Pacienti sa v rámci nich budú môcť na vyšetrenie objednať, zaplatia si za to najviac 30 eur.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 6. decembra (TASR) - Fungovanie urgentných príjmov sa zmení. Rozdelia sa na dva typy a zdravotné poisťovne na ne budú platiť mesačné paušály. Novinku prináša novela zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorú v stredu schválil parlament. Ministerstvo zdravotníctva si od toho sľubuje ich modernizáciu aj lepšie fungovanie. Novela prináša aj viacero ďalších zmien.
Ústavná pohotovostná starostlivosť sa má po novom poskytovať na urgentných príjmoch prvého a druhého typu, v niektorých nemocniciach ostane fungovať ústavná pohotovostná služba tak ako v súčasnosti. Zdravotné poisťovne budú musieť urgenty povinne zazmluvniť, platiť ich majú podobne ako záchranky, pravidelnými mesačnými platbami.
Urgentný príjem druhého typu bude mať samostatné oddelenie, počas dňa tam budú najmenej štyria lekári a osem sestier spolu so záchranármi. V noci to majú byť traja lekári a šesť sestier/záchranárov. Pri prvom type pôjde o minimálne jednu ambulanciu s lekárom, triediacou sestrou a ďalšou sestrou či záchranárom. Zdravotnícke zariadenia s ústavnou pohotovostnou službou majú fungovať tak ako v súčasnosti. V ambulancii musí byť jedna sestra a lekár dostupný v rámci zdravotníckeho zariadenia.
Legislatívny rámec prináša aj zmenu v zazmluvňovaní zariadení sociálnych služieb a sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Zdravotné poisťovne ich majú po novom zazmluvňovať povinne. Ministerstvo už avizovalo, že by si mali objednávať minimálne 10.000 postelí. Zdravotné poisťovne majú v súčasnosti možnosť preplácať v domovoch sociálnych služieb (DSS) deväť ošetrovateľských výkonov, čo sa však v praxi veľmi nevyužíva.
Ministerstvo v novele mení aj systém obhliadania mŕtvych. Má sa tak zabrániť situáciám, keď pozostalí čakajú na obhliadku zosnulého aj päť hodín, čo má byť neľudské, neetické a nemorálne. Služba sa má preto sprofesionalizovať, čo chce rezort dosiahnuť zmenou jej organizácie aj lepším ohodnotením obhliadajúcich lekárov.
Legislatívnu zmenu kritizovali všeobecní lekári, ktorí proti nej zorganizovali aj petíciu. Tvrdia, že ich núti uprednostňovať prehliadky nebožtíkov na úkor zdravotnej starostlivosti o živých pacientov. Problém bol v tom, že mali obhliadky vykonávať bezodkladne. Poslanci ich pripomienkam vyhoveli a schválili pozmeňujúci návrh, ktorým sa vysvetľuje, že sa majú najprv postarať o pacientov.
Doteraz obhliadky mŕtvych robili hlavne lekári v rámci ambulantnej pohotovostnej služby. Ministerstvo navrhlo novú úlohu pre Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou obstarať organizátora prehliadok mŕtvych tiel pre každý samosprávny kraj samostatne a zabezpečiť tak nepretržitú dostupnosť prehliadajúceho lekára. Tým môžu po novom byť lekári všetkých špecializácií, nielen všeobecní. Odmena za obhliadku sa má zvýšiť zo súčasných 25 na maximálne 40 eur.
Novela zákona prináša aj zjednodušenie pacientskeho sumára v elektronickej zdravotnej knižke, umožnenie prístupu k nemu aj sestrám či možnosť zapísať správu o ošetrení pacienta. Rovnako má umožniť používanie len elektronických namiesto papierových predpisov na lieky, ako i výmenných lístkov. Pacienti ich dostanú, len ak si to vyžiadajú. Ide o zmeny súvisiace s elektronizáciou zdravotníctva, ktorá sa má od budúceho roka spustiť naostro.
Sestry a pôrodné asistentky tiež po novom budú môcť predpisovať niektoré zdravotnícke pomôcky. Novela zákona nepriamo novelizuje aj právnu normu o liekoch a pomôckach. Má sa tak zjednodušiť systém poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti. Zoznam pomôcok bude presne definovaný, pôjde napríklad o polohovateľné podložky, plienky či náplasti.
