Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Reakcia Slovenského ochranného zväzu autorského na skreslené tvrdenia, uvedené v blogu aktivistov z oblasti folklóru.
Autor OTS
Bratislava 8. apríla (OTS) - Aktivisti z oblasti folklóru Tomáš Brunovský, Alžbeta Lukáčová a Peter Obuch zverejnili koncom marca blog pod názvom "SOZA naďalej poškodzuje ľudovú hudbu". Súčasne spustili petičnú akciu k novému návrhu Autorského zákona, v ktorej žiadajú aby sa povinnosť ohlasovania hudobných diel a podujatí týkala len chránených diel, teda autorských alebo autorsky spracovaných, nie tradičnej folklórnej hudby.
"Petícia vznikla ako reakcia na konanie SOZA, ktorá do návrhu zákona svojou pripomienkou dostala v rámci EÚ zriedkavé právne ustanovenia a v podstate potvrdila súčasný zlý stav. Ten je taký, že ak má na verejnom podujatí odznieť akákoľvek hudba, musí to jeho organizátor päť dní vopred – aj s presným zoznamom – ohlásiť," uvádza Alžbeta Lukáčová.
Ide o skreslené tvrdenia a jednostranné výklady, ignorujúce skutočnosť.
1. Tvorba nového Autorského zákona prebiehala viac ako rok medzi odborníkmi z praxe v rámci rekodifikačnej komisie na pôde Ministerstve kultúry SR. Účasť v rekodifikačnej komisii bola otvorená pre všetky subjekty, ktoré mali záujem na pripomienkovaní návrhu zákona v dôslednej odbornej diskusii. Na jej základe bolo vytvorené jeho aktuálne znenie.
2. Nahlasovanie hudobného repertoáru použitého na verejných podujatiach nemožno v žiadnom prípade považovať za „zriedkavé“ v rámci právnych poriadkov európskych krajín. Z analýzy 20-tich verejne dostupných Autorských zákonov európskych štátov je zrejmé, že notifikačná povinnosť usporiadateľa verejných podujatí o použitých hudobných skladbách (tzv. playlisty, zoznamy hudobných diel) voči organizáciám kolektívnej správy je zakotvená v 12-tich z nich. V ostatných krajinách existuje táto povinnosť vo forme zmluvného vzťahu medzi usporiadateľmi a organizáciami kolektívnej správy.
3. Tak ako organizáciám kolektívnej správy musia organizátori na základe platnej legislatívy každé podujatie ohlásiť aj na príslušnom mestskom alebo obecnom úrade – a to aj keď budú v programe podujatia použité nechránené folklórne diela.
Ustanovenia znenie paragrafu 168 nového Autorského zákona upravujúce nahlasovanie použitých hudobných diel na verejných podujatiach v žiadnom prípade nie sú namierené proti folklóru ani inej hudobnej oblasti. Cieľom uvedeného ustanovenia je zabezpečenie výkonu medzinárodného štandardu v zmysle čo najpresnejšej identifikácie chránených a nechránených diel použitých na verejných podujatiach tak, aby domácim autorom rovnako ako zahraničným tvorcom bolo zohľadnené použitie ich diel na našom území vo forme autorskej odmeny.
Poznáme dva základné režimy použitia hudobných diel – súkromné a použitie, predvedenie verejné. V prípade prvého nedochádza k uplatňovaniu autorských práv, v prípade druhého k nemu dochádza podľa medzinárodných štandardov, ktoré právny systém Slovenskej republiky preberá a aplikuje prostredníctvom Autorského zákona.
Štandardy autorskoprávnej ochrany sa v každej krajine vykonávajú prostredníctvom tzv. organizácií kolektívnej správy (OKS) – občianskych združení, ktoré si zakladajú samotní autori, nositelia práv. Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam (SOZA) je súčasťou medzinárodného systému ochrany autorských diel, zastupuje domácich autorov a vyše milióna autorov z celého sveta.
