Bratislava 9. apríla (TASR) - Ak štát nechce obmedziť rozsah, kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti poskytovanej pacientom, bude musieť zvýšiť platbu za svojich poistencov. Tvrdí to analytik Dušan Zachar z INEKO. Poukázal na to, že parlament koncom minulého roka schválil tzv. sociálny balíček pre zdravotníkov, ktorý ale nebol sprevádzaný nárastom zdrojov pre zdravotníctvo.

O potrebe dofinancovania rezortu hovoria aj zdravotné poisťovne. Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) vo svojom finančnom pláne na rok 2019 vymenúva negatívne riziká rozpočtu v objeme takmer 170 miliónov eur. Obchodno-finančný plán VšZP počíta s vyrovnaným rozpočtom. Výsledok hospodárenia očakáva na úrovni 400-tisíc eur. Do plánovaného výsledku hospodárenia na rok 2019 nie sú zahrnuté celkové riziká, ktoré VšZP odhaduje na 169 miliónov eur. Riziko nenaplnenia výnosov za ekonomicky aktívnych poistencov v súvislosti s nižším ako projektovaným ekonomickým rastom predstavuje 29 miliónov eur. Riziko rastu nákladov predstavuje celkovo 140 miliónov eur.

Podľa Zachara bol rozpočet štátnej zdravotnej poisťovne postavený na optimistických prognózach ekonomického vývoja. "Je otázne, či ďalšie riziká splnenia obchodno-finančného plánu poisťovne nemali byť viac reflektované vo výške nákladov," uviedol pre TASR. Podľa neho je však zvláštne, keď VšZP vymenúva negatívne riziká rozpočtu, ale zároveň si projektuje relatívne vysoký rast nákladov na svoju prevádzkovú činnosť.

Analytik by očakával väčšiu aktivitu zo strany štátnej zdravotnej poisťovne, pokiaľ ide o chýbajúce finančné prostriedky. "Veľká časť rizík je zapríčinená externými faktormi, ale očakával by som, že sa VšZP s nimi popasuje aj vlastným konaním a nebude len čakať na dofinancovanie sektora zo strany štátu, ktoré však bude nutné, keďže aktuálne prognózy hovoria o nižšom hospodárskom raste, a teda aj menšom objeme odvodov od ekonomicky aktívnych, ako sa pôvodne predpokladalo," mieni.

Poukázal tiež na to, že už v minulosti pomohli štátnej zdravotnej poisťovni nad očakávania vysoké rasty hospodárstva. "Na tieto dobré časy si poisťovňa a politici automaticky a veľmi rýchlo zvykli, pričom podľa mňa nedostatočne mysleli na to, že môžu prísť aj menej hojné časy," povedal Zachar. Je tiež toho názoru, že pre dlhodobú dobrú finančnú kondíciu VšZP by bolo prínosné, keby musela hospodáriť v režime ozdravného plánu dlhšie časové obdobie. Ako dodal, ukazuje sa, že štátna zdravotná poisťovňa nie je práve v najlepšom stave a priveľmi podlieha rôznym cyklom a politickým tlakom.

O tom, že doposiaľ nedošlo k dohode s VšZP o navýšení platieb na pokrytie sociálnych balíčkov, hovorí už dlhšie aj Asociácia nemocníc Slovenska (ANS). Tá združuje 75 malých a stredných nemocníc a iných zdravotníckych zariadení. Jej predseda Marián Petko tvrdí, že ak sa do 15. apríla nedohodnú so zdravotnými poisťovňami na dodatkoch garantujúcich zvýšené zdroje, ktoré by zdravotníckym zariadeniam pokryli zvýšené náklady na schválené sociálne balíčky, k 15. aprílu zmluvy s jednotlivými poisťovňami vypovedajú.

Na nedostatok finančných prostriedkov v zdravotníckom sektore poukázali aj obe súkromné zdravotné poisťovne. Union zdravotná poisťovňa ale upozornila na to, že má v zmluvách zohľadnené finančné požiadavky ANS na pokrytie zákonných nárokov na rok 2019. "A to aj vrátane rekreačných poukazov a aj dohodu o krytí takzvaného sociálneho balíčka od 1. mája 2019," uviedol hovorca poisťovne Matej Neumann.

"Dlhodobo upozorňujeme na nedostatok finančných zdrojov v zdravotníctve. S ANS rokujeme o možnostiach uspokojenia jej požiadaviek. Momentálne má na stole našu ponuku na úpravu cenových podmienok," povedal PR špecialista zdravotnej poisťovne Dôvera Matej Štepianský.

Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nominantka Smeru-SD) v tejto súvislosti zdôraznila, že nastavenie zmluvných podmienok je otázkou rokovania medzi poisťovňami a poskytovateľmi. Priznala však, že je potrebné riešiť kompenzáciu zvýšených nákladov. Rezort preto vedie rokovania o dofinancovaní s ministerstvom financií.