Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Cambridgeská univerzita vo Veľkej Británii ho zaradila v roku 1998 medzi 2000 najvýznamnejších osobností vedy 20. storočia.
Autor TASR
Bratislava 26. septembra (TASR) - Cambridgeská univerzita vo Veľkej Británii zaradila v roku 1998 slovenského vedca, jednu z najvýznamnejších osobností slovenskej geológie, profesora RNDr. Bohuslava Cambela, DrSc. medzi 2000 najvýznamnejších osobností vedy 20. storočia.
Bohuslav Cambel sa narodil 29. októbra 1919 v Slovenskej Ľupči. V roku 1946 absolvoval Prírodovedeckú fakultu Slovenskej univerzity (tak sa v tom čase nazývala Univerzita Komenského) v Bratislave. Bol zakladateľom geochémie na Slovensku. Jeho vedeckovýskumné práce sú zamerané na výskum kryštalických hornín viacerých oblastí centrálnych častí Západných Karpát. Intenzívne sa venoval štúdiu malokarpatského kryštalinika, otázkam neovulkanizmu Kremnicko-štiavnického pohoria, problematike metalogenézy Spišsko-gemerského pohoria i geochronologickému datovaniu kryštalických komplexov Západných Karpát a vzniku ložísk nerastných surovín.
Okrem založenia katedry geochémie, prvej svojho druhu v Československu, sa podieľal aj na zakladaní mimouniverzitných geologických vedeckých pracovísk – Geologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) a jeho geologického pracoviska v Banskej Bystrici. Vychoval generáciu vysokoškolsky vzdelaných pedagógov a vedeckých pracovníkov v odbore ložisková geológia a geochémia. Jeho zásluhou boli príslušné pracoviská na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského (UK) a Geologickom ústave SAV vybavené modernými prístrojmi pre výskum geologických materiálov.
Na UK v Bratislave sa popri pedagogickej a vedeckej práci venoval aj rozsiahlej organizátorskej činnosti. Založil a viedol Katedru nerastných surovín Prírodovedeckej fakulty (1952-1963), bol prodekanom Fakulty geologicko-geografických vied (1952-53), dekanom Prírodovedeckej fakulty (1959-1961), prorektorom (1953-1954 a 1956-1957), rektorom (1966-1969).
V Slovenskej akadémii vied pracoval od roku 1963 až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1990 na poste riaditeľa Geologického ústavu (v rokoch 1966-1980 ako externý riaditeľ popri svojom vedeckom a pedagogickom pôsobení na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave).
Počas svojho pôsobenia na poste riaditeľa Geologického ústavu SAV inštitúciu modernizoval a rozšíril o nové odbory – geologicko-mineralogicko-petrologický a metalogenetický. Postupne dobudoval ústav technicky aj personálne na úroveň vyspelých európskych geologických pracovísk.
Z množstva vedeckých publikácií k najvýznamnejším patria Výsledky geologického mapovania – mapa kryštalinika Malých Karpát a vysvetlivky k nej, ďalej Mapa ČSSR Viedeň – Bratislava v mierke 1:200.000, Mapa Mníšek – Švedlár – Slovinky a ďalšie publikácie.
Profesor Bohuslav Cambel získal za svoju prácu množstvo domácich zahraničných ocenení a uznaní. Zomrel 9. júla 2006 v Bratislave.
Bohuslav Cambel sa narodil 29. októbra 1919 v Slovenskej Ľupči. V roku 1946 absolvoval Prírodovedeckú fakultu Slovenskej univerzity (tak sa v tom čase nazývala Univerzita Komenského) v Bratislave. Bol zakladateľom geochémie na Slovensku. Jeho vedeckovýskumné práce sú zamerané na výskum kryštalických hornín viacerých oblastí centrálnych častí Západných Karpát. Intenzívne sa venoval štúdiu malokarpatského kryštalinika, otázkam neovulkanizmu Kremnicko-štiavnického pohoria, problematike metalogenézy Spišsko-gemerského pohoria i geochronologickému datovaniu kryštalických komplexov Západných Karpát a vzniku ložísk nerastných surovín.
Okrem založenia katedry geochémie, prvej svojho druhu v Československu, sa podieľal aj na zakladaní mimouniverzitných geologických vedeckých pracovísk – Geologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) a jeho geologického pracoviska v Banskej Bystrici. Vychoval generáciu vysokoškolsky vzdelaných pedagógov a vedeckých pracovníkov v odbore ložisková geológia a geochémia. Jeho zásluhou boli príslušné pracoviská na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského (UK) a Geologickom ústave SAV vybavené modernými prístrojmi pre výskum geologických materiálov.
Na UK v Bratislave sa popri pedagogickej a vedeckej práci venoval aj rozsiahlej organizátorskej činnosti. Založil a viedol Katedru nerastných surovín Prírodovedeckej fakulty (1952-1963), bol prodekanom Fakulty geologicko-geografických vied (1952-53), dekanom Prírodovedeckej fakulty (1959-1961), prorektorom (1953-1954 a 1956-1957), rektorom (1966-1969).
V Slovenskej akadémii vied pracoval od roku 1963 až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1990 na poste riaditeľa Geologického ústavu (v rokoch 1966-1980 ako externý riaditeľ popri svojom vedeckom a pedagogickom pôsobení na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave).
Počas svojho pôsobenia na poste riaditeľa Geologického ústavu SAV inštitúciu modernizoval a rozšíril o nové odbory – geologicko-mineralogicko-petrologický a metalogenetický. Postupne dobudoval ústav technicky aj personálne na úroveň vyspelých európskych geologických pracovísk.
Z množstva vedeckých publikácií k najvýznamnejším patria Výsledky geologického mapovania – mapa kryštalinika Malých Karpát a vysvetlivky k nej, ďalej Mapa ČSSR Viedeň – Bratislava v mierke 1:200.000, Mapa Mníšek – Švedlár – Slovinky a ďalšie publikácie.
Profesor Bohuslav Cambel získal za svoju prácu množstvo domácich zahraničných ocenení a uznaní. Zomrel 9. júla 2006 v Bratislave.
