80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Ak bude bratislavský summit EÚ riešil len témy, ktoré všetkých spájajú, bude to len divadlo a ničím sa do histórie nezapíše, povedal v TABLET.TV Boris Kollár zo strany Sme rodina.
Autor Teraz.sk
Bratislava 13. septembra (Teraz.sk) – Problémy, aké vyskytli v resocializačnom zariadení Čistý deň v Galante nemusia byť špecifikom tejto jedinej inštitúcie. „Už teraz mám indície, že sa to deje aj v iných zariadeniach na Slovensku. Musíme paušálne urobiť jednu obrovskú, silnú kontrolu vo všetkých týchto zariadeniach. Je veľmi zlé, že tieto zariadenia nepatria pod štát, ale sú privátne. To je veľmi nebezpečné, vidíme, kam to došlo. Ministerstvo sociálnych vecí by malo veľmi zvažovať, komu takúto licenciu poskytuje,“ povedal pre TABLET.TV líder strany Sme rodina Boris Kollár.
Dodal, že sa o prípad, v ktorom sa matka jednej z klientiek centra obrátila na políciu, politikov aj médiá s podozrením zo sexuálneho zneužitia svojej dcéry, osobne zaujímal. „Samozrejme, že by sme mali počkať, kým to polícia vyšetrí, ale napriek tomu už teraz indície naznačujú, že tieto hrozné prípady sa naozaj stali. Nebol to ojedinelý prípad jednej klientky tohto centra, médiá už priniesli aj ďalšie,“ poznamenal. „Ja osobne som sa stretol s dvomi rodičmi dvoch klientiek. Sú to mladé dievčatá, jedna tam je od štrnástich, jedna od šestnástich, teraz by mala končiť. Rodičia mi potvrdili presne tieto praktiky. Hrubé zaobchádzanie, nadávky, bitky, sexuálne zneužívanie týchto detí. Musíme si uvedomiť, že sú to zverené osoby, ktoré spadajú pod ochranu zákona až do veku osemnásť rokov,“ povedal.
Sexuálny styk klientky s pracovníkom ústavu by teda podľa neho mal byť trestne riešený aj keby bol z jej strany dobrovoľný. „O čom pochybujem,“ dodal Kollár. „Znásilnenie v takomto prípade, keď máte zverenú osobu, si nepredstavujem ako vonku na ulici, kde niekto niekoho chytí a zatiahne do kríkov,“ povedal Kollár, podľa ktorého na dosiahnutie nedobrovoľného sexuálneho styku stačí nátlak z titulu zneužitia pozície.
Na argumentáciu riaditeľa centra Petra Tománka, že pomer s klientkou nemal zamestnanec centra ale klient, reagoval Kollár poukazom na iný medializovaný prípad, v ktorom mal figurovať dokonca zástupca riaditeľa.
Dodal, že jedna z matiek mu rovno povedala, že do centra poslala dcéru, lebo skúšala marihuanu a vrátil sa jej „hotový debil“. „Je vygumovaná, pod liekami. Zničili jej dieťa. Išla tam s jedným problémom a vrátila sa s ďalším,“ povedal Kollár.
„Musíme to riešiť, teraz sa zvolávajú výbory a ja som v tomto prípade ochotný ísť až na hranu a odvolávať za to ministra,“ uzavrel.
Ak sa bude nadchádzajúci neformálny summit Rady Európskej únie v Bratislave sústreďovať len na témy, na ktorých je už vopred zhoda s cieľom ukázať jednotnosť 27 štátov únie, v skutočnosti podľa Kollára nevyrieši nič. „Budú sa baviť o niečom, kde je všade zhoda. Ideme vyslať Európe signál, že sa vieme rozprávať a dohodnúť. Ale my sa nevieme rozprávať ani dohodnúť. Podľa mňa by Slovensko mohlo zarezonovať týmto summitom, ak by sa rozhodlo riešiť práve tie témy, ktoré nás rozdeľujú,“ povedal.
„Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí sa zúčastnili na príprave tohto summitu, lebo z organizačne technického pohľadu je to veľmi náročná vec. Druhá vec, osobne si myslím, že summit prebehne a o pol roka nikto nebude vedieť, že na Slovensku bol. Ničím sa nezapíšeme. Preto, lebo budeme hrať divadlo. Tak, ako ho budú hrať po nás a hrali aj pred nami,“ dodal Kollár.