SOZA zastupuje nositeľov práv - autorov, upravovateľov, aranžérov hudby a autorov slovesnej časti diela – textu, libreta ako aj vydavateľov týchto diel. Diela týchto tvorcov sú tzv. chránené diela. Na tzv. nechránené diela sa autorská odmena nevzťahuje. Patria k nim diela tradičnej ľudovej hudby - autorsky nechránenej ľudovej tvorby, ktorá je typicky interpretovaná na báze hudobnej tradície toho ktorého regiónu a odovzdávaná z generácie na generáciu.
Repertoár hudobných telies, ktoré interpretujú nechránené diela, alebo hudobné improvizácie v štýle ľudovej hudby, nezriedka obsahuje aj ľudové diela autorsky, aranžérsky, upravované. Autori - upravovatelia ľudovej, folklórnej hudby vo svojej tvorbe vychádzajú z kultúrneho odkazu ľudovej hudby, z jej nápevov a tém, či spôsobov inštrumentovania. Tento „hudobný materiál“ tvorivým spôsobom autorsky spracovávajú.
V drvivej väčšine prípadov laický usporiadateľ nemá znalosť , či práve použité dielo v skutočnosti je, alebo nie je nechránenou ľudovou tvorbou, či nie je autorskou úpravou, o ktorej sa p. Brunovský, p. Lukáčová, p. Obuch vyjadrujú „Sme plne uzrozumení s tým, že diela inšpirované folklórnymi predlohami, prípadne upravované diela, v ktorých je jasný autorský vklad, podliehajú ochrane autorského práva.“
Aby bolo možné v praxi efektívne realizovať ochranu autorských diel ako aj odborne rozlíšiť nechránené diela od chránených, vyplýva pre organizátorov verejného kultúrneho podujatia zo zákona povinnosť nahlásiť OKS (v prípade hudobných diel SOZA) jeho hudobný program.
SOZA má ako jediná organizácia na Slovensku prístup do neustále aktualizovanej celosvetovej databázy, ktorá v súčasnosti registruje desiatky miliónov hudobných diel. Údaje (t .j. názov skladby, autor hudby, autor textu k hudbe) z playlistov od usporiadateľov podujatí sú organizáciou kolektívnej správy porovnávané s celosvetovou databázou hudobných diel. Prostredníctvom tohto mechanizmu SOZA identifikuje, či ide o chránené, alebo nechránené dielo.
"V prípade festivalových ľudových zábav a ďalších podujatí, kde sa hudba produkuje spontánne a improvizovane, sú organizátori šikanovaní SOZA. Tá vyvíja nátlak, aby odovzdávali zoznamy stoviek ľudových piesní, ktoré autorskému zákonu v skutočnosti nepodliehajú. Podľa SOZA je tento postup nevyhnutný," uviedla ďalej A. Lukáčová.
SOZA ani Autorský zákon nemá za cieľ nikoho „šikanovať“. Zákon motivuje používateľov nechránených diel k tomu, aby nahlasovali podujatia pred ich uskutočnením tak, aby bolo možné overiť pravdivosť údajov, vzťahujúcich sa na tvrdenia o použitom chránenom, či nechránenom repertoári. SOZA sa pri riešení licencovania chráneného repertoáru takmer každodenne stretáva s nekalými praktikami špekulantov, ktorí sa pod údajným použitím nechránenej folklórnej hudby snažia oklamať systém a vyhnúť sa úhradám autorských odmien za chránené diela, ktoré v skutočnosti používajú.
V tejto súvislosti by naplnenie petičnej požiadavky vynechať z textácie nového autorského zákona notifikačnú povinnosť malo pre zastupovaných autorov chránených diel vážne následky.
„Petíciu doteraz podporili významné osobnosti slovenskej vedy, kultúry a folklórneho hnutia, ako i občania, ktorým súčasný stav dlhodobo prekáža.“ dodala A. Lukáčová.
Medzi členmi SOZA sa nachádzajú významné osobnosti slovenskej kultúry z oblasti vážnej hudby, populárnej hudby, dychovej hudby, jazzu, ako aj folklórnej hudby. Na základe rozhodnutí demokraticky zvolených zástupcov spomedzi svojich členov realizuje SOZA v súlade s platným právnym poriadkom SR vôľu zastupovaných nositeľov práv SOZA. Nik z nich samozrejme nemá záujem o poškodzovanie ľudovej hudby.
