Na slávnej tlačovej konferencii tajomníka ÚV SED Güntera Schabowského, ktorá odštartovala živelný pád múru, bol jediný západonemecký novinár, Peter Pragal. Pre tablet.tv ho vyspovedal Jozef Banáš.
Autor Daniel Forgács
Bratislava 9. novembra (Teraz.sk) - V tlačovom stredisku na Mohrenstrasse vo východnom Berlíne sa pred 25 rokmi, 9. novembra 1989, konala pamätná tlačová konferencia, ktoré neplánovane odštartovala pád Berlínskeho múra.
Bol na nej jediný západonemecký novinár, Peter Pragal, vtedajší spravodajca vo východnom Berlíne. „V tento deň zasadal Ústredný výbor Zjednotenej socialistickej strany Nemecka (SED), ktorý prerokoval aj nový zákon o možnostiach vycestovania pre občanov NDR. Zodpovedný tajomník ÚV SED pre médiá Günter Schabowski nebol po celý čas prítomný na rokovaní,“ spomína Pragal v rozhovore s Jozefom Banášom na tablet.tv.
„Generálny tajomník ÚV SED Egon Krenz, ktorý medzičasom nahradil Honeckera, Schabowského poveril, aby informoval novinárov o výsledkoch rokovania. Vložil mu do rúk hŕbu papierov, s ktorou sa Schabowski vydal do tlačového strediska. Takže nemal dostatok času si ich preštudovať,“ vysvetľuje Pragal.
„Predstúpil pred zahraničných novinárov. Veľká väčšina tlačovej konferencie bola nudná. Až keď sa taliansky novinár Enrico Ehrmann spýtal na zákon o vycestovaní, začal sa Schabowski prehŕňať v papieroch a prečítal stanovisko v tom zmysle, že každý občan NDR môže slobodne vycestovať a vycestovacie povolenia budú udeľované urýchlene,“ spomína Pragal.
„Tým, že v tom vyjadrení bolo slovo „povolenia“, dávali najavo, že chcú mať tento proces pod kontrolou. Pozrel som sa na hodiny, bolo už po siedmej večer. Uvedomil som si, že pracoviská polície v NDR sú už zatvorené a ľudia si nemôžu vybaviť vycestovacie povolenie, takže zrejme to začne fungovať až na druhý deň,“ rekapituluje Pragal.
„Vtom sa však ďalší novinár spýtal: Odkedy to vlastne platí? Schabowski nemal materiály naštudované, nervózne v nich listoval a nepresvedčivo dodal – „pokiaľ viem, okamžite“. Urobil fatálnu chybu, lebo keby si to bol poriadne prečítal, bol by si všimol, že na toto vyhlásenie bolo embargo do nasledujúceho dňa, 10. novembra do štvrtej ráno, kedy mala oficiálna agentúra NDR zverejniť podrobnosti. Západné agentúry hneď ohlásili, že NDR s okamžitou platnosťou otvára hranice,“ dodal Pragal. Keď sa obyvatelia východného Berlína dozvedeli, že sa hranice s okamžitou platnosťou otvárajú, masovo sa hrnuli k Berlínskemu múru...
„Bol som prvý a zároveň jediný západonemecký novinár, ktorý sa do NDR presťahoval aj s celou rodinou. Prišiel som z Mníchova na základe helsinských dohôd z roku 1972, ktoré mi umožnili akreditovať sa. Možnosť spoznať túto krajinu zvnútra bolo pre mňa veľmi vzrušujúce,“ vysvetlil Pragal, ako sa do Berlína dostal.
Na otázku, či na rozhodnutie odísť bývať do NDR bolo treba odvahu, odpovedal, že najmä od jeho manželky, keďže mali dve malé deti. Realitu spoznali detailne, bývali v panelákovom byte a každý deň boli pod kontrolou nemeckej tajnej polície Stasi. „Byt bol plný ploštíc. Museli sme si zvyknúť viesť veľmi transparentný život,“ spomína Pragal.
NDR sa 7. októbra 1989 pripravovala na veľkolepé oslavy 40. výročia svojho vzniku. "Bolo to ako v sopke pred výbuchom. V mnohých mestách, najmä v Lipsku sa v tom čase už konali masové protesty. Napriek tomu vedenie NDR pripravilo oslavu 40 výročia svojho vzniku, ich oficiálna časť bola v paláci republiky, kde som osobne bol,“ poznamenal. „Bola to scéna ako z krajiny prízrakov, keď Erich Honecker prednášal svoj frázovitý prejav, ktorý bol úplne mimo reality. Vonku všetci volali na Gorbačova: Gorbi! Gorbi! Bol ich nádejou. Na tribúne boli všetci pohlavári vtedajších komunistických strán – Ceaucescu z Rumunska, Živkov z Bulharska, Jakeš z Československa, Jaruzelski z Poľska a ďalší. To bolo naposledy, čo sa takto stretli. Popoludní v ten deň sa vytvoril spontánny sprievod občanov, ktorý kráčal smerom k palácu republiky, kde sa konala štátna recepcia. Polícia demonštrantov zastavila. To bolo posledný krát, kedy polícia bila a zatýkala demonštrantov,“ povedal Pragal. O mesiac Berlínsky múr padol.