Na poznámku, že jednou z nosných tém summitu bude napríklad migračná kríza, na ktorú nemajú všetky štáty rovnaký názor, reagoval Kollár tým, že prínosom Slovenska by mohlo byť vnesenie „zdravého rozumu“ do diskusie o tejto téme.
Poznamenal, že zahraničné médiá priniesli napríklad informáciu o tom, ako chodia imigranti na dovolenky do svojich domovských krajín, hoci azyl žiadali s odôvodnením, že odtiaľ ušli pred prenasledovaním. Alebo požiadajú o azyl v Berlíne a ak ho nedostanú, nevrátia sa domov, ale sa jednoducho stratia z dohľadu úradov. Preto je podľa neho dôležité klásť dôraz na čo najtesnejšie uzavretie hraníc a žiadateľov o azyl treba preverovať skôr, ako hranice únie prekročia.
Za zástupnú tému považuje myšlienku imigračných kvót. „Sú to divadelníci, ktorí hľadajú zástupné témy. Na jednej strane pozvú imigrantov a na druhej strane chcú rozdeliť kvóty. To je ako by sme bývali v jednom dome a ja vám zazvoním pri dverách s tým, že som si pozval návštevu, postarajte sa o nich a dajte im večeru. Inak dostanete pokutu,“ povedal s tým, že nefunkčnosť riešenia prostredníctvom kvót podľa neho nezabráni tomu, aby sa vždy po nejakom čase nedostali znovu v novej forme na rokovací stôl.
Za problém považuje aj prísľub zrušenia víz Turkom, keďže odtiaľ v dôsledku čistiek po neúspešnom puči na prezidenta Erdogana možno budú chcieť utiecť veľké množstvá ľudí. „Zdá sa mi byť nefér napríklad voči Bulharom, že ešte nemajú Schengen a my uvažujeme o tom, že dáme vstupné víza napríklad Turkom. Treba pomôcť Bulharom stavať ploty a chrániť hranicu,“ uviedol Kollár.
Nesúhlasí ani s tým, že na rokovaniach v Bratislave sa nezúčastnia zástupcovia Veľkej Británie. „Myslím si, že veľká Británia by tam mala byť. Keď doteraz Veľká Británia nepožiadala o vystúpenie, tak je plnoprávny člen. Problém, že nastal brexit, nie je len problémom Veľkej Británie, Faragea alebo Johnsona, ale aj Junckera, Schulza, aj nás všetkých,“ tvrdí líder Sme rodina.
Myšlienka spoločnej európskej armády je Kollárovi do istej miery sympatická, hoci inak je k vytváraniu ďalších euroinštitúcii skeptický. „Dnes je to len téma,“ reagoval na otázku, či je vytvorenie takejto armády v aktuálnom čase reálne. Na druhej strane, NATO v budúcnosti už nemusí byť takou garanciou bezpečnosti, ako dnes. „Skutočne, ak vyhrá Donald Trump, ktorý má tieto tendencie, už aj spomenul, že by, teoreticky, možno aj vystúpil z NATO, tak nás skutočne môže napadnúť hociktorý trošku militantnejší štát a nevieme si pomôcť,“ povedal Kollár.
„Slovenskí vojaci sú finančne a ľudsko – kapacitne poddimenzovaní. Zrušili sme brannú výchovu aj vojenskú prípravu. Kedysi sa štát staral o bezpečnosť cez povinnú vojenskú službu a manévre. Keby sa u nás niečo stalo, nevieme sa brániť. Ja by som možno aj uvítal, keby vznikla spoločná európska armáda, ktorá by vedela zasahovať pri konfliktoch, ale pri súčasnom vedení EÚ je to takmer nemožné,“ zhrnul.
Na poznámku nemeckého europoslanca Manfreda Webera, podľa ktorého si národní politici prisvojujú všetky úspechy, ale v prípade problémov sa vyhovárajú na úniu Kollár reagoval, že aj on je k Európskej únii kritický a pritom jej význam pre Slovensko nespochybňuje.