Z iniciatívy vedenia SOZA došlo s Tomášom Brunovským, Alžbetou Lukáčovou a Petrom Obuchom došlo k viacerým rokovaniam na pôde SOZA a MK SR, ktorých cieľom bola maximálna snaha hľadať možnosti pre riešenie problematiky playlistov pri folklórnych podujatiach. Zo strany SOZA bolo ponúknuté riešenie, ktoré sa už osvedčilo pri používateľoch hudby z iných oblastí – založenie občianskeho združenia pre všetkých organizátorov, ktorí preukázateľne organizujú verejné podujatia zamerané na nechránený folklór. Tento životaschopný návrh bol však odmietnutý.
V Českej republike riešia obdobnú problematiku na báze pozitívnej spolupráce občianskeho združenia s OKS, ktorá sa v Čechách nazýva OSA (Ochranný svaz autorský). Uvedené riešenie neohrozuje fungovanie medzinárodného systému, ktorý sa vzťahuje na použitie všetkých chránených žánrov hudby.
http://www.osa.cz/hlavn%c3%ad-menu/tiskov%c3%a9-centrum/tiskov%c3%a9-zpr%c3%a1vy.aspx
Ak sa vedia dohodnúť naši susedia rešpektujúc notifikačnú povinnosť, prečo to nejde u nás zvlášť ak ide o win-win riešenie s benefitom pre všetkých? Ide o dobrú vôľu hľadať obojstranne vyhovujúce riešenia namiesto vytvárania atmosféry škandalizácie a konfliktu.
Organizátori kultúrnych podujatí vykonávajú zodpovednú a náročnú činnosť, ktorá vo významnej miere formuje kvalitu nášho kultúrneho prostredia. V ňom majú nespochybniteľné postavenie aj organizácie kolektívnej správy, ktoré zodpovedajú za vykonávanie medzinárodných štandardov ochrany autorských hudobných diel. Pre rozvoj kultúry na Slovensku je preto spolupráca usporiadateľov a organizácií kolektívnej správy nevyhnutnosťou. SOZA sa k takejto spolupráci verejne hlási.
Slovenský ochranný zväz autorský
"Petícia vznikla ako reakcia na konanie SOZA, ktorá do návrhu zákona svojou pripomienkou dostala v rámci EÚ zriedkavé právne ustanovenia a v podstate potvrdila súčasný zlý stav. Ten je taký, že ak má na verejnom podujatí odznieť akákoľvek hudba, musí to jeho organizátor päť dní vopred – aj s presným zoznamom – ohlásiť," uvádza Alžbeta Lukáčová.
Ide o skreslené tvrdenia a jednostranné výklady, ignorujúce skutočnosť.
1. Tvorba nového Autorského zákona prebiehala viac ako rok medzi odborníkmi z praxe v rámci rekodifikačnej komisie na pôde Ministerstve kultúry SR. Účasť v rekodifikačnej komisii bola otvorená pre všetky subjekty, ktoré mali záujem na pripomienkovaní návrhu zákona v dôslednej odbornej diskusii. Na jej základe bolo vytvorené jeho aktuálne znenie.
2. Nahlasovanie hudobného repertoáru použitého na verejných podujatiach nemožno v žiadnom prípade považovať za „zriedkavé“ v rámci právnych poriadkov európskych krajín. Z analýzy 20-tich verejne dostupných Autorských zákonov európskych štátov je zrejmé, že notifikačná povinnosť usporiadateľa verejných podujatí o použitých hudobných skladbách (tzv. playlisty, zoznamy hudobných diel) voči organizáciám kolektívnej správy je zakotvená v 12-tich z nich. V ostatných krajinách existuje táto povinnosť vo forme zmluvného vzťahu medzi usporiadateľmi a organizáciami kolektívnej správy.
