Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Invázie do Československa pod krycím názvom Operácia Dunaj sa zúčastnilo 27 bojových divízií a jedna letecká armáda.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 21. augusta (TASR) - Slovenská republika si v týchto dňoch pripomína augustové udalosti z roku 1968.
V období predchádzajúcom augustu 1968 išlo v Československu o historický pokus o zmenu vtedajšieho politického systému a o nastolenie socializmu "s ľudskou tvárou". Ambiciózne plány politickej špičky, ktoré mali podporu väčšiny obyvateľstva, ukončila okupácia Československej socialistickej republiky (ČSSR) vojskami piatich štátov Varšavskej zmluvy (Sovietsky zväz, Poľsko, Maďarsko, Nemecká demokratická republika - NDR, Bulharsko) v noci z 20. na 21. augusta 1968.
Invázie do Československa pod krycím názvom Operácia Dunaj sa zúčastnilo 27 bojových divízií (12 tankových, 13 motostreleckých, dve výsadkové) a jedna letecká armáda. Intervenčným jednotkám v počte približne 700.000 vojakov s 800 lietadlami, 6300 tankami a 2000 delami a raketami velil generál J. G. Pavlovskij.
Spornou je účasť východonemeckých vojsk, zdroje potvrdzujú, že tieto vojská nedostali povolenie vyraziť zo svojich nástupných pozícií za hranicami. Na Operácii Dunaj sa nezúčastnilo Rumunsko.
Sovietska tlač odôvodňovala v nasledujúcich dňoch vstup vojsk existenciou pozývacieho listu, ktorý zostavili prívrženci konzervatívneho krídla Komunistickej strany Československa (KSČ) a v ktorom žiadali o pomoc v boji proti kontrarevolúcií.
Invázia vojsk Varšavskej zmluvy si k 3. septembru 1968 vyžiadala 72 mŕtvych (z toho 19 na Slovensku), 266 ťažko a 436 ľahko ranených československých občanov.
Fotogaléria: Augustové udalosti 1968
V období predchádzajúcom augustu 1968 išlo v Československu o historický pokus o zmenu vtedajšieho politického systému a o nastolenie socializmu "s ľudskou tvárou". Ambiciózne plány politickej špičky, ktoré mali podporu väčšiny obyvateľstva, ukončila okupácia Československej socialistickej republiky (ČSSR) vojskami piatich štátov Varšavskej zmluvy (Sovietsky zväz, Poľsko, Maďarsko, Nemecká demokratická republika - NDR, Bulharsko) v noci z 20. na 21. augusta 1968.
Invázie do Československa pod krycím názvom Operácia Dunaj sa zúčastnilo 27 bojových divízií (12 tankových, 13 motostreleckých, dve výsadkové) a jedna letecká armáda. Intervenčným jednotkám v počte približne 700.000 vojakov s 800 lietadlami, 6300 tankami a 2000 delami a raketami velil generál J. G. Pavlovskij.
Spornou je účasť východonemeckých vojsk, zdroje potvrdzujú, že tieto vojská nedostali povolenie vyraziť zo svojich nástupných pozícií za hranicami. Na Operácii Dunaj sa nezúčastnilo Rumunsko.
Sovietska tlač odôvodňovala v nasledujúcich dňoch vstup vojsk existenciou pozývacieho listu, ktorý zostavili prívrženci konzervatívneho krídla Komunistickej strany Československa (KSČ) a v ktorom žiadali o pomoc v boji proti kontrarevolúcií.
Invázia vojsk Varšavskej zmluvy si k 3. septembru 1968 vyžiadala 72 mŕtvych (z toho 19 na Slovensku), 266 ťažko a 436 ľahko ranených československých občanov.
Fotogaléria: Augustové udalosti 1968
Historik: Medzi augustom 1968 v Československu a dnešnou Ukrajinou je paralela
Medzi udalosťami z augusta 1968 v bývalom Československu a súčasným konfliktom na Ukrajine existuje určitá paralela, domnieva sa historik Dušan Kováč. To, čo sa nezmenilo sú podľa neho imperiálne tendencie Moskvy, ktorá sa aj dnes usiluje ovládnuť krajiny, ktoré boli súčasťou Sovietskeho zväzu.
„V auguste 1968 šlo, samozrejme o mocenské pozície Sovietskeho zväzu, aby si udržal svoje satelity,“ uviedol v rozhovore pre TASR Kováč. Pripomenul, že v tom čase bolo úsilie podporené ideológiou budovania socialistického a komunistického sveta. „Momentálne už táto ideológia v Moskve nie je aktuálna, prinajmenšom, oficiálne nie,“ vysvetlil člen Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Dnešné Rusko sa síce hlási k demokracii, ale imperiálne tendencie v tejto krajine stále fungujú, zdôraznil Kováč. „Ruská spoločnosť, ktorá bola v rámci Sovietskeho zväzu zvyknutá na to, že tvorí šestinu sveta a že je superveľmoc, má problémy s akceptovaním toho, že Rusko už nie je také silné,“ pomenoval historik dôvod, pre ktorý sa z jeho pohľadu usiluje Rusko bývalé satelity k sebe ekonomicky aj politicky pripútať.
