Jeho autorom je akademický sochár Tibor Bártfay, architektom Ing. arch. Ivan Salay. Je skomponované zo žuly a bronzu a meria 12,5 metra. Dielo poníma tému ako kolektívne hnutie mladých Slovákov na čele s prirodzeným vodcom. Medzi postavami zhliadneme aj ženskú tvár, lebo medzi štúrovcov patrí aj Štúrova sestra Karolína i Hurbanova manželka Anička Jurkovičová a niektoré iné slovenské devy.
Na archívnej snímke študenti v dobových kostýmoch historických slovenských osobností - zľava Anička Jurkovičová, Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr a vpravo Adela Ostrolúcka pred tlačovou konferenciou na Evanjelickom kolegiálnom gymnáziu pri príležitosti otvorenia knižnice Ľudovíta Štúra a predstavenia nového bilingválneho anglicko-slovenského programu. V Prešove, 12. januára 2015. Foto: TASR/Milan Kapusta
Téma štúrovcov prirodzene zapadá do tohto priestoru aj z hľadiska historického. V čase, keď tu študovali, pontónový most na druhý breh Dunaja bol nový a neraz po ňom prešli na druhý breh Dunaja za študentskými zábavami.