Zmena má nastať aj v predpisovaní liekov. Všeobecní lekári budú môcť na odporúčanie špecialistov predpísať pacientom lieky na dlhšie obdobie vopred ako doteraz. Súčasná možnosť predpisu na šesť mesiacov sa má predĺžiť na rok. Nové pravidlo sa bude týkať aj zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Ministerstvo tak chce zjednodušiť život ľudom a odľahčiť ambulancie špecialistov.
Poslanci odobrili aj pozmeňujúci návrh, ktorý rozšíri ochranný limit pred doplatkami za lieky. Bude sa týkať aj viacnásobných darcov krvi. Musia však byť držiteľom najmenej zlatej Janského plakety. Takýmto darcom by zdravotné poisťovne raz za štvrťrok vrátili doplatky, ktoré prekročia ochranný limit 25 eur. Nebudú tiež platiť poplatky za spracovanie receptu pre výdaj liekov a dietetických potravín a lekárskeho poukazu na zdravotnícku pomôcku.
Ministerstvo cez právnu normu upravuje aj zákon o zdravotnom poistení. Prístup cudzincov k slovenskému systému zdravotného poistenia sa má skomplikovať. Rezort navrhol, aby osoba, ktorá získa nárok pre vstup do systému, mala mesačný príjem minimálne na úrovni minimálnej mzdy. Má sa tak zamedziť "špekulatívnemu" vstupu do systému verejného zdravotného poistenia osobám z iných štátov, ktorých deklarované príjmy na Slovensku majú byť často len niekoľko desiatok eur.
Nepriamo sa novelizuje aj zákon o zdravotných poisťovniach. Možnosti na odvolanie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) sa majú od budúceho roka rozšíriť. Odvolanie šéfa ÚDZS má byť možné aj v prípade, že neodstráni nedostatky zistené kontrolným orgánom, ako je Najvyšší kontrolný úrad SR či Úrad pre verejné obstarávanie.
Účinnosť novely zákona je od januára 2018.
Poslanci v stredu odobrili pozmeňujúci návrh z dielne Tibora Bastrnáka (Most-Híd), ktorým sa zavedú tzv. doplnkové ordinačné hodiny v ambulanciách. Pre lekárov nebudú povinné. Pacient sa v rámci nich bude môcť objednať, za vyšetrenie si však bude musieť zaplatiť, keďže nebude hradené z verejného zdravotného poistenia. Maximálna suma bude 30 eur.
O zavedení doplnkových ordinačných hodín hovoril minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) začiatkom roka. Od nápadu sa nakoniec po kritike lekárov upustilo. Drucker vtedy hovoril o tom, že na doplnkové ordinačné hodiny, ktoré chcel zaviesť od budúceho roka, ešte nevyzrela doba. Na konci roka si návrh osvojili koaliční poslanci zdravotníckeho výboru, doplnkové hodiny budú môcť lekári zaviesť od mája 2018.
"Považujem túto zmenu za dobrú, koncepčnú... Vytvára oveľa prísnejšie podmienky pre možnosti platenia úhrad v zdravotníctve," reagoval po hlasovaní Drucker. Tvrdí, že sa vďaka nej významne zvýši dostupnosť zdravotnej starostlivosti aj počas bežných ordinačných hodín. "Takýto poskytovateľ je povinný sa rovnako správať aj k pacientovi, ktorý prichádza do riadnych ordinačných hodín," vysvetlil.
Drucker opätovne odmietol, že by šlo o zavádzanie poplatkov, pacienti majú zaplatiť úhradu za vyšetrenie mimo štandardných ordinačných hodín, ktoré budú navyše. Pripomína, že ani verejné zdravotné poistenie nie je bezodné.
Pozmeňujúci návrh sa podobá na pôvodný návrh ministerstva. Napokon počíta s rovnakou sumou, ktorú môže pacient maximálne zaplatiť za vyšetrenie v rámci doplnkových ordinačných hodín, a to 30 eur. Predpísané lieky či ďalšie zdravotné výkony, ktoré lekár indikuje, budú aj v tomto čase hradené zdravotnou poisťovňou.