„Neviem, ako je to v iných štátoch. Ale ja som na Slovensku nezachytil, že by sa napríklad premiér vyhováral na Európsku úniu. Už sa vyhováral na všetko možné, ale na úniu nie. Ale to neznamená, že to nemôžu robiť iní politici. Je pravda, že k nám z Európskej únie chodí strašne veľa hlúpostí, ale musíme povedať aj to, že Slovensko patrí do Európy a je veľmi dôležité, aby sme v Európe ostali,“ povedal. „Ale napriek tomu si myslím, že by sme nemali odovzdávať kompetencie, ako sa to deje dnes. Som proti vzniku Spojených štátov Európskych,“ dodal Kollár.
„Generálna chyba bola, že prvá Ficova vláda podpísala Lisabonskú zmluvu. Myšlienka EÚ je úžasná, na čom vznikla – voľný pohyb tovarov, bez cla, voľný pohyb pracovnej sily a kapitálu. Toto by sme mali budovať,“ dodal.
Na margo novely rokovacieho poriadku, o ktorej aktuálne rokuje Národná rada SR, Kollár povedal, že ju určite nepodporí. „Do politiky som vstúpil preto, aby som zmenil systém štandardných politikov, ktorí nám 25 rokov dokazujú, že tu máme ľudí a nadľudí, občanov a nadobčanov. A túto elementárnu nespravodlivosť sú ochotní doniesť do parlamentu,“ povedal. „Teraz hovorím o limite na vystúpenia poslancov. navrhujú pre všetkých poslancov obmedzenie na 20 minút, ale pre pána predsedu, podpredsedov, vládu neobmedzene. Mne neprekáža 20 minút, ale to, že jedni budú obmedzení a druhí nie, to mi prekáža,“ vysvetlil.
S legislatívnymi iniciatívami prichádza aj Sme rodina. „Predkladáme jeden návrh zo sociálnej oblasti, prvú zo setu exekučných amnestií a jeden zákon proti neprispôsobivým občanom,“ vypočítal Kollár. Zdôraznil, že občanov neklasifikujú ako neprispôsobivých na základe rasy, náboženstva alebo príslušnosti k národu, ale len na základe spôsobu života.
Podporu pre schválenie svojich návrhov však Kollár vyrokovanú nemá. „V minulosti, keď sme predkladali zákon, bol som za každým. Aj za poslancami vládnej koalície, lebo rozprávajú, príďte za nami, môžeme sa dohodnúť. Samozrejme, nedohodli sme sa na ničom. Oni majú jasné pokyny, opozícii nič neprechádza. Ale to neznamená, že my túto robotu nebudeme robiť. To, čo som ľuďom sľúbil, budem predkladať. A keď ich neschvália, o pol roka ich znova predložím do pléna,“ uzavrel.
Dodal, že sa o prípad, v ktorom sa matka jednej z klientiek centra obrátila na políciu, politikov aj médiá s podozrením zo sexuálneho zneužitia svojej dcéry, osobne zaujímal. „Samozrejme, že by sme mali počkať, kým to polícia vyšetrí, ale napriek tomu už teraz indície naznačujú, že tieto hrozné prípady sa naozaj stali. Nebol to ojedinelý prípad jednej klientky tohto centra, médiá už priniesli aj ďalšie,“ poznamenal. „Ja osobne som sa stretol s dvomi rodičmi dvoch klientiek. Sú to mladé dievčatá, jedna tam je od štrnástich, jedna od šestnástich, teraz by mala končiť. Rodičia mi potvrdili presne tieto praktiky. Hrubé zaobchádzanie, nadávky, bitky, sexuálne zneužívanie týchto detí. Musíme si uvedomiť, že sú to zverené osoby, ktoré spadajú pod ochranu zákona až do veku osemnásť rokov,“ povedal.
Sexuálny styk klientky s pracovníkom ústavu by teda podľa neho mal byť trestne riešený aj keby bol z jej strany dobrovoľný. „O čom pochybujem,“ dodal Kollár. „Znásilnenie v takomto prípade, keď máte zverenú osobu, si nepredstavujem ako vonku na ulici, kde niekto niekoho chytí a zatiahne do kríkov,“ povedal Kollár, podľa ktorého na dosiahnutie nedobrovoľného sexuálneho styku stačí nátlak z titulu zneužitia pozície.
