Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Poslanec tiež nesúhlasí s tým, že Slovensko so žalobou neuspeje.
Autor TASR
Bratislava 26. októbra (TASR) – Vládna strana Smer-SD zvolila v súvislosti s povinnými utečeneckými kvótami a podaním žaloby pre spôsob ich schválenia nevýhodný postup. Domnieva sa to líder pre zahraničnú politiku strany SaS Martin Klus.
"Slovensko využíva podaním žaloby legitímne právo členského štátu Európskej únie, problémom však je, že sa tvári akoby prijaté kvóty neplatili," vysvetlil Klus v diskusnej relácii televízie TA3 V politike. Podľa neho je vysoko pravdepodobné, že hlasovanie bude potvrdené ako legitímne a Slovensko bude musieť utečencov nakoniec prijať. Očakával by preto, že už dnes budú vyslaní emisári do Grécka a Talianska, aby spomedzi utečencov vybrali takých, ktorí sú vhodní pre pracovný trh v SR. „Nám ostanú už len tí poslední a možno to budú práve tí, ktorí sa nebudú schopní za žiadnych okolností etablovať,“ obáva sa.
„To je úplné nepochopenie situácie. Tu predsa ide o precedens, že keď sa raz Rada EÚ rozhodla, že bude núdzovú situáciu riešiť kvótami, bude to robiť stále, každý rok. A raz tu budeme mať 50.000 ľudí. To bol dôvod, pre ktorý sme tak silno reagovali,“ oponoval Klusovi poslanec Národnej rady SR za Smer-SD Ľuboš Blaha.
Návrh Klusa, aby si Slovensko utečencov vyberalo, Blahu pobúril. „To nemyslíte vážne, že teraz tu budeme utilitárne vyberať. Však tu ide o humanitárny princíp pomoci a Slovensko sa snaží pomáhať predovšetkým ženám a deťom,“ ozrejmil Blaha vládnu pozíciu s tým, že medzi utečencami si podľa neho vyberá Nemecko. "A keď premiér Fico povie, že poďme pomáhať tým, ktorí sú najohrozenejší, ženám a deťom, ktorí sú kresťania z Islamského štátu, ktorí boli naozaj najviac ohrození, tak z nás niekto robí nehumánnych,“ doplnil.
Blaha nesúhlasí s tým, že Slovensko so žalobou neuspeje. „Žaloba je legitímne právo, je to v Lisabonskej zmluve, máme dobré argumenty. A navyše, keď vidíme, ako sa situácia v Európe obracia, naše šance sú stále väčšie a väčšie,“ zdôraznil.
Naopak, predseda mimoparlamentnej Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko si myslí, že vláda sa správa, ako keby Slovensko kvóty prijalo. To sa podľa neho ukázalo tým, že sme vyslali emisára do Talianska. Ten má za úlohu vybrať utečenecké sýrske kresťanské rodiny, ktoré sa Slovensko zaviazalo prijať na svojom území dobrovoľne.
„Žaloba je dobrý nástroj, je tam veľký priestor, keďže v rámci prijímania kvót, ak sa máme baviť odborne, a nie ješitne, išla Európska únia na hranu svojich kompetencií,“ súhlasil Danko s Blahom. Slovensko by podľa neho ale malo využívať tento inštitút častejšie. Šéf SNS je presvedčený, že by sa malo žalobou brániť napríklad voči preberaniu legislatívy súvisiacej s právami LGBTI komunít.
Člen predsedníctva mimoparlamentnej SMK Gyula Bárdos je presvedčený, že Slovensko by žalobu nepodalo, keby nebolo krátko pred parlamentnými voľbami. Pripomenul, že situácia na Slovensku je v porovnaní s niektorými susednými krajinami neporovnateľne lepšia, migranti cez jeho územie neprúdia ani ho nevyhľadávajú ako cieľovú krajinu. „Až také akútne to u nás nie je, a preto politické strany a politici dosť často zneužívajú túto tému a využívajú ju v prospech naháňania si politických bodov,“ upozornil Bárdos. „Nie je korektné, keď sa tvárime, že máme taký istý problém, ako majú susedné štáty,“ uzavrel.
