Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 21. november 2024Meniny má Elvíra
< sekcia Slovensko

Borec: Zmenila sa atmosféra v justícii a presadili sa dôležité reformy

Minister spravodlivosti Tomáš Borec Foto: TASR/Martin Baumann

Minister spravodlivosti hodnotí štyri roky práce svojho rezortu.

Bratislava 3. februára (TASR) – Za posledné takmer štyri roky sa podarilo nielen zmeniť atmosféru v justícii, ale najmä presadiť mnohé ťažké, no mimoriadne dôležité reformy. Tak hodnotí výsledky práce svojho rezortu minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru-SD). Spolu s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom vydržali ako jediní nestraníci v súčasnej vláde celé funkčné obdobie.

V roku 2012 bola justícia podľa slov Boreca pred kolapsom a panovala v nej mimoriadne napätá a konfliktná atmosféra. „Odvrátil sa kolaps v justícii a nastavili sa procesy, aby sa situácia postupne krok za krokom zlepšovala. Mnohé zmeny sú pritom viditeľné už na prvý pohľad,“ zdôraznil. „Stačí si porovnať záznamy z rokovaní Súdnej rady, alebo ísť na hociktoré súdne pojednávanie, ktoré sú dnes povinne nahrávané,“ doplnil.

Borec prešiel na ministerský post z čela Slovenskej advokátskej komory, ktorej predsedal od roku 2010. Za najvýraznejší výsledok rezortu pod jeho vedením považuje trojicu úplne nových civilnoprávnych kódexov, ktoré od polovice tohto roka nahradia veľakrát novelizovaný Občiansky súdny poriadok z roku 1963.

“Ide o najväčšiu právnu reformu v oblasti civilného práva od vzniku samostatnej SR, ktorá bola pozitívne prijatá odbornou verejnosťou, ale aj väčšinou politického spektra,“
vyzdvihol. Od zavedenia kódexov do praxe očakáva efektívnejšie, rýchlejšie a spravodlivejšie civilné konanie na súdoch a vyššiu mieru právnej istoty.

Borec, ktorý sa v rámci advokátskej praxe venoval rozhodcovskému konaniu, nasmeroval svoju snahu do tejto oblasti. Súkromné rozhodcovské súdy majetkovo a personálne prepojené s nebankovými spoločnosťami totiž vo veľkom porušovali práva spotrebiteľov a chránili majetkové záujmy nebankových spoločností, ktoré vymáhali pohľadávky zo zmlúv s úžerníckymi úrokmi, pripomenul.

„Podstata riešenia, ktoré úspešne presadilo ministerstvo, je vyňatie spotrebiteľských sporov z úpravy klasickej obchodnej arbitráže a vo vytvorení osobitných, prísnych pravidiel, ktoré chránia spotrebiteľa,“ priblížil. Ministerstvo zároveň prijalo modernejšie pravidlá obchodnej arbitráže, ktorá slúži na riešenie sporov medzi podnikateľmi. „Výsledkom je stabilizácia súdnej sústavy, vysoká miera ochrany spotrebiteľa a vyššia právna istota pre podnikateľov,“ skonštatoval minister.

Slovensko si za úradovania Boreca splnilo medzinárodné záväzky prijatím trestnej zodpovednosti právnických osôb. Tým sa podľa ministra vytvoril nástroj na boj s trestnou činnosťou, pri ktorej sú využívané právnické osoby. „Ide o ďalší nástroj na boj proti daňovým podvodom, korupcii či obchodovaniu s ľuďmi. O tomto zákone sa hovorilo viac ako desať rokov, no nikto ho nedokázal reálne presadiť. Podarilo sa to až tejto vláde, čo vnímame ako veľký úspech,“ zdôraznil. Právna úprava bude účinná od 1. júla 2016.

Za uplynulé štyri roky došlo k posilneniu zodpovednostných mechanizmov v zásade vo všetkých justičných povolaniach, sumarizuje ďalej výsledky svojej práce Borec. „Najvýraznejšie sa zmeny dotkli sudcov, a to aj prostredníctvom ústavných zmien. Pokiaľ ide o disciplinárne konanie sudcov, nefunkčný systém zavedený v bývalou vládou vytvoril stav, keď mali sudcovia de facto imunitu pred disciplinárnym stíhaním, pretože disciplinárne senáty nefungovali,“ pripomenul.

Namiesto toho vybudovalo ministerstvo účinný systém stálych disciplinárnych senátov, ktorým sú prideľované prípady náhodným výberom. „Dnes tento systém funguje a senáty riadne pojednávajú,“ uviedol. Za svoje funkčné obdobie Borec podľa Pavla Kubíka z tlačového odboru ministerstva podal viac ako 40 disciplinárnych návrhov, o ktorých senáty postupne rozhodujú.

„Väčšina z návrhov z rokov 2012 a 2013 je už právoplatne ukončená. Z tohto obdobia je právoplatných najmenej šesť prípadov, keď bol sudca uznaný za vinného a v jednom prípade bolo na návrh ministra právoplatne rozhodnuté o dočasnom pozastavení funkcie sudcu,“ sumarizoval Kubík. V približne desiatke prípadov došlo k zastaveniu z dôvodu vzdania sa funkcie sudcu, v prípadoch dvoch sudcov bolo začaté trestné stíhanie. K právoplatnému oslobodeniu došlo v siedmich prípadoch.