Ošetrenie v rámci doplnkových ordinačných hodín chcel upraviť aj poslanec Miroslav Beblavý (nezaradený). Jeho pozmeňujúci návrh však poslanci odmietli. Chcel, aby pacienti za ošetrenie v takomto prípade neplatili viac ako desať eur.
Zástupcov ambulantných lekárov výsledný návrh prekvapil. Podľa šéfa Asociácie súkromných lekárov (ASL) SR Mariána Šótha je to málo. "Pôvodný návrh bol 50 eur bez objednávania cez elektronický systém, čo my podporujeme, pretože to je model úhrady zdravotnej starostlivosti pre pacientov, ktorá by bola určite vítaná medzi pacientmi," skonštatoval. Poukazuje, že do limitu spomínaných 30 eur sa nezmestia drahšie výkony napríklad v kardiológii či gastroenterológii.
Doplnkové ordinačné hodiny si lekár nebude musieť povinne stanoviť, bude to dobrovoľné. Možnosť prijať pacientov za poplatok majú dostať lekári, ktorí ambulujú aspoň 30 hodín týždenne, a to najskôr po 13.00 h. V prípade všeobecných lekárov to bude minimálne 35 hodín. Doplnkové hodiny majú tvoriť maximálne 30 percent z trvania ordinačných hodín. Počas nich môže byť ošetrených najviac 30 percent z pacientov, ktorých za týždeň ambulancia ošetrí. Lekár - špecialista by ich mohol zaviesť aj počas celého dňa, ak v ten normálne vôbec neambuluje. Návrh tiež prináša povinnosť pre lekárov - špecialistov prijať pacienta do 20 dní od objednania.
Minister Drucker vysvetlil, že pre pacientov, ktorí sa nechcú nechať ošetriť v rámci doplnkových hodín, sa nič nemení. "Prípadne budú menej čakať, lebo bude viac ordinačných hodín. Pre ekonomicky aktívnych je to možnosť objednať sa na konkrétny termín aj bez odporúčania všeobecného lekára," napísal na svojom profile na Facebooku. Súhlasí, že niektorí lekári a mnohí pacienti túto možnosť nevyužijú.
Ústavná pohotovostná starostlivosť sa má po novom poskytovať na urgentných príjmoch prvého a druhého typu, v niektorých nemocniciach ostane fungovať ústavná pohotovostná služba tak ako v súčasnosti. Zdravotné poisťovne budú musieť urgenty povinne zazmluvniť, platiť ich majú podobne ako záchranky, pravidelnými mesačnými platbami.
Urgentný príjem druhého typu bude mať samostatné oddelenie, počas dňa tam budú najmenej štyria lekári a osem sestier spolu so záchranármi. V noci to majú byť traja lekári a šesť sestier/záchranárov. Pri prvom type pôjde o minimálne jednu ambulanciu s lekárom, triediacou sestrou a ďalšou sestrou či záchranárom. Zdravotnícke zariadenia s ústavnou pohotovostnou službou majú fungovať tak ako v súčasnosti. V ambulancii musí byť jedna sestra a lekár dostupný v rámci zdravotníckeho zariadenia.
Legislatívny rámec prináša aj zmenu v zazmluvňovaní zariadení sociálnych služieb a sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Zdravotné poisťovne ich majú po novom zazmluvňovať povinne. Ministerstvo už avizovalo, že by si mali objednávať minimálne 10.000 postelí. Zdravotné poisťovne majú v súčasnosti možnosť preplácať v domovoch sociálnych služieb (DSS) deväť ošetrovateľských výkonov, čo sa však v praxi veľmi nevyužíva.
Ministerstvo v novele mení aj systém obhliadania mŕtvych. Má sa tak zabrániť situáciám, keď pozostalí čakajú na obhliadku zosnulého aj päť hodín, čo má byť neľudské, neetické a nemorálne. Služba sa má preto sprofesionalizovať, čo chce rezort dosiahnuť zmenou jej organizácie aj lepším ohodnotením obhliadajúcich lekárov.