Situácia v roku 1968 bola taká, že ak sa krajiny vo východnom bloku odklonili od kurzu stanovovaného Moskvou a usilovali sa o určitú nezávislosť, Moskva mocenskými prostriedkami zasiahla, pripomenul Kováč.
„Československé reformy boli v roku 1968 pre vtedajšie moskovské vedenie na čele s Leonidom Brežnevom, ale aj pre mnohých iných, povedzme Waltera Ulbrichta v NDR neakceptovateľné, pretože boli v rozpore s tým, čo oni považovali za socializmus,“ zhrnul. Vznikla obava, že sa „nákaza“ môže šíriť ďalej. „Tak sa rozhodli vojensky zasiahnuť a zastaviť tento reformný proces,“ doplnil.
Pred takmer polstoročím Sovietsky zväz použil Varšavskú zmluvu. „Brežnev vtedy veľmi dobre vedel, že sa vo svete ozvú hlasy proti takémuto vojenskému zásahu, ale že sa nič neudeje,“ uviedol ďalej Kováč. Dnes otvorený vojenský zásah nie je niečo, čo by mohlo Rusko bez vážnejších konzekvencií uplatniť. „Preto aj Moskva používa skrytú formu,“ priblížil rozdiel medzi rokom 1968 v Československu a súčasnou situáciou u nášho východného suseda.
Dušan Kováč je presvedčený, že Slovensko by pri formovaní svojho postoja ku konfliktu na Ukrajine malo vychádzať z vlastných skúseností z augusta 1968. „Predovšetkým by sme mali poukazovať na to, že existuje niečo, čomu hovoríme medzinárodné právo, že sú určité pravidlá hry, ktoré nepripúšťajú intervenciu cudzích vojsk, či už v otvorenej alebo skrytej podobe na území iného štátu,“ uzavrel.
Medzi udalosťami z augusta 1968 v bývalom Československu a súčasným konfliktom na Ukrajine existuje určitá paralela, domnieva sa historik Dušan Kováč. To, čo sa nezmenilo sú podľa neho imperiálne tendencie Moskvy, ktorá sa aj dnes usiluje ovládnuť krajiny, ktoré boli súčasťou Sovietskeho zväzu.
„V auguste 1968 šlo, samozrejme o mocenské pozície Sovietskeho zväzu, aby si udržal svoje satelity,“ uviedol v rozhovore pre TASR Kováč. Pripomenul, že v tom čase bolo úsilie podporené ideológiou budovania socialistického a komunistického sveta. „Momentálne už táto ideológia v Moskve nie je aktuálna, prinajmenšom, oficiálne nie,“ vysvetlil člen Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Dnešné Rusko sa síce hlási k demokracii, ale imperiálne tendencie v tejto krajine stále fungujú, zdôraznil Kováč. „Ruská spoločnosť, ktorá bola v rámci Sovietskeho zväzu zvyknutá na to, že tvorí šestinu sveta a že je superveľmoc, má problémy s akceptovaním toho, že Rusko už nie je také silné,“ pomenoval historik dôvod, pre ktorý sa z jeho pohľadu usiluje Rusko bývalé satelity k sebe ekonomicky aj politicky pripútať.
Situácia v roku 1968 bola taká, že ak sa krajiny vo východnom bloku odklonili od kurzu stanovovaného Moskvou a usilovali sa o určitú nezávislosť, Moskva mocenskými prostriedkami zasiahla, pripomenul Kováč.
„Československé reformy boli v roku 1968 pre vtedajšie moskovské vedenie na čele s Leonidom Brežnevom, ale aj pre mnohých iných, povedzme Waltera Ulbrichta v NDR neakceptovateľné, pretože boli v rozpore s tým, čo oni považovali za socializmus,“ zhrnul. Vznikla obava, že sa „nákaza“ môže šíriť ďalej. „Tak sa rozhodli vojensky zasiahnuť a zastaviť tento reformný proces,“ doplnil.
Pred takmer polstoročím Sovietsky zväz použil Varšavskú zmluvu. „Brežnev vtedy veľmi dobre vedel, že sa vo svete ozvú hlasy proti takémuto vojenskému zásahu, ale že sa nič neudeje,“ uviedol ďalej Kováč. Dnes otvorený vojenský zásah nie je niečo, čo by mohlo Rusko bez vážnejších konzekvencií uplatniť. „Preto aj Moskva používa skrytú formu,“ priblížil rozdiel medzi rokom 1968 v Československu a súčasnou situáciou u nášho východného suseda.
Dušan Kováč je presvedčený, že Slovensko by pri formovaní svojho postoja ku konfliktu na Ukrajine malo vychádzať z vlastných skúseností z augusta 1968. „Predovšetkým by sme mali poukazovať na to, že existuje niečo, čomu hovoríme medzinárodné právo, že sú určité pravidlá hry, ktoré nepripúšťajú intervenciu cudzích vojsk, či už v otvorenej alebo skrytej podobe na území iného štátu,“ uzavrel.