Novela Ústavy SR, ktorú v roku 2014 presadil v parlamente vládny Smer-SD spolu s opozičným KDH, zabezpečila, že súčasťou najvyššieho zákona sa stala sudcovská etika. V závere minulého roka Súdna rada prijala nový etický kódex, ktorý by mal rámcovať pracovný i súkromný život sudcov.

„Novoprijaté zásady sudcovskej etiky sú dôležitou súčasťou celkovej mozaiky nástrojov na zvyšovanie dôveryhodnosti súdnictva,“ zhodnotil krok Borec. Považuje za dobré, že prijatiu zásad predchádzala dlhá príprava a spolupráca so sudcovskými samosprávami. „Ide o kódex, ktorý vyšiel 'zdola', od sudcov, a teda je tu vysoký predpoklad, že väčšina sudcov bude tento kódex považovať za svoj. Je dobré, že súčasťou kódexu sú priame odkazy na významné európske dokumenty týkajúce sa sudcovskej etiky,“ doplnil minister.

Extrémny nápor súdy zvládli bez výraznejšieho predĺženia dĺžky konania, tvrdí Borec

Zvýšenie vymožiteľnosti práva a eliminovanie prieťahov v súdnom konaní. To boli jedny z hlavných úloh, ktoré si v oblasti spravodlivosti dala v programovom vyhlásení v roku 2012 súčasná vláda. Cieľ sa jej nepodarilo naplniť. Minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru-SD) to zdôvodňuje enormným nárastom prípadov, ktorým súdy museli čeliť.

Dĺžka súdneho konania v posledných štyroch rokoch stagnovala, alebo dokonca mierne narastala. Zatiaľ posledné štatistické údaje ukazujú, že v roku 2014 trval trestný spor v priemere 4,53 mesiaca (rovnaký stav ako v roku 2012), občiansko-právny spor 12,07 mesiaca (predĺženie o 0,48) a obchodný spor 14,63 mesiaca (predĺženie o 0,85). Údaje koľko sa čakalo na spravodlivosť na súdoch v roku 2015 zverejní ministerstvo na prelome februára a marca, informoval Pavol Kubík z tlačového odboru rezortu.

Zvyšoval sa počet súdov s prieťahmi. Predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková vlani informovala, že kým v prvom polroku 2014 zaznamenali prieťahy na 31 všeobecných súdoch, v prvom polroku 2015 sa do ich prehľadu dostalo už 34 súdov. Ústavný súd ich za toto obdobie konštatoval v 125 nálezoch, pričom sťažovateľom priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 347.110 eur.

"Za posledné roky sudcovia vybavovali toľko prípadov, ako nikdy predtým,"
reagoval na tento vývoj Borec. Rekord podľa údajov ministerstva padol v roku 2013, keď pri nápade takmer 1,6 milióna vecí, súdy vybavili viac ako 1,5 milióna prípadov. Ministerstvo argumentuje, že napríklad v roku 2010 prišlo na súdy iba 1,2 milióna vecí a v roku 2007 menej ako milión.

"Zhruba ten istý počet sudcov tak musel rozhodnúť o 40 až 50 percent viac prípadov, ako tomu bývalo v minulosti. Fakt, že sa tento extrémny nápor práce podarilo zvládnuť bez výraznejšieho predĺženia priemernej dĺžky súdneho konania, treba považovať za úspech," mieni Borec.

Situáciu komplikovali najmä hromadné žaloby nebankových spoločností, ktoré podľa ministerstva zaplavili súdy po celom Slovensku. "Súdy nápor hromadných žalôb síce nakoniec zvládli, no viedlo to k stagnácii poklesu priemernej dĺžky súdneho konania," vysvetlil minister. Pod jeho vedením rezort prijal legislatívne opatrenia, ktorých podstatou bolo vyňatie spotrebiteľských sporov z úpravy klasickej obchodnej arbitráže a vo vytvorení osobitných, prísnych pravidiel, ktoré chránia spotrebiteľa.

Šéf rezortu spravodlivosti predpokladá, že vývoj do budúcna bude optimistický vďaka reforme procesného práva, informatizácii súdov a ďalším reformám najmä v oblasti rozhodcovského konania. "Pri očakávanom poklese náporu nových prípadov dôjde aj k citeľnému zrýchleniu súdneho konania," uviedol.

"Rozumiem tomu, že v období jedného alebo dvoch rokov po sebe prišlo k veľkému nárastu počtu prípadov, ale aj o tom to je. My musíme nastavovať ten súdny manažment tak, aby dokázal reagovať na takéto situácie," reagovala na argumentáciu Boreca jeho predchodkyňa Lucia Žitňanská (Most-Híd).

Podľa nej už v čase, keď viedla ministerstvo vedeli, že k nárastu príde. "Jednoducho neboli dokončené podporné mechanizmy, aby sa mohol tento nápor zvládnuť," vytkla Borecovi. "Elektronizácia mešká, dátové schránky, ktoré mali zrýchliť konanie sú tiež odložené o ďalší rok a stále sa nedoručuje elektronicky," doplnila.