Legislatívnu zmenu kritizovali všeobecní lekári, ktorí proti nej zorganizovali aj petíciu. Tvrdia, že ich núti uprednostňovať prehliadky nebožtíkov na úkor zdravotnej starostlivosti o živých pacientov. Problém bol v tom, že mali obhliadky vykonávať bezodkladne. Poslanci ich pripomienkam vyhoveli a schválili pozmeňujúci návrh, ktorým sa vysvetľuje, že sa majú najprv postarať o pacientov.
Doteraz obhliadky mŕtvych robili hlavne lekári v rámci ambulantnej pohotovostnej služby. Ministerstvo navrhlo novú úlohu pre Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou obstarať organizátora prehliadok mŕtvych tiel pre každý samosprávny kraj samostatne a zabezpečiť tak nepretržitú dostupnosť prehliadajúceho lekára. Tým môžu po novom byť lekári všetkých špecializácií, nielen všeobecní. Odmena za obhliadku sa má zvýšiť zo súčasných 25 na maximálne 40 eur.
Novela zákona prináša aj zjednodušenie pacientskeho sumára v elektronickej zdravotnej knižke, umožnenie prístupu k nemu aj sestrám či možnosť zapísať správu o ošetrení pacienta. Rovnako má umožniť používanie len elektronických namiesto papierových predpisov na lieky, ako i výmenných lístkov. Pacienti ich dostanú, len ak si to vyžiadajú. Ide o zmeny súvisiace s elektronizáciou zdravotníctva, ktorá sa má od budúceho roka spustiť naostro.
Sestry a pôrodné asistentky tiež po novom budú môcť predpisovať niektoré zdravotnícke pomôcky. Novela zákona nepriamo novelizuje aj právnu normu o liekoch a pomôckach. Má sa tak zjednodušiť systém poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti. Zoznam pomôcok bude presne definovaný, pôjde napríklad o polohovateľné podložky, plienky či náplasti.
Zmena má nastať aj v predpisovaní liekov. Všeobecní lekári budú môcť na odporúčanie špecialistov predpísať pacientom lieky na dlhšie obdobie vopred ako doteraz. Súčasná možnosť predpisu na šesť mesiacov sa má predĺžiť na rok. Nové pravidlo sa bude týkať aj zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Ministerstvo tak chce zjednodušiť život ľudom a odľahčiť ambulancie špecialistov.
Poslanci odobrili aj pozmeňujúci návrh, ktorý rozšíri ochranný limit pred doplatkami za lieky. Bude sa týkať aj viacnásobných darcov krvi. Musia však byť držiteľom najmenej zlatej Janského plakety. Takýmto darcom by zdravotné poisťovne raz za štvrťrok vrátili doplatky, ktoré prekročia ochranný limit 25 eur. Nebudú tiež platiť poplatky za spracovanie receptu pre výdaj liekov a dietetických potravín a lekárskeho poukazu na zdravotnícku pomôcku.
Ministerstvo cez právnu normu upravuje aj zákon o zdravotnom poistení. Prístup cudzincov k slovenskému systému zdravotného poistenia sa má skomplikovať. Rezort navrhol, aby osoba, ktorá získa nárok pre vstup do systému, mala mesačný príjem minimálne na úrovni minimálnej mzdy. Má sa tak zamedziť "špekulatívnemu" vstupu do systému verejného zdravotného poistenia osobám z iných štátov, ktorých deklarované príjmy na Slovensku majú byť často len niekoľko desiatok eur.
Nepriamo sa novelizuje aj zákon o zdravotných poisťovniach. Možnosti na odvolanie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) sa majú od budúceho roka rozšíriť. Odvolanie šéfa ÚDZS má byť možné aj v prípade, že neodstráni nedostatky zistené kontrolným orgánom, ako je Najvyšší kontrolný úrad SR či Úrad pre verejné obstarávanie.
Účinnosť novely zákona je od januára 2018.
