Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
O povinnosti Slovenska pomôcť susednej Ukrajine, ako aj o strachu pred Ruskom a nutnosti zbrojenia sa vyjadril prezident SR Andrej Kiska v dnes zverejnenom rozhovore pre rakúsky denník Die Presse.
Autor TASR
Viedeň 18. marca (TASR) - O povinnosti Slovenska pomôcť susednej Ukrajine, ako aj o strachu pred Ruskom a nutnosti zbrojenia sa vyjadril prezident SR Andrej Kiska v dnes zverejnenom rozhovore pre rakúsky denník Die Presse.
Denník spomenul nejednotný postoj najvyšších predstaviteľov Slovenska voči Ukrajine. Premiér SR Robert Fico podľa Die Presse vyjadril kritiku na adresu vlády v Kyjeve, zatiaľ čo Kiska sa postavil na jej stranu.
"Máme podobný názor. Obaja sa usilujeme o reálnu pomoc pre Ukrajinu," hovorí Kiska. Slovensko podľa neho na rozdiel od ostatných krajín pomáha Ukrajine skutkami, namiesto toho, aby o pomoci iba hovorilo.
"Postarali sme sa o zabezpečenie "reverzného toku" - čiže obratu prepravy plynu zo západu na východ -, vďaka ktorému Ukrajine momentálne môžeme dodať až do 40 percent objemu plynu, ktorý potrebuje."
Úlohou Slovenska je zastávať jednotnú pozíciu Európskej únie, reagoval Kiska na otázku, ako vníma úlohu Slovenska v rámci riešenia ukrajinskej krízy. "Tým, že my ako EÚ zastávame jednotnú pozíciu voči Rusku, pomáhame Ukrajine najviac."
"Ukrajina je náš priamy sused a zaslúži si našu solidaritu. Ukrajinský národ musí mať právo, aby si o svojej ceste rozhodol sám - nezávisle na tom, ktorá zahraničná moc si tam bude uplatňovať sféru svoju vplyvu."
Denník Die Presse spomenul skutočnosť, že mnohí obyvatelia východnej Ukrajiny nepovažujú vládu v Kyjeve za svojich legitímnych reprezentantov a ukrajinskú armádu vnímajú ako okupačné sily, ktoré bojujú proti vlastnému ľudu.
"Na Ukrajine sa uskutočnili slobodné voľby s relatívne vysokou účasťou. Z týchto volieb vzišiel demokraticky zvolený prezident a demokraticky zvolený parlament," uviedol Kiska. "Žiadny cudzí štát nemá právo zvonka vplývať na dianie v inej krajine a podnecovať konflikty," dodal.
Rozdielne postoje v slovenských médiách a na internete podľa Kisku "principiálne patria k slobode prejavu, ktorý panuje v každej demokracii".
"Nemôžeme však prehliadať, že Rusko vedie regulárnu informačnú vojnu a platí ľudí, aby šírili propagandu." Na rozhovoroch s predstaviteľmi NATO v Bruseli sa podľa jeho slov zhodli na tom, že sa voči tejto skutočnosti musia brániť.
Kiska pre Die Presse vylúčil, že by sa obyvatelia Slovenska cítili byť v priamom ohrození zo strany Ruska. "Taký silný strach, ako je pobaltských krajinách a Poľsku, medzi slovenským obyvateľstvom nie je."
"Potreba umocnenia našej obranyschopnosti nevyplýva iba z ukrajinskej krízy. Slovensko prijalo so vstupom do NATO aj určité povinnosti," reagoval prezident na otázku v súvislosti s nákupom amerických vrtuľníkov, ku ktorému pristúpila slovenská vláda.
Rakúsky denník zaujímala aj skutočnosť, či z krízy na Ukrajine pre Slovensko nutne vyplýva potreba zbrojenia. Podľa Kisku sa Slovensko nemôže spoliehať iba na ochranu zo strany spojencov, ale musí aj samo prispieť k podpore aliancie.
Denník spomenul nejednotný postoj najvyšších predstaviteľov Slovenska voči Ukrajine. Premiér SR Robert Fico podľa Die Presse vyjadril kritiku na adresu vlády v Kyjeve, zatiaľ čo Kiska sa postavil na jej stranu.
"Máme podobný názor. Obaja sa usilujeme o reálnu pomoc pre Ukrajinu," hovorí Kiska. Slovensko podľa neho na rozdiel od ostatných krajín pomáha Ukrajine skutkami, namiesto toho, aby o pomoci iba hovorilo.
"Postarali sme sa o zabezpečenie "reverzného toku" - čiže obratu prepravy plynu zo západu na východ -, vďaka ktorému Ukrajine momentálne môžeme dodať až do 40 percent objemu plynu, ktorý potrebuje."
Úlohou Slovenska je zastávať jednotnú pozíciu Európskej únie, reagoval Kiska na otázku, ako vníma úlohu Slovenska v rámci riešenia ukrajinskej krízy. "Tým, že my ako EÚ zastávame jednotnú pozíciu voči Rusku, pomáhame Ukrajine najviac."
"Ukrajina je náš priamy sused a zaslúži si našu solidaritu. Ukrajinský národ musí mať právo, aby si o svojej ceste rozhodol sám - nezávisle na tom, ktorá zahraničná moc si tam bude uplatňovať sféru svoju vplyvu."
Denník Die Presse spomenul skutočnosť, že mnohí obyvatelia východnej Ukrajiny nepovažujú vládu v Kyjeve za svojich legitímnych reprezentantov a ukrajinskú armádu vnímajú ako okupačné sily, ktoré bojujú proti vlastnému ľudu.
"Na Ukrajine sa uskutočnili slobodné voľby s relatívne vysokou účasťou. Z týchto volieb vzišiel demokraticky zvolený prezident a demokraticky zvolený parlament," uviedol Kiska. "Žiadny cudzí štát nemá právo zvonka vplývať na dianie v inej krajine a podnecovať konflikty," dodal.
Rozdielne postoje v slovenských médiách a na internete podľa Kisku "principiálne patria k slobode prejavu, ktorý panuje v každej demokracii".
"Nemôžeme však prehliadať, že Rusko vedie regulárnu informačnú vojnu a platí ľudí, aby šírili propagandu." Na rozhovoroch s predstaviteľmi NATO v Bruseli sa podľa jeho slov zhodli na tom, že sa voči tejto skutočnosti musia brániť.
Kiska pre Die Presse vylúčil, že by sa obyvatelia Slovenska cítili byť v priamom ohrození zo strany Ruska. "Taký silný strach, ako je pobaltských krajinách a Poľsku, medzi slovenským obyvateľstvom nie je."
"Potreba umocnenia našej obranyschopnosti nevyplýva iba z ukrajinskej krízy. Slovensko prijalo so vstupom do NATO aj určité povinnosti," reagoval prezident na otázku v súvislosti s nákupom amerických vrtuľníkov, ku ktorému pristúpila slovenská vláda.
Rakúsky denník zaujímala aj skutočnosť, či z krízy na Ukrajine pre Slovensko nutne vyplýva potreba zbrojenia. Podľa Kisku sa Slovensko nemôže spoliehať iba na ochranu zo strany spojencov, ale musí aj samo prispieť k podpore aliancie.