Na argumentáciu riaditeľa centra Petra Tománka, že pomer s klientkou nemal zamestnanec centra ale klient, reagoval Kollár poukazom na iný medializovaný prípad, v ktorom mal figurovať dokonca zástupca riaditeľa.
Dodal, že jedna z matiek mu rovno povedala, že do centra poslala dcéru, lebo skúšala marihuanu a vrátil sa jej „hotový debil“. „Je vygumovaná, pod liekami. Zničili jej dieťa. Išla tam s jedným problémom a vrátila sa s ďalším,“ povedal Kollár.
„Musíme to riešiť, teraz sa zvolávajú výbory a ja som v tomto prípade ochotný ísť až na hranu a odvolávať za to ministra,“ uzavrel.
Summit Rady Európskej únie
Ak sa bude nadchádzajúci neformálny summit Rady Európskej únie v Bratislave sústreďovať len na témy, na ktorých je už vopred zhoda s cieľom ukázať jednotnosť 27 štátov únie, v skutočnosti podľa Kollára nevyrieši nič. „Budú sa baviť o niečom, kde je všade zhoda. Ideme vyslať Európe signál, že sa vieme rozprávať a dohodnúť. Ale my sa nevieme rozprávať ani dohodnúť. Podľa mňa by Slovensko mohlo zarezonovať týmto summitom, ak by sa rozhodlo riešiť práve tie témy, ktoré nás rozdeľujú,“ povedal.
„Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí sa zúčastnili na príprave tohto summitu, lebo z organizačne technického pohľadu je to veľmi náročná vec. Druhá vec, osobne si myslím, že summit prebehne a o pol roka nikto nebude vedieť, že na Slovensku bol. Ničím sa nezapíšeme. Preto, lebo budeme hrať divadlo. Tak, ako ho budú hrať po nás a hrali aj pred nami,“ dodal Kollár.
Na poznámku, že jednou z nosných tém summitu bude napríklad migračná kríza, na ktorú nemajú všetky štáty rovnaký názor, reagoval Kollár tým, že prínosom Slovenska by mohlo byť vnesenie „zdravého rozumu“ do diskusie o tejto téme.
Poznamenal, že zahraničné médiá priniesli napríklad informáciu o tom, ako chodia imigranti na dovolenky do svojich domovských krajín, hoci azyl žiadali s odôvodnením, že odtiaľ ušli pred prenasledovaním. Alebo požiadajú o azyl v Berlíne a ak ho nedostanú, nevrátia sa domov, ale sa jednoducho stratia z dohľadu úradov. Preto je podľa neho dôležité klásť dôraz na čo najtesnejšie uzavretie hraníc a žiadateľov o azyl treba preverovať skôr, ako hranice únie prekročia.
Za zástupnú tému považuje myšlienku imigračných kvót. „Sú to divadelníci, ktorí hľadajú zástupné témy. Na jednej strane pozvú imigrantov a na druhej strane chcú rozdeliť kvóty. To je ako by sme bývali v jednom dome a ja vám zazvoním pri dverách s tým, že som si pozval návštevu, postarajte sa o nich a dajte im večeru. Inak dostanete pokutu,“ povedal s tým, že nefunkčnosť riešenia prostredníctvom kvót podľa neho nezabráni tomu, aby sa vždy po nejakom čase nedostali znovu v novej forme na rokovací stôl.
Za problém považuje aj prísľub zrušenia víz Turkom, keďže odtiaľ v dôsledku čistiek po neúspešnom puči na prezidenta Erdogana možno budú chcieť utiecť veľké množstvá ľudí. „Zdá sa mi byť nefér napríklad voči Bulharom, že ešte nemajú Schengen a my uvažujeme o tom, že dáme vstupné víza napríklad Turkom. Treba pomôcť Bulharom stavať ploty a chrániť hranicu,“ uviedol Kollár.
Nesúhlasí ani s tým, že na rokovaniach v Bratislave sa nezúčastnia zástupcovia Veľkej Británie. „Myslím si, že veľká Británia by tam mala byť. Keď doteraz Veľká Británia nepožiadala o vystúpenie, tak je plnoprávny člen. Problém, že nastal brexit, nie je len problémom Veľkej Británie, Faragea alebo Johnsona, ale aj Junckera, Schulza, aj nás všetkých,“ tvrdí líder Sme rodina.
