80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Patril k najvýznamnejším slovenským predstaviteľom povojnovej hereckej generácie.
Autor TASR/TERAZ.sk
,aktualizované Bratislava 4. mája (TASR/Teraz.sk) - Po dlhej chorobe zomrel v utorok (3.5.) poobede vo veku 88 rokov herec a dlhoročný člen činohry Slovenského národného divadla Karol Machata. TASR o tom informoval dnes jeho syn Marián Machata.
Výrazný predstaviteľ slovenského moderného herectva silou svojej hereckej individuality a nevšednou mierou talentu patril vyše štyridsať rokov k popredným osobnostiam činohry Slovenského národného divadla.
Narodil sa 13. januára 1928 v Malackách. Už ako dvanásťročný začínal v rozhlase a venoval sa ochotníckemu divadlu. V roku 1951 vyštudoval herectvo na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Dráhu profesionálneho herca začínal v Armádnom divadle v Martine, kde pôsobil v rokoch 1952-1953. Do roku 1998 bol potom nepretržite členom Činohry SND v Bratislave.
Disponoval nevšednou mierou talentu, ktorý využil v desiatkach divadelných a filmových rolí. Po prvých úlohách - inscenácie Sládkovičovej Maríny (1948), Jakuba v Laholovom Atentáte (1949) a Fortinbrasa v Shakespearovom Hamletovi (1950), ktoré stvárnil ešte ako študent, upozornil na seba skvele stvárnenými postavami na divadelných doskách v Martine. Tam jeho titulné postavy Geľo Sebechlebský (1952) a Jánošík (1953) napriek hercovej mladosti zožali prenikavý úspech.
Svoj talent využil v desiatkach divadelných a filmových rolí. Prenikavý úspech mu prinieslo účinkovanie v Schillerových Zbojníkoch, Tylovom Krvavom súde a v Rostandovom Cyranovi de Bergerac. Karol Machata bol aj uznávaným predstaviteľom Shakespearovských postáv. Zažiaril v inscenáciách Veselé panie z Windsoru, Rómeo a Júlia, Hamlet, Kráľ Lear a nezabudnuteľné boli tiež jeho Čechovovské kreácie i účinkovanie v klasickom svetovom repertoári. Za množstvo svojich výrazných postáv vďačí aj slovenskej dramatike, predovšetkým autorom Petrovi Karvašovi, Štefanovi Králikovi, Leopoldovi Laholovi, Ivanovi Bukovčanovi, ale aj Jánovi Palárikovi.
Kultivovaný prejav, ktorý si uchoval čaro spontánnosti najmä v komediálnych polohách, patrí k tomu najcennejšiemu, čím obohatil dejiny slovenského herectva. V rozhlasových hrách a pásmach vytvoril širokú škálu dramatických postáv s jemným zmyslom pre špecifikum rozhlasového herectva. V 60. a 70. rokoch 20. storočia ďalej úspešne stvárnil úlohy v Záborského Najdúchovi, v Millerovej Cene a Cyrana z Bergeracu v rovnomennej Rostandovej hre.
Filmy, v ktorých stvárnil postavy, patria do zlatého fondu slovenskej kinematografie (Zemianska česť, Drevená dedina, Dáždnik svätého Petra, Prerušená pieseň, Pieseň o sivom holubovi, Polnočná omša, Zločin slečny Bacilpýšky, Hriech Kataríny Padychovej, Skrytý prameň, Červené víno, Soľ nad zlato a mnohé ďalšie).
Za svoje herecké umenie získal množstvo cien, medzi inými Poctu ministerstva kultúry SR udelenú k jeho sedemdesiatym narodeninám. V roku 1967 získal titul zaslúžilý umelec a v roku 1979 národný umelec. Prezident SR Rudolf Schuster odovzdal 1. januára 2003 Karolovi Machatovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy v oblasti, divadelnej, filmovej a rozhlasovej tvorby.
Výrazný predstaviteľ slovenského moderného herectva silou svojej hereckej individuality a nevšednou mierou talentu patril vyše štyridsať rokov k popredným osobnostiam činohry Slovenského národného divadla.
Neprehliadnite: OBRAZOM: Karol Machata, nenápadný velikán slovenského herectva
Narodil sa 13. januára 1928 v Malackách. Už ako dvanásťročný začínal v rozhlase a venoval sa ochotníckemu divadlu. V roku 1951 vyštudoval herectvo na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Dráhu profesionálneho herca začínal v Armádnom divadle v Martine, kde pôsobil v rokoch 1952-1953. Do roku 1998 bol potom nepretržite členom Činohry SND v Bratislave.
Disponoval nevšednou mierou talentu, ktorý využil v desiatkach divadelných a filmových rolí. Po prvých úlohách - inscenácie Sládkovičovej Maríny (1948), Jakuba v Laholovom Atentáte (1949) a Fortinbrasa v Shakespearovom Hamletovi (1950), ktoré stvárnil ešte ako študent, upozornil na seba skvele stvárnenými postavami na divadelných doskách v Martine. Tam jeho titulné postavy Geľo Sebechlebský (1952) a Jánošík (1953) napriek hercovej mladosti zožali prenikavý úspech.
Svoj talent využil v desiatkach divadelných a filmových rolí. Prenikavý úspech mu prinieslo účinkovanie v Schillerových Zbojníkoch, Tylovom Krvavom súde a v Rostandovom Cyranovi de Bergerac. Karol Machata bol aj uznávaným predstaviteľom Shakespearovských postáv. Zažiaril v inscenáciách Veselé panie z Windsoru, Rómeo a Júlia, Hamlet, Kráľ Lear a nezabudnuteľné boli tiež jeho Čechovovské kreácie i účinkovanie v klasickom svetovom repertoári. Za množstvo svojich výrazných postáv vďačí aj slovenskej dramatike, predovšetkým autorom Petrovi Karvašovi, Štefanovi Králikovi, Leopoldovi Laholovi, Ivanovi Bukovčanovi, ale aj Jánovi Palárikovi.
Kultivovaný prejav, ktorý si uchoval čaro spontánnosti najmä v komediálnych polohách, patrí k tomu najcennejšiemu, čím obohatil dejiny slovenského herectva. V rozhlasových hrách a pásmach vytvoril širokú škálu dramatických postáv s jemným zmyslom pre špecifikum rozhlasového herectva. V 60. a 70. rokoch 20. storočia ďalej úspešne stvárnil úlohy v Záborského Najdúchovi, v Millerovej Cene a Cyrana z Bergeracu v rovnomennej Rostandovej hre.
Filmy, v ktorých stvárnil postavy, patria do zlatého fondu slovenskej kinematografie (Zemianska česť, Drevená dedina, Dáždnik svätého Petra, Prerušená pieseň, Pieseň o sivom holubovi, Polnočná omša, Zločin slečny Bacilpýšky, Hriech Kataríny Padychovej, Skrytý prameň, Červené víno, Soľ nad zlato a mnohé ďalšie).
Za svoje herecké umenie získal množstvo cien, medzi inými Poctu ministerstva kultúry SR udelenú k jeho sedemdesiatym narodeninám. V roku 1967 získal titul zaslúžilý umelec a v roku 1979 národný umelec. Prezident SR Rudolf Schuster odovzdal 1. januára 2003 Karolovi Machatovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy v oblasti, divadelnej, filmovej a rozhlasovej tvorby.
