Bratislava 21. decembra (TASR) - Na južnom Slovensku je ohrozených viac ako 110 škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Tvrdí to predseda mimoparlamentnej Strany maďarskej komunity (SMK) József Berényi, podľa ktorého školský zákon zaviedol väčší počet žiakov potrebný na otvorenie školských tried. "Školská reforma veľmi citlivým spôsobom ovplyvňuje malé školy a najmä školy s vyučovacím jazykom maďarským," povedal na dnešnej tlačovej konferencii.

Ak sa zruší podľa neho jedna škola s vyučovacím jazykom maďarským, tak sa nezruší len jedna inštitúcia, ale má to oveľa väčší vplyv na samotnú komunitu či obec. Učitelia sa podľa jeho slov v obciach na južnom Slovensku totiž nezaoberajú len školstvom, ale aj kultúrnym životom. "Škola pre menšiny znamená trochu viac ako možno pre nemenšinovú spoločnosť," podotkol Berényi.

Ako tvrdí, ohrozenie škôl s vyučovacím jazykom maďarským konzultovala strana na viacerých fórach. Zároveň získala priaznivú odpoveď zo strany maďarskej vlády, ktorá vyjadrila ochotu pomôcť dofinancovať ohrozené školy. "Nie je to až taká veľká suma. Ročne by to malo byť zhruba 900 miliónov forintov (približne 2,86 milióna eur, poznámka TASR), čo je zanedbateľná suma pre súčasný maďarský rozpočet. Zároveň by sa dalo zachrániť nielen školstvo v týchto obciach južného Slovenska, ale zároveň aj kultúrne zázemie," tvrdí Berényi.

Takéto riešenie považuje však len za dočasné. Školy menšín by podľa jeho slov stále mali byť financované prostredníctvom štátneho rozpočtu SR. "Bolo by potrebné nájsť legislatívne a finančné riešenie na území Slovenska, ale keď vláda nie je ochotná to spraviť a mieni zatvárať tieto školy, tak túto ponuku by mala od maďarskej strany prijať a zaoberať sa ňou," skonštatoval predseda SMK.

K spolufinancovaniu ohrozených škôl na južnom Slovensku zo strany maďarskej vlády má podľa neho dôjsť na základe dohody oboch vlád, respektíve oboch ministerstiev školstva so zapojením Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku. "Vyzvali sme maďarskú vládu, aby túto ponuku zrealizovala prostredníctvom diplomatického dialógu. Keď panuje konštruktívny dialóg medzi dvoma vládami Slovenska a Maďarska, takáto ponuka by mala byť akceptovateľná a implementovaná na základe dohody," dodal Berényi.

Málotriedne školy sa mali rušiť od 1. septembra 2015, poslanec Národnej rady SR Árpád Érsek (Most-Híd) však svojím pozmeňujúcim návrhom dosiahol odklad na september 2016. Parlament tento návrh odsúhlasil koncom júna. Tento návrh posunul na budúci rok účinnosť ustanovenia zákona, ktorým sa upravujú minimálne počty žiakov v triede základnej školy. Ako v tom čase uviedol Érsek, vytvoril sa tak čas, ktorý má poslúžiť na získanie relevantných informácií o počte žiakov v základných školách. Taktiež aj na prehodnotenie dosahov, ktoré zrušenie málotriedok so sebou prináša.

Ministerstvo školstva pre TASR uviedlo, že neplánuje plošné rušenie málotriedok, či už s vyučovacím jazykom maďarským, alebo aj iných. "V nedávnej novelizácii školského zákona takýmto školám dokonca uľahčilo hospodárenie povolením spájania viacerých tried rôznych ročníkov do jedného," uviedla Martina Slušná z komunikačného odboru ministerstva školstva.

Podľa jej slov rezort na chod takýchto škôl finančne prispieva a prideľuje im prostriedky na základe výsledkov dohadovacieho konania. "V roku 2015 poskytlo ministerstvo školstva v klasickom dohadovacom konaní finančné prostriedky vo výške 481.414 eur pre 49 obcí, ktoré zriaďujú aj školy s iným vyučovacím jazykom," dodala Slušná.

(1 EUR = 314,25 HUF)