Myšlienka spoločnej európskej armády je Kollárovi do istej miery sympatická, hoci inak je k vytváraniu ďalších euroinštitúcii skeptický. „Dnes je to len téma,“ reagoval na otázku, či je vytvorenie takejto armády v aktuálnom čase reálne. Na druhej strane, NATO v budúcnosti už nemusí byť takou garanciou bezpečnosti, ako dnes. „Skutočne, ak vyhrá Donald Trump, ktorý má tieto tendencie, už aj spomenul, že by, teoreticky, možno aj vystúpil z NATO, tak nás skutočne môže napadnúť hociktorý trošku militantnejší štát a nevieme si pomôcť,“ povedal Kollár.
„Slovenskí vojaci sú finančne a ľudsko – kapacitne poddimenzovaní. Zrušili sme brannú výchovu aj vojenskú prípravu. Kedysi sa štát staral o bezpečnosť cez povinnú vojenskú službu a manévre. Keby sa u nás niečo stalo, nevieme sa brániť. Ja by som možno aj uvítal, keby vznikla spoločná európska armáda, ktorá by vedela zasahovať pri konfliktoch, ale pri súčasnom vedení EÚ je to takmer nemožné,“ zhrnul.
Na poznámku nemeckého europoslanca Manfreda Webera, podľa ktorého si národní politici prisvojujú všetky úspechy, ale v prípade problémov sa vyhovárajú na úniu Kollár reagoval, že aj on je k Európskej únii kritický a pritom jej význam pre Slovensko nespochybňuje.
„Neviem, ako je to v iných štátoch. Ale ja som na Slovensku nezachytil, že by sa napríklad premiér vyhováral na Európsku úniu. Už sa vyhováral na všetko možné, ale na úniu nie. Ale to neznamená, že to nemôžu robiť iní politici. Je pravda, že k nám z Európskej únie chodí strašne veľa hlúpostí, ale musíme povedať aj to, že Slovensko patrí do Európy a je veľmi dôležité, aby sme v Európe ostali,“ povedal. „Ale napriek tomu si myslím, že by sme nemali odovzdávať kompetencie, ako sa to deje dnes. Som proti vzniku Spojených štátov Európskych,“ dodal Kollár.
„Generálna chyba bola, že prvá Ficova vláda podpísala Lisabonskú zmluvu. Myšlienka EÚ je úžasná, na čom vznikla – voľný pohyb tovarov, bez cla, voľný pohyb pracovnej sily a kapitálu. Toto by sme mali budovať,“ dodal.
Rokovanie NR SR
Na margo novely rokovacieho poriadku, o ktorej aktuálne rokuje Národná rada SR, Kollár povedal, že ju určite nepodporí. „Do politiky som vstúpil preto, aby som zmenil systém štandardných politikov, ktorí nám 25 rokov dokazujú, že tu máme ľudí a nadľudí, občanov a nadobčanov. A túto elementárnu nespravodlivosť sú ochotní doniesť do parlamentu,“ povedal. „Teraz hovorím o limite na vystúpenia poslancov. navrhujú pre všetkých poslancov obmedzenie na 20 minút, ale pre pána predsedu, podpredsedov, vládu neobmedzene. Mne neprekáža 20 minút, ale to, že jedni budú obmedzení a druhí nie, to mi prekáža,“ vysvetlil.
S legislatívnymi iniciatívami prichádza aj Sme rodina. „Predkladáme jeden návrh zo sociálnej oblasti, prvú zo setu exekučných amnestií a jeden zákon proti neprispôsobivým občanom,“ vypočítal Kollár. Zdôraznil, že občanov neklasifikujú ako neprispôsobivých na základe rasy, náboženstva alebo príslušnosti k národu, ale len na základe spôsobu života.
Podporu pre schválenie svojich návrhov však Kollár vyrokovanú nemá. „V minulosti, keď sme predkladali zákon, bol som za každým. Aj za poslancami vládnej koalície, lebo rozprávajú, príďte za nami, môžeme sa dohodnúť. Samozrejme, nedohodli sme sa na ničom. Oni majú jasné pokyny, opozícii nič neprechádza. Ale to neznamená, že my túto robotu nebudeme robiť. To, čo som ľuďom sľúbil, budem predkladať. A keď ich neschvália, o pol roka ich znova predložím do pléna,“ uzavrel.