Lekári môžu v ambulanciách zaviesť doplnkové ordinačné hodiny
Poslanci v stredu odobrili pozmeňujúci návrh z dielne Tibora Bastrnáka (Most-Híd), ktorým sa zavedú tzv. doplnkové ordinačné hodiny v ambulanciách. Pre lekárov nebudú povinné. Pacient sa v rámci nich bude môcť objednať, za vyšetrenie si však bude musieť zaplatiť, keďže nebude hradené z verejného zdravotného poistenia. Maximálna suma bude 30 eur.
O zavedení doplnkových ordinačných hodín hovoril minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) začiatkom roka. Od nápadu sa nakoniec po kritike lekárov upustilo. Drucker vtedy hovoril o tom, že na doplnkové ordinačné hodiny, ktoré chcel zaviesť od budúceho roka, ešte nevyzrela doba. Na konci roka si návrh osvojili koaliční poslanci zdravotníckeho výboru, doplnkové hodiny budú môcť lekári zaviesť od mája 2018.
"Považujem túto zmenu za dobrú, koncepčnú... Vytvára oveľa prísnejšie podmienky pre možnosti platenia úhrad v zdravotníctve," reagoval po hlasovaní Drucker. Tvrdí, že sa vďaka nej významne zvýši dostupnosť zdravotnej starostlivosti aj počas bežných ordinačných hodín. "Takýto poskytovateľ je povinný sa rovnako správať aj k pacientovi, ktorý prichádza do riadnych ordinačných hodín," vysvetlil.
Drucker opätovne odmietol, že by šlo o zavádzanie poplatkov, pacienti majú zaplatiť úhradu za vyšetrenie mimo štandardných ordinačných hodín, ktoré budú navyše. Pripomína, že ani verejné zdravotné poistenie nie je bezodné.
Pozmeňujúci návrh sa podobá na pôvodný návrh ministerstva. Napokon počíta s rovnakou sumou, ktorú môže pacient maximálne zaplatiť za vyšetrenie v rámci doplnkových ordinačných hodín, a to 30 eur. Predpísané lieky či ďalšie zdravotné výkony, ktoré lekár indikuje, budú aj v tomto čase hradené zdravotnou poisťovňou.
Ošetrenie v rámci doplnkových ordinačných hodín chcel upraviť aj poslanec Miroslav Beblavý (nezaradený). Jeho pozmeňujúci návrh však poslanci odmietli. Chcel, aby pacienti za ošetrenie v takomto prípade neplatili viac ako desať eur.
Zástupcov ambulantných lekárov výsledný návrh prekvapil. Podľa šéfa Asociácie súkromných lekárov (ASL) SR Mariána Šótha je to málo. "Pôvodný návrh bol 50 eur bez objednávania cez elektronický systém, čo my podporujeme, pretože to je model úhrady zdravotnej starostlivosti pre pacientov, ktorá by bola určite vítaná medzi pacientmi," skonštatoval. Poukazuje, že do limitu spomínaných 30 eur sa nezmestia drahšie výkony napríklad v kardiológii či gastroenterológii.
Doplnkové ordinačné hodiny si lekár nebude musieť povinne stanoviť, bude to dobrovoľné. Možnosť prijať pacientov za poplatok majú dostať lekári, ktorí ambulujú aspoň 30 hodín týždenne, a to najskôr po 13.00 h. V prípade všeobecných lekárov to bude minimálne 35 hodín. Doplnkové hodiny majú tvoriť maximálne 30 percent z trvania ordinačných hodín. Počas nich môže byť ošetrených najviac 30 percent z pacientov, ktorých za týždeň ambulancia ošetrí. Lekár - špecialista by ich mohol zaviesť aj počas celého dňa, ak v ten normálne vôbec neambuluje. Návrh tiež prináša povinnosť pre lekárov - špecialistov prijať pacienta do 20 dní od objednania.
Minister Drucker vysvetlil, že pre pacientov, ktorí sa nechcú nechať ošetriť v rámci doplnkových hodín, sa nič nemení. "Prípadne budú menej čakať, lebo bude viac ordinačných hodín. Pre ekonomicky aktívnych je to možnosť objednať sa na konkrétny termín aj bez odporúčania všeobecného lekára," napísal na svojom profile na Facebooku. Súhlasí, že niektorí lekári a mnohí pacienti túto možnosť nevyužijú.