Zo vzduchu, hoci jeho teplota počas roka kolíše, sa dá získať energia pre tepelné čerpadlo aj pri mínusových teplotách, vysvetľuje odborník.
Autor TASR
Bojnice 19. augusta (TASR) - Podzemné banské, ale aj nebanské diela, šachty, štôlne, kolektory, tunely alebo sklady sa dajú využívať ako trvalé zdroje nevyčerpateľného energetického potenciálu zemskej kôry. Navrhuje to vynálezca a odborník na obnoviteľné zdroje energie Michal Bartko zo spoločnosti INTERGEO Bojnice.
Umožňuje to jeho systém na odoberanie tepla a chladu pri nízkoteplotnom vykurovaní a chladení pomocou hliníkových ALOP - panelov a tepelných čerpadiel. Na panely má z Patentového úradu osvedčenie priemyselného vzoru, samotné patentové konanie práve prebieha. Panely využívajú na vykurovanie a chladenie v hale na výrobu súčiastok pre automobilový priemysel v Nitre s rozlohou 1200 štvorcových metrov (m2), ako aj v priľahlej administratívnej budove s plochou 520 m2. Zdrojom energie je päť tepelných čerpadiel vzduch – voda. Každé môže dodávať priemerne po 24 kW tepelnej energie a vie aj chladiť.
"Zo vzduchu, hoci jeho teplota počas roka kolíše, vieme získať energiu pre tepelné čerpadlo aj pri mínusových teplotách. Avšak teplota zemskej kôry, okrem nezamŕzajúcej vrstvy, je stabilná, teda účinnosť využitia pre tepelné čerpadlo je oveľa vyššia ako zo vzduchu. Bežne je na získanie energie zemskej kôry využívaná podzemná voda alebo takzvané suché vrty. Ich priemer je 13 až 15 cm a vŕtajú sa do hĺbky 80 až 150 m. Ale už hotové banské chodby majú priemer tri až päť metrov a ich dĺžka sa počíta na kilometre. Banské diela tak môžu ďalej slúžiť ako významný a trvalý zdroj tepla a chladu, a tak zásadným spôsobom prispieť k úsporám nákladov na vykurovanie, chladenie alebo umorovanie prebytočného tepla v podzemí," vysvetľuje Bartko.
Príkladom a prvotným projektom na využívanie banských chodieb na energetické účely by mohla byť dva kilometre dlhá štôlňa v bývalej Bani Cigeľ, v súčasnosti ťažobného úseku Hornonitrianskych baní Prievidza. Po skončení ťažby uhlia väčšinou slúži už len na fáranie návštevníkov do podzemného banského skanzenu. Bartko vypočítal, že po vybavení dvoch kilometrov chodby ALOP - panelmi a tepelnými čerpadlami možno z tejto štôlne získať minimálne 4,2 MW, priemerne však až 6,9 MW tepelného výkonu.
Ak by sa takýmto spôsobom začali využívať všetky existujúce štôlne Hornonitrianskych baní v Cígli, Novákoch a Handlovej, ale aj vo Veľkom Krtíši, získaný výkon by podľa Bartka prevýšil aj inštalovaný výkon tepelnej elektrárne Nováky, ktorý je v súčasnosti 518 MW. Elektráreň spaľuje hnedé uhlie, ktorého zásoby sa neobnovujú a podľa geologických prieskumov sa vyčerpajú približne do roku 2030.
Bartko pripustil, že prvotné náklady na projekt môžu byť pomerne vysoké. V spomínanej štôlni k banskému skanzenu by napríklad bolo nutné osadiť 44.000 m2 hliníkových ALOP – panelov a k tomu príslušný počet tepelných čerpadiel. Panely však nepodliehajú korózii a zabudované rúrky zo sieťovaného polyetylénu sú vhodné aj do agresívneho prostredia, so životnosťou minimálne 50 rokov. "Preto by bolo dobré, aby aj baníci popremýšľali nad budúcnosťou banských chodieb. V budúcnosti, keď prestanú ťažiť uhlie, možno začnú predávať teplo zeme," dodal Bartko.
Umožňuje to jeho systém na odoberanie tepla a chladu pri nízkoteplotnom vykurovaní a chladení pomocou hliníkových ALOP - panelov a tepelných čerpadiel. Na panely má z Patentového úradu osvedčenie priemyselného vzoru, samotné patentové konanie práve prebieha. Panely využívajú na vykurovanie a chladenie v hale na výrobu súčiastok pre automobilový priemysel v Nitre s rozlohou 1200 štvorcových metrov (m2), ako aj v priľahlej administratívnej budove s plochou 520 m2. Zdrojom energie je päť tepelných čerpadiel vzduch – voda. Každé môže dodávať priemerne po 24 kW tepelnej energie a vie aj chladiť.
"Zo vzduchu, hoci jeho teplota počas roka kolíše, vieme získať energiu pre tepelné čerpadlo aj pri mínusových teplotách. Avšak teplota zemskej kôry, okrem nezamŕzajúcej vrstvy, je stabilná, teda účinnosť využitia pre tepelné čerpadlo je oveľa vyššia ako zo vzduchu. Bežne je na získanie energie zemskej kôry využívaná podzemná voda alebo takzvané suché vrty. Ich priemer je 13 až 15 cm a vŕtajú sa do hĺbky 80 až 150 m. Ale už hotové banské chodby majú priemer tri až päť metrov a ich dĺžka sa počíta na kilometre. Banské diela tak môžu ďalej slúžiť ako významný a trvalý zdroj tepla a chladu, a tak zásadným spôsobom prispieť k úsporám nákladov na vykurovanie, chladenie alebo umorovanie prebytočného tepla v podzemí," vysvetľuje Bartko.
Príkladom a prvotným projektom na využívanie banských chodieb na energetické účely by mohla byť dva kilometre dlhá štôlňa v bývalej Bani Cigeľ, v súčasnosti ťažobného úseku Hornonitrianskych baní Prievidza. Po skončení ťažby uhlia väčšinou slúži už len na fáranie návštevníkov do podzemného banského skanzenu. Bartko vypočítal, že po vybavení dvoch kilometrov chodby ALOP - panelmi a tepelnými čerpadlami možno z tejto štôlne získať minimálne 4,2 MW, priemerne však až 6,9 MW tepelného výkonu.
Ak by sa takýmto spôsobom začali využívať všetky existujúce štôlne Hornonitrianskych baní v Cígli, Novákoch a Handlovej, ale aj vo Veľkom Krtíši, získaný výkon by podľa Bartka prevýšil aj inštalovaný výkon tepelnej elektrárne Nováky, ktorý je v súčasnosti 518 MW. Elektráreň spaľuje hnedé uhlie, ktorého zásoby sa neobnovujú a podľa geologických prieskumov sa vyčerpajú približne do roku 2030.
Bartko pripustil, že prvotné náklady na projekt môžu byť pomerne vysoké. V spomínanej štôlni k banskému skanzenu by napríklad bolo nutné osadiť 44.000 m2 hliníkových ALOP – panelov a k tomu príslušný počet tepelných čerpadiel. Panely však nepodliehajú korózii a zabudované rúrky zo sieťovaného polyetylénu sú vhodné aj do agresívneho prostredia, so životnosťou minimálne 50 rokov. "Preto by bolo dobré, aby aj baníci popremýšľali nad budúcnosťou banských chodieb. V budúcnosti, keď prestanú ťažiť uhlie, možno začnú predávať teplo zeme," dodal Bartko.