"Slovensko využíva podaním žaloby legitímne právo členského štátu Európskej únie, problémom však je, že sa tvári akoby prijaté kvóty neplatili," vysvetlil Klus v diskusnej relácii televízie TA3 V politike. Podľa neho je vysoko pravdepodobné, že hlasovanie bude potvrdené ako legitímne a Slovensko bude musieť utečencov nakoniec prijať. Očakával by preto, že už dnes budú vyslaní emisári do Grécka a Talianska, aby spomedzi utečencov vybrali takých, ktorí sú vhodní pre pracovný trh v SR. „Nám ostanú už len tí poslední a možno to budú práve tí, ktorí sa nebudú schopní za žiadnych okolností etablovať,“ obáva sa.
„To je úplné nepochopenie situácie. Tu predsa ide o precedens, že keď sa raz Rada EÚ rozhodla, že bude núdzovú situáciu riešiť kvótami, bude to robiť stále, každý rok. A raz tu budeme mať 50.000 ľudí. To bol dôvod, pre ktorý sme tak silno reagovali,“ oponoval Klusovi poslanec Národnej rady SR za Smer-SD Ľuboš Blaha.
Návrh Klusa, aby si Slovensko utečencov vyberalo, Blahu pobúril. „To nemyslíte vážne, že teraz tu budeme utilitárne vyberať. Však tu ide o humanitárny princíp pomoci a Slovensko sa snaží pomáhať predovšetkým ženám a deťom,“ ozrejmil Blaha vládnu pozíciu s tým, že medzi utečencami si podľa neho vyberá Nemecko. "A keď premiér Fico povie, že poďme pomáhať tým, ktorí sú najohrozenejší, ženám a deťom, ktorí sú kresťania z Islamského štátu, ktorí boli naozaj najviac ohrození, tak z nás niekto robí nehumánnych,“ doplnil.
Blaha nesúhlasí s tým, že Slovensko so žalobou neuspeje. „Žaloba je legitímne právo, je to v Lisabonskej zmluve, máme dobré argumenty. A navyše, keď vidíme, ako sa situácia v Európe obracia, naše šance sú stále väčšie a väčšie,“ zdôraznil.
Naopak, predseda mimoparlamentnej Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko si myslí, že vláda sa správa, ako keby Slovensko kvóty prijalo. To sa podľa neho ukázalo tým, že sme vyslali emisára do Talianska. Ten má za úlohu vybrať utečenecké sýrske kresťanské rodiny, ktoré sa Slovensko zaviazalo prijať na svojom území dobrovoľne.
„Žaloba je dobrý nástroj, je tam veľký priestor, keďže v rámci prijímania kvót, ak sa máme baviť odborne, a nie ješitne, išla Európska únia na hranu svojich kompetencií,“ súhlasil Danko s Blahom. Slovensko by podľa neho ale malo využívať tento inštitút častejšie. Šéf SNS je presvedčený, že by sa malo žalobou brániť napríklad voči preberaniu legislatívy súvisiacej s právami LGBTI komunít.
Člen predsedníctva mimoparlamentnej SMK Gyula Bárdos je presvedčený, že Slovensko by žalobu nepodalo, keby nebolo krátko pred parlamentnými voľbami. Pripomenul, že situácia na Slovensku je v porovnaní s niektorými susednými krajinami neporovnateľne lepšia, migranti cez jeho územie neprúdia ani ho nevyhľadávajú ako cieľovú krajinu. „Až také akútne to u nás nie je, a preto politické strany a politici dosť často zneužívajú túto tému a využívajú ju v prospech naháňania si politických bodov,“ upozornil Bárdos. „Nie je korektné, keď sa tvárime, že máme taký istý problém, ako majú susedné štáty,“ uzavrel.