3. Tak ako organizáciám kolektívnej správy musia organizátori na základe platnej legislatívy každé podujatie ohlásiť aj na príslušnom mestskom alebo obecnom úrade – a to aj keď budú v programe podujatia použité nechránené folklórne diela.
Ustanovenia znenie paragrafu 168 nového Autorského zákona upravujúce nahlasovanie použitých hudobných diel na verejných podujatiach v žiadnom prípade nie sú namierené proti folklóru ani inej hudobnej oblasti. Cieľom uvedeného ustanovenia je zabezpečenie výkonu medzinárodného štandardu v zmysle čo najpresnejšej identifikácie chránených a nechránených diel použitých na verejných podujatiach tak, aby domácim autorom rovnako ako zahraničným tvorcom bolo zohľadnené použitie ich diel na našom území vo forme autorskej odmeny.
Poznáme dva základné režimy použitia hudobných diel – súkromné a použitie, predvedenie verejné. V prípade prvého nedochádza k uplatňovaniu autorských práv, v prípade druhého k nemu dochádza podľa medzinárodných štandardov, ktoré právny systém Slovenskej republiky preberá a aplikuje prostredníctvom Autorského zákona.
Štandardy autorskoprávnej ochrany sa v každej krajine vykonávajú prostredníctvom tzv. organizácií kolektívnej správy (OKS) – občianskych združení, ktoré si zakladajú samotní autori, nositelia práv. Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam (SOZA) je súčasťou medzinárodného systému ochrany autorských diel, zastupuje domácich autorov a vyše milióna autorov z celého sveta.
SOZA zastupuje nositeľov práv - autorov, upravovateľov, aranžérov hudby a autorov slovesnej časti diela – textu, libreta ako aj vydavateľov týchto diel. Diela týchto tvorcov sú tzv. chránené diela. Na tzv. nechránené diela sa autorská odmena nevzťahuje. Patria k nim diela tradičnej ľudovej hudby - autorsky nechránenej ľudovej tvorby, ktorá je typicky interpretovaná na báze hudobnej tradície toho ktorého regiónu a odovzdávaná z generácie na generáciu.
Repertoár hudobných telies, ktoré interpretujú nechránené diela, alebo hudobné improvizácie v štýle ľudovej hudby, nezriedka obsahuje aj ľudové diela autorsky, aranžérsky, upravované. Autori - upravovatelia ľudovej, folklórnej hudby vo svojej tvorbe vychádzajú z kultúrneho odkazu ľudovej hudby, z jej nápevov a tém, či spôsobov inštrumentovania. Tento „hudobný materiál“ tvorivým spôsobom autorsky spracovávajú.
V drvivej väčšine prípadov laický usporiadateľ nemá znalosť , či práve použité dielo v skutočnosti je, alebo nie je nechránenou ľudovou tvorbou, či nie je autorskou úpravou, o ktorej sa p. Brunovský, p. Lukáčová, p. Obuch vyjadrujú „Sme plne uzrozumení s tým, že diela inšpirované folklórnymi predlohami, prípadne upravované diela, v ktorých je jasný autorský vklad, podliehajú ochrane autorského práva.“
Aby bolo možné v praxi efektívne realizovať ochranu autorských diel ako aj odborne rozlíšiť nechránené diela od chránených, vyplýva pre organizátorov verejného kultúrneho podujatia zo zákona povinnosť nahlásiť OKS (v prípade hudobných diel SOZA) jeho hudobný program.
SOZA má ako jediná organizácia na Slovensku prístup do neustále aktualizovanej celosvetovej databázy, ktorá v súčasnosti registruje desiatky miliónov hudobných diel. Údaje (t .j. názov skladby, autor hudby, autor textu k hudbe) z playlistov od usporiadateľov podujatí sú organizáciou kolektívnej správy porovnávané s celosvetovou databázou hudobných diel. Prostredníctvom tohto mechanizmu SOZA identifikuje, či ide o chránené, alebo nechránené dielo.