V diskusii s Banášom spomína na svoj život vo východnom Nemecku pred rokom 1989, aj na dianie pred pádom múru. Rozoberá udalosti, ktoré nasledovali po Schabowského tlačovej konferencii, ako aj to, čo sa udialo na hraniciach, kde bol tiež osobne prítomný...
Bol na nej jediný západonemecký novinár, Peter Pragal, vtedajší spravodajca vo východnom Berlíne. „V tento deň zasadal Ústredný výbor Zjednotenej socialistickej strany Nemecka (SED), ktorý prerokoval aj nový zákon o možnostiach vycestovania pre občanov NDR. Zodpovedný tajomník ÚV SED pre médiá Günter Schabowski nebol po celý čas prítomný na rokovaní,“ spomína Pragal v rozhovore s Jozefom Banášom na tablet.tv.
„Generálny tajomník ÚV SED Egon Krenz, ktorý medzičasom nahradil Honeckera, Schabowského poveril, aby informoval novinárov o výsledkoch rokovania. Vložil mu do rúk hŕbu papierov, s ktorou sa Schabowski vydal do tlačového strediska. Takže nemal dostatok času si ich preštudovať,“ vysvetľuje Pragal.
„Predstúpil pred zahraničných novinárov. Veľká väčšina tlačovej konferencie bola nudná. Až keď sa taliansky novinár Enrico Ehrmann spýtal na zákon o vycestovaní, začal sa Schabowski prehŕňať v papieroch a prečítal stanovisko v tom zmysle, že každý občan NDR môže slobodne vycestovať a vycestovacie povolenia budú udeľované urýchlene,“ spomína Pragal.
„Tým, že v tom vyjadrení bolo slovo „povolenia“, dávali najavo, že chcú mať tento proces pod kontrolou. Pozrel som sa na hodiny, bolo už po siedmej večer. Uvedomil som si, že pracoviská polície v NDR sú už zatvorené a ľudia si nemôžu vybaviť vycestovacie povolenie, takže zrejme to začne fungovať až na druhý deň,“ rekapituluje Pragal.
„Vtom sa však ďalší novinár spýtal: Odkedy to vlastne platí? Schabowski nemal materiály naštudované, nervózne v nich listoval a nepresvedčivo dodal – „pokiaľ viem, okamžite“. Urobil fatálnu chybu, lebo keby si to bol poriadne prečítal, bol by si všimol, že na toto vyhlásenie bolo embargo do nasledujúceho dňa, 10. novembra do štvrtej ráno, kedy mala oficiálna agentúra NDR zverejniť podrobnosti. Západné agentúry hneď ohlásili, že NDR s okamžitou platnosťou otvára hranice,“ dodal Pragal. Keď sa obyvatelia východného Berlína dozvedeli, že sa hranice s okamžitou platnosťou otvárajú, masovo sa hrnuli k Berlínskemu múru...
„Bol som prvý a zároveň jediný západonemecký novinár, ktorý sa do NDR presťahoval aj s celou rodinou. Prišiel som z Mníchova na základe helsinských dohôd z roku 1972, ktoré mi umožnili akreditovať sa. Možnosť spoznať túto krajinu zvnútra bolo pre mňa veľmi vzrušujúce,“ vysvetlil Pragal, ako sa do Berlína dostal.
Na otázku, či na rozhodnutie odísť bývať do NDR bolo treba odvahu, odpovedal, že najmä od jeho manželky, keďže mali dve malé deti. Realitu spoznali detailne, bývali v panelákovom byte a každý deň boli pod kontrolou nemeckej tajnej polície Stasi. „Byt bol plný ploštíc. Museli sme si zvyknúť viesť veľmi transparentný život,“ spomína Pragal.
NDR sa 7. októbra 1989 pripravovala na veľkolepé oslavy 40. výročia svojho vzniku. "Bolo to ako v sopke pred výbuchom. V mnohých mestách, najmä v Lipsku sa v tom čase už konali masové protesty. Napriek tomu vedenie NDR pripravilo oslavu 40 výročia svojho vzniku, ich oficiálna časť bola v paláci republiky, kde som osobne bol,“ poznamenal. „Bola to scéna ako z krajiny prízrakov, keď Erich Honecker prednášal svoj frázovitý prejav, ktorý bol úplne mimo reality. Vonku všetci volali na Gorbačova: Gorbi! Gorbi! Bol ich nádejou. Na tribúne boli všetci pohlavári vtedajších komunistických strán – Ceaucescu z Rumunska, Živkov z Bulharska, Jakeš z Československa, Jaruzelski z Poľska a ďalší. To bolo naposledy, čo sa takto stretli. Popoludní v ten deň sa vytvoril spontánny sprievod občanov, ktorý kráčal smerom k palácu republiky, kde sa konala štátna recepcia. Polícia demonštrantov zastavila. To bolo posledný krát, kedy polícia bila a zatýkala demonštrantov,“ povedal Pragal. O mesiac Berlínsky múr padol.
V diskusii s Banášom spomína na svoj život vo východnom Nemecku pred rokom 1989, aj na dianie pred pádom múru. Rozoberá udalosti, ktoré nasledovali po Schabowského tlačovej konferencii, ako aj to, čo sa udialo na hraniciach, kde bol tiež osobne prítomný...