"V prípade festivalových ľudových zábav a ďalších podujatí, kde sa hudba produkuje spontánne a improvizovane, sú organizátori šikanovaní SOZA. Tá vyvíja nátlak, aby odovzdávali zoznamy stoviek ľudových piesní, ktoré autorskému zákonu v skutočnosti nepodliehajú. Podľa SOZA je tento postup nevyhnutný," uviedla ďalej A. Lukáčová.
SOZA ani Autorský zákon nemá za cieľ nikoho „šikanovať“. Zákon motivuje používateľov nechránených diel k tomu, aby nahlasovali podujatia pred ich uskutočnením tak, aby bolo možné overiť pravdivosť údajov, vzťahujúcich sa na tvrdenia o použitom chránenom, či nechránenom repertoári. SOZA sa pri riešení licencovania chráneného repertoáru takmer každodenne stretáva s nekalými praktikami špekulantov, ktorí sa pod údajným použitím nechránenej folklórnej hudby snažia oklamať systém a vyhnúť sa úhradám autorských odmien za chránené diela, ktoré v skutočnosti používajú.
V tejto súvislosti by naplnenie petičnej požiadavky vynechať z textácie nového autorského zákona notifikačnú povinnosť malo pre zastupovaných autorov chránených diel vážne následky.
„Petíciu doteraz podporili významné osobnosti slovenskej vedy, kultúry a folklórneho hnutia, ako i občania, ktorým súčasný stav dlhodobo prekáža.“ dodala A. Lukáčová.
Medzi členmi SOZA sa nachádzajú významné osobnosti slovenskej kultúry z oblasti vážnej hudby, populárnej hudby, dychovej hudby, jazzu, ako aj folklórnej hudby. Na základe rozhodnutí demokraticky zvolených zástupcov spomedzi svojich členov realizuje SOZA v súlade s platným právnym poriadkom SR vôľu zastupovaných nositeľov práv SOZA. Nik z nich samozrejme nemá záujem o poškodzovanie ľudovej hudby.
Z iniciatívy vedenia SOZA došlo s Tomášom Brunovským, Alžbetou Lukáčovou a Petrom Obuchom došlo k viacerým rokovaniam na pôde SOZA a MK SR, ktorých cieľom bola maximálna snaha hľadať možnosti pre riešenie problematiky playlistov pri folklórnych podujatiach. Zo strany SOZA bolo ponúknuté riešenie, ktoré sa už osvedčilo pri používateľoch hudby z iných oblastí – založenie občianskeho združenia pre všetkých organizátorov, ktorí preukázateľne organizujú verejné podujatia zamerané na nechránený folklór. Tento životaschopný návrh bol však odmietnutý.
V Českej republike riešia obdobnú problematiku na báze pozitívnej spolupráce občianskeho združenia s OKS, ktorá sa v Čechách nazýva OSA (Ochranný svaz autorský). Uvedené riešenie neohrozuje fungovanie medzinárodného systému, ktorý sa vzťahuje na použitie všetkých chránených žánrov hudby.
http://www.osa.cz/hlavn%c3%ad-menu/tiskov%c3%a9-centrum/tiskov%c3%a9-zpr%c3%a1vy.aspx
Ak sa vedia dohodnúť naši susedia rešpektujúc notifikačnú povinnosť, prečo to nejde u nás zvlášť ak ide o win-win riešenie s benefitom pre všetkých? Ide o dobrú vôľu hľadať obojstranne vyhovujúce riešenia namiesto vytvárania atmosféry škandalizácie a konfliktu.
Organizátori kultúrnych podujatí vykonávajú zodpovednú a náročnú činnosť, ktorá vo významnej miere formuje kvalitu nášho kultúrneho prostredia. V ňom majú nespochybniteľné postavenie aj organizácie kolektívnej správy, ktoré zodpovedajú za vykonávanie medzinárodných štandardov ochrany autorských hudobných diel. Pre rozvoj kultúry na Slovensku je preto spolupráca usporiadateľov a organizácií kolektívnej správy nevyhnutnosťou. SOZA sa k takejto spolupráci verejne hlási.
Slovenský ochranný zväz autorský
